Dnes som ani nepotrebovala budík. Spontánne som vstala už s východom slnka, ktoré mi svietilo na tvár pomedzi žalúzie.
Dnes je môj deň D. Otváranie Westlaku. Naše vystúpenie. Koncert Eda Sheerana. A hlavne, žiadna škola.
Celý deň budem so svojimi kamarátmi pri niečom, čo nás baví. O tom som snívala už od piatej triedy.
Odkedy som zvesila nohy z postele mi od radosti lietali v bruchu motýle.
Okamžite som si cez mobil zapla AVICII-ho (pray for him 🙏💔) Without you a kým hrala, mykala som sa do rytmu a po celej izbe.
Nakoniec som skončila taká zadýchaná, že som si musela ísť dať sprchu a umyť si vlasy, aby som sa schladila.
S uterákom omotaným okolo tela som predstúpila pred skriňu a hľadala niečo, v čom sa mi bude dobre tancovať na generálke.
Prezliekať sa do cvičebného údajne nemusím, iba si vyskúšame priestor a svetlá.
Obliekla som si svoje štandartné čierne džíny, a navrch som si dala biele Calvin Klein tričko, ktoré som si napoly zakasala.
Pred zrkadlom som sa takmer pichla špirálou do oka, keďže som popri tom tancovala na Sick boy od The Chainsmokers a spievala pri tom ako o dušu.
Fakt, dnes som mala pocit, že prídem o všetku energiu, kým tam vôbec prídem.
Keď sa mi podarilo dokončiť seba, všetky potrebné veci som si začala baliť do športovej tašky.
,,Šaty, topánky, makeup, kefa, lak, sponky, tenisky..." Nahlas som si hovorila, aby som na nič nezabudla a pritom to všetko odratávala na prstoch.
,,Asi všetko." Uistila som sa, tašku som zazipsovala a šaty som zavesila zvonka na skriňu.
Zbehla som dole urobiť si raňajky. Kým som jedla smažené vajíčka a slaninu, prepínala som programy na telke, či nejde niečo zaujímavé.
Nakoniec som na HBO našla Pirátov z karibiku 2, ktorí sú moji najobľúbenejší, tak som ich pozerala, pokým už nebolo neskoro, a ja som musela ísť.
O pol desiatej som už mala byť tam. Výnimočne mi bus išiel v dobrom čase, takže som načas nastúpila u nás na zastávke a aj vystúpila priamo pred nákupákom.
,,Carson ? Už si dnu ?" Snažila som sa prehlušiť dvojprúdovku rovno za mojím chrbtom. Z toho, ako som celou cestou sem niesla tie šaty na vešiaku chránené obalom, ma už celkom bolela ruka.
,,No, prečo ?" ,,Mám ísť tým hlavným vchodom ?" Zdvihla som hlavu a zapozerala sa na impoznatnú sklo-betónovú stavbu. Musím uznať, dobre to postavili.
,,Nie, musíš bočným. Teraz si pred ním ?" ,,No pred hlavným." Choď doprava a tam sú také menšie otočné dvere." ,,Okej díki." Vybrala som sa, kadiaľ mi kázal. Došla som k tým dverám, ktorými dnu prúdilo oveľa menej ľudí ako hlavným.
,,No už som dnu. Mám ísť rovno ?" Rozhliadala som sa po tom, pri akých obchodoch som sa ocitla a pohľadom kĺzala po ich výkladoch.
,,Hej musíš prísť na to priestranstvo v strede, stavajú tu pódium som tu aj ja." ,,Okej tak sa vidíme." ,,Ahoj !" ,,Ahoj."
Zrušila som ho a znova sa rozhliadla.
Išla som tam, kam ostatní, až som sa dostala k veľkému čiernemu pódiu, ktoré stálo uprostred toho ,,nádvoria."
Zdvihla som hlavu. Nad nami sa týčila veľká sklenená kupola, z ktorej na dlhých oceľových lanách viseli modro osvietené snehové vločky.
Neboli to jediné čačky, ktoré pripomínali, že sa blížia Vianoce. Všetky zábradlia a stĺpy boli zdobené cezmínami, svetielkami, a ligotavými vianočmými guľami.
Výklady obchodov zas hlásali veľké zľavy a lákali návštevníkov do obchodu veľkými darčekmi, zasneženými stromami a enormne veľkými trblietavými hviezdami, ktoré boli umiestnené za sklenenou tabuľou.
Keď toto zažívate každý rok, naučíte sa myknúť plecom a ísť ďalej. Preto som nemala chuť do žiadneho obchodu vkročiť. Dnes som mala dôležitejšiu úlohu.
Na čiernom pódiu stál Carson. Vyzeral zaneprázdnene, no keď ma uvidel, usmial sa a zoskočil dolu.
,,Ahoj Lynn." ,,Ahoj." Krátko sme sa objali. Z jeho pohľadu som videla, že sa teší rovnako ako ja. Aj keď pre neho to asi nebude prvý krát.
,,Tak čo tešíš sa ?" ,,Isteže !" Skríkla som až príliš nadšene, nad čím sa pousmial.
,,Teda, jasné, pre mňa je to prvý krát, teším sa." Dodala som už pokojnejšie. ,,Veď v pohode. Poď za mnou." Jemne sa dotkol môjho lakťa a hlavou pokynul, že ho mám nasledovať.
Išla som za ním smerom za pódium, po ktorom behali predovšetkým technici, zvukári, a uprostred stála Brooksová, ktorá vydávala povely ako policajt na križovatke.
,,Kam si mám dať veci ?" Spýtala som sa ho, keď sme sa ocitli za tmavomodrou oponou oddeľujúcu pódium od nás.
,,Zatiaľ si ich hoď sem k ostatným," hlavou kývol k taškám nahádzaným pod pódiom na čiernych kachličkách. Hodila som k nim aj svoju a šaty som si zavesila k ostatným na jeden zo stĺpov konštrukcie, ktorá držala reflektory.
,,Aaahm," zamyslel sa s rukami vo vreckách. Sledovala som ho, čo ide povedať. Trvalo mu to, tak som si vyzliekla kabát a zdvihla pravý kútik úst. ,,Nevravela Brooksová, že si ešte skúsime priestor ?"
Zohla som sa, aby som si z tašky vytiahla topánky. ,,Hej ale nebude treba, nemusíš sa prezúvať do tanečných." ,,Fakt ?" Trochu som sa divila, ale nie som proti.
,,Ale tak asi si to v opätkoch skúšať nebudem. Nie ?" ,,Veď aj tie čižmy máš na opätku." S výdychom sa zasmial. ,,Hej ale predsa len...nie sú práve najpohodlnejšie."
Vedela som, že v tomto nákupáku zrejme strávim celý deň, preto som si zabalila aj biele konversky, do ktorých som sa práve chystala obuť, lebo celý deň v tých čižmách by ma zabil.
Akurát, keď som si šnúrky zastrkávala do topánok, za mojím chrbtom sa objavila Brooksová s Kylie v pätách.
,,Tak tu ste ! Ahoj Lynn." Priateľsky sa usmievajúc mi stála za chrbtom. ,,Oh, dobrý deň." Nechala som šnúrky šnúrkami a narovnala sa. ,,Čau," ,,Ahoj Kylie." Náznakom sme sa objali a ona si zhodila tašku ku mne.
,,Vy dvaja si poďte so mnou chcem sa s vami na niečom dohodnúť." Poslušne sme ju nasledovali až pred pódium. Cestou tam som si vlasy zviazala do nízkeho copu s výraznou cestičkou v strede hlavy.
,,No takže," zastala a otočila sa k nám. ,,Máte veľmi vzácnu možnosť voľby. Môžete si vybrať, či chcete tancovať tu dole pod pódiom, alebo na ňom.
Budú na ňom tancovať všetci, ale mne osobne sa zdá dosť malé aj na vašu choreografiu aj pre malých, lebo pôvodne bolo iba pre Eda."
Pochybovačne som obrátila hlavu k pódiu. Nezdalo sa mi až také malé, ale ani dvakrát rozľahlé nebolo. Predstavila som si našu choreografiu. Tou predstavou, že by som omylom urobila o 5 centimetrov dlhší krok a strieskala sa z pódia, som nebola dvakrát nadšená.
,,A prečo sú potom všetci ostatní hore keď napríklad balerín je 5 a my sme len dvaja ?" Carsonovi unikala pointa. No ja som už poznala odpoveď.
,,Zo všetkých sa vy najviac pohybujete do priestoru, preto sa vás chcem spýtať, či chcete riskovať, alebo pôjdete na istotu. Lynn je to hlavne na tebe, keďže takto tancuješ prvý krát."
Obaja na mňa upierali oči. Musela som sa rozhodnúť. Na 100 % som nemohla povedať ani jedno, ani druhé. Zamyslene som stíkala pery a hrala sa so svojim zápästím.
,,Tak..." pozrela som sa na jedného, na druhého, a na pódium. Zachránila ma najrozumnejšia myšlienka, akú som v tej chvíli dokázala vypotiť: ,,...mohli by sme si to iba skúsiť na pódiua ak to nepôjde, budeme dole."
,,Dobre tak poďte." Rezko som vybehla po tých troch schodíkoch, čo viedli na pódium spolu s Carsonom. Prichystali sme sa a začali.
,,No ja neviem," ako keby to Brooksová ani nehovorila nám. Keď sme skončili, ešte vždy sa na nás pozerala zospodu s lakťami opretými o pódium a výrazom, pri ktorom som takmer videla, ako jej v hlave cvakajú kolieska.
,,Ako zatancovať to zatancujete, ale je to veľmi na hrane." ,,Lynn, má pravdu." Prikývol, pričom ma ešte stále držal jednou rukou na ramene a druhou na krížoch. Až teraz ma pustil. ,,Hej aj mne sa zdá."
,,Na vašom mieste by som to neriskovala, na toto sme pri zostavovaní tanca nemysleli." Všetci sme sa uchechtli, lebo do choreografie sme hovorili všetci, ale nikto sa nezmienil o priestore.
,,No dobre, takže dole." Brooksová súhlasne prikývla. ,,Áno, to bude asi najlepšie." ,,Dobre, idem to s nimi zariadiť."
Milo sa usmiala, vyšla k nám na pódium a zamierila k technikom.
My dvaja sme si sadli na okraj a chvíľu len tak hompáľali nohami, ktoré udierali o čiernu látku toho pódia. Sadla si k nám aj Kylie, ktorá na nás pozerala asi od polky tanca.
,,Nazdar ľudia." Nohy si vyložila do tureckého sedu. ,,Nazdar. Kde máš Noaha ?" ,,A viem ja ?" Otrávene sa hrala so svojími vlasmi. ,,Najskôr sa zase niekde fláka."
Dnes mala na sebe hrubý žltý sveter, hoci sa mi zdalo, že je tu naozaj teplo. Ale to bude zrejme len tým, že som tancovala.
Postupne prichádzali viacerí z No limits. Ja s Carsonom sme si ešte išli skúšať nejaké časti, kým sme mohli. Zrazu som za jeho chrbtom zbadala známu postavu. Zastala som a on to akoby pochopil a tiež sa obzrel.
Tak ona naozaj nežartovala. Myslela som, že ma oči klamú, no Carsonov výraz mi iba potvrdil, že vidí to čo ja.
S očami otvorenými doširoka som sledovala toho bledého muža s potetovanými rukami a gitarou na chrbte, ako spokojne kráča smerom k nám.
Páni. Žasla som potichu. Tak ak tento nemá korene v Írsku, tak už potom nikto.