Louis
Všade okolo mňa bola černota. Nevládal som hýbať rukami, ani nohami. Necítil som svoje telo a ani srdce. Necítil som nič. Len prázdnotu, ktorá pomaly ale isto napĺňala celé moje telo. Bola mi zima, akoby som bol na severnom póle úplne nahý.
A zrazu sa predo mnou objavila biela plocha, ako také plátno. Začali sa na ňom ukazovať rôzne obrazce a ja som to všetko sledoval. A čím viac na ňom boli obrázky malého chlapca, tým viac som vedel, že som to ja.
Spomínal som si na každý jeden deň svojho detského života, čo boli najkrajšie roky, aké som prežil. Potom sa objavili obrazce zo strednej, čo nebolo moc pekné. Obrazce, ako ma bijú a šikanujú mi nahnali slzy do očí, no tie sa vytratili, keď som zbadal Harryho. Môjho Harryho. Odkedy sme spolu začali chodiť, bolo všetko ako s rozprávky. Mali sme romantický život, aj keď sme strednú skončili. A ja som bol naivný, že taký život budeme mať naveky. Nevedel som, že príde niekto z mojej minulosti a pokazí celý náš vzťah, ktorý sme si vybudovali. Netušil som, že je Eric až taký psychopat a netušil som, že po mne túži až tak, že ma musí mlátiť až do krvi a spôsobovať mi modriny po celom tele.
Obrázky zmizli. Obrazovka bola celkom biela, až som si myslel, že sa už nič nestane. Opak bol ale pravdou. Na obrazovke sa objavil Harry. Ležal na gauči v nemocnici a hľadel na niekoho telo. Keď sa jeho oči naplnili slzami a mne sa naskytol lepší pohľad, pochopil som. Ležal som na lôžku, srdce mi bilo nenormálne pomaly a moja pokožka bola mŕtvolne bledá.
Vedel som, že nemám ďaleko od smrti.
~ Izzy 🌹