K e i l y n
„A kde je Blaicy?" Bez premyslenia som nahlas vyslovila moju myšlienku, hneď ako som si uvedomila, že tu s nami nesedí.
„Dostal na piču." Zasmial sa Deril.
„Tebe už naozaj šibe." Uzemnil ho Rey, ktorý prvýkrát prehovoril. Doteraz bol ticho a mlčky počúval.
Sklopila som zrak. Bola to naozaj nevhodná otázka. A tak som do rúk vzala príbor a začala jesť.
„Joel ho videl veľmi dobitého." Ticho sa ozvala Lorraine, ktorej sa hlas troška zlomil. Je vidieť, že ho ma stále rada, aj keď ma varovala pred ním.
„Ale je pohode." Zamrmlal Joel.
„Vždy si o niečo koledoval." Ozval sa Rey. Lorri len prikývla.
A ja som nechápala. Ničomu som nechápala.
„A ty sa odkedy o neho zaujímaš." Ozval sa do mňa Joel, ktorý zúžil oči.
Nahlas som preglgla.
Môj žalúdok sa scvrkol a ja som sa nemohla poriadne nadýchať. Teraz som si zavarila.
Nemala som sa to spýtať. Mala som si dať pozor, čo hovorím. Teraz sa na mňa budú pozerať, akoby som mala niečo s ním. Pritom som ho ledva poznala. A to mám len o neho strach. V duchu som sa samu seba pýtala: Prečo je dobitý? Či si naozaj o to koledoval, ako to spomenul jeho kamarát. Chcela som len vedieť ako sa má. Ako sa cíti...
„Nezaujíma sa." Ozvala sa Lorraine, ktorá na mňa žmurkla, hneď ako zbadala moju zdesenú tvár. „Však, Keilyn?"
Mlčky som prikývla.
To už som sa radšej pustila do svojho obedu, nech už radšej nič hlúpe nepoviem. Po pár minútach, ako som dojedala posledné kúsky syra, Lorraine sa na mňa pozrela pohľadom, aby som sa postavila. A tak som vstala a odniesla prázdny tanier aj s táckou tam kam patrí.
„Poď, Keilyn." Ozvalo sa mi pri uchu.
Otočila som sa, aby som ju vyhľadala, pretože sa mi stihla za ten čas niekam vypariť.
Intuitívne som sa pozrela na dvere.
Stála tam opretá o dvere s rukami položenými na svojich bokoch a celý ten čas pozerala na mňa, že ju mám nasledovať. A tak som len pridala do kroku, aby som ju zbytočné nezdržiavala. V duchu som sa upozorňovala, nech nepoviem, niečo nevhodné ako sa mi to stalo pri obede.
Zatiaľ čo chalani sedeli za stolom, my dve sme kráčali po chodbe, až kým Lorri nezastavila pri veľkom okne, kde sa začala pozerať na školskú záhradu. Jej pohľad zvážnel hneď ako sa na mňa pozrela. Rukami si mierne uhladila svoje strapaté vlasy.
„Nechcem byť tá, čo ti bude rozkazovať, čo máš a nemáš robiť, pretože Blaicy... hmm, je iný ako ostatní chalani, čo určite poznáš." S ťažkým povzdychnutým sa znovu otočila k oknu, kde sa chvíľku zapozerala a znovu otočila ku mne a otvorila ústa. „Vieš, pretože Blaicy je naozaj iný a tým myslím vážne iný... on nevie milovať. Vie len, čo znamená mať. On vie len vlastniť a rozkazovať, tak ako to chce len on. Ale lásku nevie dať."
Mlčky som sa na ňu pozerala. Pozerala som na jej tmavé oči, ktoré boli až čierne. Snažila som sa pochopiť, čo mi tu povedala ale nechápala som ničomu. A tak som na ňu len tupo pozerala s veľkými očami.
„Každý z nás sa môže zle zamilovať. A to bol presne môj problém. Až neskôr som pochopila, že ho nemilujem. Bolo to pobláznenie. A celý ten vzťah bola len veľká fraška, lož. A to nás neskôr dobehlo a vznikol z toho obrovský problém." V jej hlase bolo poznať bolesť.
„Naozaj nechápem." Sklesnuto som priznala. Beznádejným pohľadom som pozrela na blonďavé dievča, ktoré zas sledovalo záhradu.
„Na vine sú vždy dvaja. Tak ako on aj ja som spravila pár chýb. Ale on sa nemal tak zachovať. Nemal to spraviť." Takmer plačlivo sa ozvala.
„Čo spravil?" Vyzvedala som. Aj keď som si uvedomovala, že som bola až pri veľmi zvedavá.
„Udrel ma." Zamrmlala až tak, že ju takmer nebolo počuť. Ale počula som ju.
Udrel ma.
Jej slová sa mi dostali až pod kožu. Po chrbte mi prešiel studený mráz. A ja som si uvedomila, že o tom Davi rozprávala. Blaicy nie je žiadny džentlmen, ale ten idiot, ktorým ho aj ona nazvala.
Skôr ako som otvorila ústa, že jej na to niečo poviem, že ma Blaicy naozaj nezaujíma, zazvonilo na hodinu a tak len mlčky odišla do svojej triedy. Ja som zostala pri okne sama stáť. Pozrela som sa na okno, kde bolo vidieť na školskú záhradu a bránu. Rukami som si objala svoje telo, aby som zahnala mráz z chrbta, ktorý nechcel odísť.
On nevie milovať. Vie len, čo znamená mať.
Udrel ma.
V hlave som mala Lorrine slová. To čo povedala ma dosť vyviedlo z omylu o Blaicymu. Netušila som, že je taký hrubý na ženy. Teraz som naozaj nevedela, čo si mám o ňom myslieť. Ak naozaj je taký, tak potom ja nebudem výnimka.
Posledný krát som pozrela do okna, až kým som sama neodišla do svojej triedy.
***
Sedela som u Davini doma v jej izbe. Obe sme pozerali film na notebooku, ktorý sme si zapli online. Bol to klasický týnedžerský film zo staršieho roku - Pomáda. Typický film o slušnom dievčati, ktoré vidí len dúhu a zlom chalanovi, ktorý je naozaj svojský a pri ktorom sa mi myslenie zastavuje.
„Musíš uznať, že John Travolta je naozaj sexy herec." Ozvala sa Davina, ktorá sa pozerala na jeho postavu so zasnenými očami.
„Čo ja viem." Zamrmlala som.
Davi, po mne hodila svoj vankúš a hneď sa rozosmiala. „Keilyn, dneska je s tebou vážne nuda. A to som vybrala taký film, aby si sa aspoň trocha zabavila a nepremýšľala nad tvojím ocom."
Nie, moja milá Davi. Na otca som zabudla. V mojej hlave je Blaicy, o ktorom mam zmiešané pocity. Aj keď mi Lorraine čosi o ňom povedala, nechce sa mi veriť. Ale ak by klamala, nemala by tak zlomený hlas. Preto som vedela, že to čo rozpráva, je vlastne pravda. A ja som nevedela ako s tým teraz naložím, pretože sama neviem, čo k nemu cítim. Moje pocity sú všelijaké. A ja ich neviem pomenovať.
„Hmm." Miesto toho som znudene zahmkala a pokrčila plecami. Nebudem jej to vešať na nos.
„Ale ber to z lepšej stránky." Znovu sa ozvala. Teraz jej hlas znel optimistickejší a ja som len čakala, čo so seba vypotí. „Pretože teraz ti nevolal, aby si prišla domov, čo najskôr. Môžeš zostať, pretože ma dobrú náladu, lebo jeeee... zamilovaný."
„Nie, len to nie." Pokrčila som nosom. Bola by som rada, ak by to bola mama a nie cudzia žena.
„Nie si aspoň troška rada? Teraz môžeš chodiť von aj s chalanom a otec ti na to nič nepovie." Mykla plecami a pokojne oči vystriedala za šibalské.
„Chata." Pomyslela som na tú chatu, ktorá sa koná cez víkend, čo mi štvrtáci spomínali.
„Čo?"
„Som pozvaná na chatu, Davi."
„Tak to je úplne, že super. A ešte mi nehovor, že to robí Rey Thorn." Zajasala. Ruky k sebe spojila a hneď aj nimi zatlieskala.
„Ako vieš?"
„Bože, Keilyn. Niekedy si pekne mimo reality. Mala by sa viacej okolo seba pozerať. Ako napríklad to, že Rey je druhý najkrajší chalan z celej našej školy." Otrávené odvetila. Pritom nezabudla prekrútiť očami.
„A keďže si pozvaná. To nemôžeš odmietnuť. A mňa berieš so sebou." Znovu zajasala.
„Ešte si to premyslím." Zamrmlala som. Znova som bola pri Blaicymu. Čo ak tam nebude? A prečo vôbec chcem, aby tam bol?
Davi sa na mňa pozrela vražedným pohľadom, aby som ani inak nerozhodla, pretože tam naozaj pôjdeme.
❤❤❤
Venujem
ylliL_, saska1047, Simi_Amor, Ayhla_, KatharinaScholz, timiskika, popo_fricova, lianka332, ne_tre_ba, jan_a007, bea_ka, NikolaNikiS, Dadalili3, viikkinkka, Beathrinexis, citatelka77, MartinaNiov, triot_, kkaji_ za vaše krásne ohlasy na tento príbeh! Ďakujem Vám! 💗
PS: film Pomáda som videla veľa krát a nikty ma to nemrzí 🙈
❤❤❤