Harry:
Svoje oči som veľmi pomaly rozlepil aby sa mi naskytol pohľad na izbu v ktorej som prežíval už skoro týždeň. Nechcel som ešte vstať a preto som si cez hlavu pretiahol paplón a pohol som nohami. Keď som zacítil ostrú bolesť a odokryl som sa aby som videl hrubé červené rany pochopil som ,že to čo som si myslel ,že bol sen bola krutá realita.
Zbičoval ma ako psa. Mučil ma soľou a krvou. Bezmyšlienkovite sa mi po lícach spustili slané slzičky o ktorých som si myslel ,že už dávno pominuli a z hrdla sa vydral vzlyk.
Tak strašne to bolelo. To mu na mňe skutočne vôbec nezáleží a berie ma ako hračku? Skutočne nemá kúska zľutovania?
Z premýšľania ma vytrhlo zaklopanie na dvere a následne aj ich otvorenie. Vydesene som potiahol paplón až k svojej tvári aby mi trčal len nos,ale keď som sa uistil že, to nie je Louis plne som sa rozvlykal.
"Harry to je v poriadku" povedala mi Mária a hladila ma po chrbte. Všimol som si ako za ňou svietili digitálne hodiny ktoré ukazovali 6:00. Napadla ma vec akú by som v živote nespravil.
"Mária odvez ma do školy" prosil som Máriu a preto som o pár minút sedel už v aute s taškou na zadnom sedadle a Mária soferovala smerom k mojej škole.
Nechcel som zostať uňho doma. Potom čo mi spravil ,nemám chuť ho ani vidieť. Ruka ma neskutočne pálila ale bola zaviazaná bielym obväzom a natretá masťou proti bolesti.
Snažil som sa bolesť nejako strpieť a preto som nejedol ani jediný liek. Ak mám trpieť tak poriadne.
"Mária domov pôjdem autobusom ďakujem" povedal som jej a zavrel som dvere predtým ako mi mohla niečo povedať.
Prehodil som si tašku cez rameno a odkráčal som smerom do školy. Po ceste do školy som bol tak zahĺbený do svojich myšlienok ,že som aj vynechal svoju rannú cigaretu a výsmech pre prvákov.
Po prvý krát v živote som na hodinách počúval lebo som sa snažil zabudnúť na Louisa Tomlinsona nadomnou. Na jeho opálenu pokožku a jemné dotyky ktoré striedala štiplavá bolesť od bicov. Vždy keď som si na to spomenul mi po tele prešla husia koža. Môj prvý trest a stopercentne nie posledný.
"Každý kto sa chce dostať do Ria de Janeira nech sa hlási u profesora Stephensona ale ty Harry nemusíš" povedala mi profesorka keď som sa chcel rovnako ako ostatný vydať za spomínaním profesorom.
"Ako to ,že ja nie?"Spýtal som sa jej. Chcel ísť do Ria. Pane bože kreslenie je celý môj život ,musím tam ísť !
"Pán Tomlinson nesúhlasí s tým aby si išiel a keďže ešte niesi dospelý musím ho počúvnuť lebo je tvoj náhradný zákonní zástupca" poveda mi ako keby sa nechumelilo. "Kedy ste s ním bola?"Spýtal som sa jej naštvane. Nepamätám si ,že by tu niekde bol.
"Pred pár minutami" povedala mi a ja som aj napriek jej prostestom vybehol z triedy aj s taškou. Toto mu neprejde toto nie. Keď som vyšiel zo školy zbadal som jeho auto miznúť z pozemku.
"Kurva!"vykríkol som a rozbehol som sa cez skratku ktorá zahŕňala preskakovanie cez ploti a autá. Keď som mal konečne jeho auto na dosah ruky zostala len jedna vec veriť tomu,že mu dobre brzdia brzdy.
Skočil som rovno pred auto a rovno ako som očakával uši mi zaplnil zvuk škrípania bŕzd.
"Si normálny mohol som ta zraziť!"vykríkol Louis ale Keď zbadal ,že som to ja zmohol sa len na oh."Oh!"vykríkol som po ňom a rukami som sa zaprel o kapotu jeho auta vďaka čomu mi padla taška z pleca. Potreboval som sa vydýchať a pripraviť na krik z mojej strany.
"Čo si robil v mojej škole?"Spýtal som sa ho a zdvihol som naňho svoje zelené oči,ktoré sa okamžite zahĺbili do tých jeho."Bol som sa pozrieť na tvoj prospech" zabrblal mi."Skutočne? A ako sa do môjho prospechu" povedal som mu pričom som nezabudol na svoje milované úvodzovky" ráta aj výlet do Ria?"Spýtal som sa ho.
"Takže toto ta škre" povedal mi posmešne a oprel sa o dvere svojho auta . "Viac než škre takže to vyklop" povedal som mu rýchlo inak by som naňho musel začať kričať všemožné nadávky ktoré poznám.
"Jednoducho si neželám aby si tam išiel" povedal mi."Ty si to neželáš?" To ako kurva vážne!" vykríkol som po ňom. Moje nervy práve teraz pukli.
"Nezvyšuj namna hlas Harry" povedal mi Louis pokojne kým vomne to nekontrolovateľne vrelo. "Nezvyšuj hlas! Kurva to nemyslíš vážne! Vieš ako mi na tom Riu záleží!" Vykríkol som naňho.
"Je to len Rio" povedal mi."Rio! Je to moja vstupenka do budúcnosti a k lepšiemu začiatku!" Vyhŕkol som naňho. "Možnosť utiecť od teba!"vykríkol som naňho.
Museli sme vyzerať ako dvaja zamilovaný idioti. Jeden pubertak ktorý bol na počiatku zrútenia a potom nádherný muž stojaci pri svojom aute bez slova pozerajúci na teenegera pred sebou.
"Nenávidím ta!" Vykríkol som naňho. Konečne som pochopil,že mi nikdy nedovolí odísť preč. Podpísal zmluvu s mojou matkou nikdy sa nedostanem preč. Nikdy neodídem.
"Nenávidím na tebe úplne všetko! Od tvojho ľadového pohľadu až po opálenu pokožku po celom tvojom tele. Z duše ta nenávidím Louis Tomlinson, skap! vykrikoval som naňho. Slzy tiekli po mojich lícach a nedokázali sa zastaviť.
"Si ako moja skurvená matka aby si vedel!"Kričal som po ňom kým som si chrbtom ruky utieral slzy ,ktorých stále pribúdalo viac a viac.
"Nie počkať ty si monštrum,jedno vyjebané monštrum !" Reval som naňho kým on to pokojne sledoval.
"Bezcitné, bezcharakterné hovado,zhor v pekle!"Zareval som naňho a potom som sa úplne zložil. Sedel som pred jeho autom a plakal. Plakal som ako o život lebo som vedel ,že nemám možnosť svetu nič dokázať.
Moje kresby boli to jediné čo som mal. Rozprával som cez ne to ako sa cítim aj dnes som jeden nakreslil. Nakreslil som seba. Seba ako som spútaný reťazami k zemi. Nemôžem sa pohnúť lebo ma drží jedna reťaz z názvom Tomlinson.
Zavrel som oči a únavou som sa poddal spánku v ktorom som aspoň na pár chvíľ mohol lietať ako anjel.
Louis
Každé jedno slovo ktoré, vypustil zo svojich malinových pier ma bolelo ale nesmel som nič znať. Najmä keď mi povedal že som monštrum,to asi bolelo viac. Vedel som že sa zloží a preto som sa s ním nemusel byť o to aby nastúpil do auta. Len som ho vzal a položil som ho na zadné sedadlá auta a vrátil som sa po jeho tašku. Všimol som si ,že bola otvorená a keď som sa ju snažil zatvoriť na zem spadol malý vykres,ktorý som vzal a otočil smerom k sebe.
Čakal som hocičo. Nadávky ,plány na víkend ale určite nie to čo tam bolo.
Pozerala namna vlastná podobizeň a veru,že to bola dokonalá podobizeň. Možno to ma donútilo vybrať mobil a vytočiť číslo na môjho priateľa a zároveň aj pravú ruku Nialla Horana.
"Ahoj Louis čo potrebuješ?"Spýtal sa ma len čo mi zdvihol. "Niall potrebujem od teba láskavosť" povedal som mu a počul som jeho tiché povzdychnutie.
"Niall?"Spýtal som sa ho zvýšením hlasom. "Samozrejme Louis čo potrebuješ?"Spýtal sa ma a ja som vedel ,že už je dobre a zase je krotký ako baránok.
"Potrebujem aby si zavolal do umeleckej školy v Londýne a povedal,že beriem Harryho Stylesa mimo školu ,vlastne povedz ,že ideme preč kvôli tej umeleckej súťaži. Ale tvoja hlavná práca je iná. "Chcem do dvadsiatych minút na letisku lietadlo a keď sa vrátim o hodinu domov budem mať zabalené batožiny a Mária zbalí Harryho."
"Chcem o hodinu a pól letieť do Ria Niall nesklam ma" povedal som mu. "Môj druhý pasažier spí takže to vysvetli ochranke. Chcem svoj dom zariadený a najlepšie lístky do tej súťaže a asi 50 veľkých platien a farby na kreslenie. Verím,že to tam bude Niall lebo inak vieš aký som keď som naštvaný" povedal som mu.
"Samozrejme Louis smiem vedieť tvoj dôvod návštevy Ria?" Spýtal sa ma. Niekedy bol otravný ale aj tak som ho mal rád. "Mojim dôvodom je tá umelecká súťaž" povedal som mu."Louis nechci ma rozosmiať jediné umenie o ktoré sa zaujímaš je to tvoje. Veď ty nerozoznáš Monu Lizu od Výkriku ,takže pravdu" povedal mi a ja som si povzdychol.
"On je dôvod" povedal som mu."Kto?"Spýtal sa ma. Nehovoril som mu náhodou jeho meno?
"Harry Styles" povedal som mu. Neviem prečo ale pri vyslovení jeho mena ma zahrialo pri srdci.
"Zdá sa mi to alebo sa začína tvoja kamenná stena rúcať?"Spýtal sa ma Niall skoro s výsmechom."Čo tým chceš povedať?"Spýtal som sa ho.
"Mäkneš Tommo,stáva sa z teba normálny človek s citmi a srdcom" povedal mi. "O tom pochybujem" povedal som mu. "Dva týždne v Riu" povedal mi. "Čo?"Spýtal som sa ho zmätene. "Musím tam byť dva mesiace" povedal som mu."To som nemyslel. Dávam ti dva týždne v Riu a podľahneš Louis" povedal mi.
"Možno on bude ten kto ta donúti znova milovať" povedal Niall nádejne. "Blbosť" povedal som mu."A makaj pracovať,lebo ak to nebude tak uvidíš" povedal som mu. "Čo uvidím?"Spýtal sa ma a ja som sa zasmial nad jeho otázkou.
"Bože Leprikon choď už radšej" povedal som mu. "Samozrejme ,Tommo len nezabudni čo som ti povedal" povedal mi a zložil.
"Nepodľahnem" povedal som odhodlane keď som sadal do auta kontrolujúc či je Harry stále v aute."Na to som ju budoval až príliš dobre a dlho" povedal som si a vyrazil som smerom kumne domov.Len som dúfal že sa Harry dovtedy nevzbudí.
Hi
:D
Ďakujem za votes a komentáre k charakter asku a samozrejme za 2000 prečítaní :D :O
Omg veď si to ani nezaslúžim .
Milujem vás váš Boo. :*
Votes
Koment
Poteší.