Druhý deň v škole sa tiež celkom vydaril. Stále som sa tu orientovala ako krtko v zemi, no aspoň sa mi podarilo držať mojej triedy.
Po niekoľkých dňoch som si začala rozumieť s jednou babou. Volala sa Kylie. A nepredstavujte si pod jej výzorom Kylie Jenner. Ona bola jej presný opak.
Väčšinou nosila svetlé roztrhané džíny v štýle boyfriend a jednofarebné mikiny alebo svetre. Hoci mala okuliare, na jej tvár sa hodili. Na nohách mal vždy obuté staré čierne konversky, ktoré si ani nezaväzovala, šnúrky si iba strčila do topánok.
Niekedy ma jej podpichovanie vedelo poriadne vytočiť, no neriešila som to, pretože inak sa náš názor na svet skoro vôbec neodlišoval.
***
Týždeň ubehol ako voda. S tým potetovaným som už viac nehovorila. Pár krát som ho zahliadla či už v škole alebo na nádvorí, no rýchlo som ho prehliadla a venovala sa iným veciam.
Ten chalan mi jednoducho nestál ani za pohľad. Keď sa na mňa pozrel on, nemohla som to necítiť. Z jeho pohľadu mi behal mráz po chrbte.
Čo som mu urobila ? Určite nie som jediná, ktorá zízala na jeho krk, tak prečo sa tak pozerá práve na mňa ?
V piatok poobede som nešla rovno domov, ako som to mala doteraz vo zvyku, ale išla som s Kylie do mesta.
Nie na dlho, ale bolo to celkom fajn. Boli sme sa pozrieť do malého nákupáku, ktorý sa nachádzal blízko môjho domu, a išli sme priamo do zhodou okolností nášho obľúbeného obchodu.
Ukázalo sa, že je dobrý trendsetter. Rozhodla sa mi zmeniť štýl. A doteraz som jej za to vďačná. Myslela som si, že iba priliehavé oblečenie zo mňa robí žiačku strednej školy. Mýlila som sa na plnej čiare.
Biele tričko a olivové nohavice som vymenia za károvanú košeľu o číslo väčšiu a čierne priliehavé džíny s dierami na kolenách.
Keď som sa videla v zrkadle, neverila som že som to ja. A keďže doma nemáme problém s peniazmi, o chvíľu som vychádzala z obchodu s bielou taškou v ruke.
Keď som prišla k vchodovým dverám nášho domu, z tašky som vytiahla zväzok kľúčov, aby som odomkla vchodové dvere.
Zrazu som v odraze skla vo dverách zaregistrovala pohyb. Inštinktívne som sa pozrela na pohybujúci sa odraz, a uvidela som toho chalana, teda pardon, Seana. Myslím, že to bolo jeho meno.
Keď som ho zbadala, hoci len jeho odraz kráčajúci na druhej strane ulice, rozbúchalo sa mi srdce. Nevedela som prečo, no želala som si, aby sa na mňa pozrel. Napriek tomu, že ma jeho pohľad mrazil, som sa mu túžila pozrieť do očí.
Ešteže som sa naňho neotočila. Natoľko som sa dokázala ovládnuť. Ten chalan ma predsa nezaujíma. Opakovala som si v mysli. Nedaj mu najavo opak.
Toto som si hovorila celý čas, kým bol v mojom zornom poli. Až keď sa mi stratil z dohľadu som si uvedomila, že tu stojím ako zamrznutá.
,,Shit." Zašepkala som a vošla dnu. Ako je možné, že ma pohľad na neho tak vyradil ?