Terra [The 100 FF]

XI.

Hneď na druhý deň ráno Terra čo najrýchlejšie vypadla zo stanu. Arran ešte odfukoval, alebo sa len robil, že spí. Bolo jej to však srdečne jedno.
Narýchlo si pozbierala veci a zamierila do tábora. Do batoha skryla revolver a do ruky vzala dlhú kopiju, ktorú si vyrobila z pozostatkov lode.
Neďaleko výsadkovej lode už stál Bellamy a Murphy aj s partiou chlapcov. Či čakali na ňu alebo nie, tiež jej to bolo jedno. Nemala však chuť hniť celý deň v stane s polomŕtvym Arranom.
„Nech sa chystáte kdekoľvek, idem s vami," ozvala sa a neohrozene k nim pristúpila. Všetci boli od nej vyšší a mohutnejší, Terra sa však prinútila nemyslieť na to.
„Ideme na lov, už nemáme čo jesť," oboznámil ju Bellamy a pozrel na ňu. Skúmavo si ju premeriaval, akoby na nej hľadal nejakú chybu.
Terra pohodila hlavou. „To bude fajn, čo to o zabíjaní viem."
Murphy sa uškrnul a do očí mu spadla čierna štica vlasov. „Vitaj v partii," Pár chlapcov sa zasmialo.
Tí, ktorí sa zasmiali, sú vrahovia, pomyslela si Terra a premerala si ich jedného po druhom. Výborne, aspoň tu nie som sama. Nikto z nich však nezabil vlastnú matku.
Aj ona sa uškrnula a snažila sa zakryť bolesť, ktorá ju bodla zakaždým, keď si na to spomenula. Neprávom obvinená, rezonovalo jej v hlave. Nechala však myšlienky na to zmiznúť a nasledovala ich do lesa.
***
Terra kľačala za kríkom a pozorovala divoké prasa, ktoré si ani len nevšimlo ich príchod. Spokojne si krochkalo a rozrývalo zem naokolo, hľadalo si potravu.
Má však smolu, dnes bude chudák našou potravou. Zovrela kopiju v ruke a pozrela na Bellamyho, ktorý stál len pár metrov od nej. V ruke zvieral porisko sekery.
Vycítil, že sa naňho pozerá a opätoval jej pohľad. Prikývol a tým dal aj ostatným najavo, nech sa nehýbu a že on to zvládne.
Terra presunula pohľad späť na prasa a čakala, kedy ho zasiahne presne namierená Bellamyho sekera. Počula, ako zašuchotala jeho bunda a vzápätí sa ozval švih. Čepeľ sekery tupo narazila do niečoho tvrdého, no prasa to nebolo. Splašene zakvičalo a jedným skokom zmizlo v kríkoch.
Terra prekvapene otočila hlavu. Sekera sa zabodla len pár centimetrov od hlavy malého dievčaťa, ktoré sa znenazdajky objavilo v kríkoch. Vyplašenými veľkými očami hľadelo na Bellamyho a Terre v hlave vírila jediná myšlienka. A to, že im práve utiekla večera.
„Bellamy," pribehla k nemu a chytila ho za rameno. On sa však díval na dievča.
„Mohol som ťa zabiť," povedal dievčaťu. Terra ak aj chcela niečo povedať o ich utekajúcej koristi, mlčala. Dievča ju prekvapilo tak ako aj Bellamyho a nachvíľu jej prítomnosť zakryla podráždenie, ktoré v sebe dusila.
„V tábore je ten chlapec," vyjachtalo dievča a prebehlo pohľadom na Terru, stojacu za Bellamym. „Už to nedokážem počúvať. Zomiera."
Myslí toho chlapca v lodi, uvedomila si Terra a v hlave sa jej zjavila spomienka na jeho bledú tvár. Ak je to ešte horšie ako doteraz, nedožije sa rána.
„Je to tu príliš nebezpečné pre malé dievča," ozval sa chlapec, ktorého volali Atom. Terra ho nepoznala bližšie, no všimla si, že Bellamy je pri ňom akýsi nabrúsený.
„Nie som malá," obrnilo sa urazene dievča a založilo si ruky na prsiach. Tentoraz zazerala na Atoma, aj keď pohľadom nakoniec predsa len zablúdila k Terre.
Čo na mňa tak zíza? Musela sa veľmi premáhať, aby to nevyslovila nahlas. Dievča malo orieškovohnedé oči a Terra mala pocit, akoby svoj pohľad upierala skrz ňu. Striaslo ju.
„Silné slová na malé dievča," ozvala sa, aby zakryla svoju neistotu a prestúpila z nohy na nohu.
Dievča ju prepichlo zlostným pohľadom. Trúfa si, pomyslela si Terra. Asi si neuvedomuje, že v ruke zvieram kopiju tak dlhú, že keby som sa natiahla, odfikla by som jej nos.
„Som Charlotte," povedalo dievča veľavýznamne.
„A čo teraz?" odvetila Terra a jej pohľad stvrdol. Ku mne si dovoľovať nebudeš, sopľaňa.
Charlotte však neodvrátila zrak, a keď ich výmena vražedných pohľadov trvala príliš dlho, zakročil Bellamy. „Dobre," povedal a z vrecka vytiahol malý nôž. Terra ohromene pozerala na to, ako jej ho Bellamy podáva.
Čo? Dralo sa jej z hrdla, rýchlo to však zadržala. Nemienila pred tou sopliačkou dať najavo čo i len štipku vzájomnej nedôvery a tak sa na to len bezmocne prizerala. Pri tom ľutovala, že pohľadom sa nedá zabiť.
„Nemôžeš loviť bez noža," poznamenal Bellamy a pozoroval, ako ho Charlotte vzala do ruky a poťažkala si ho. „Už si s tým niekoho zabila?"
Zrazu z Charlotte sebavedomie vyprchalo ako ranná hmla. Zahanbene pokrútila hlavou a sklopila pohľad. Terra si v duchu posmešne odfrkla. Maličká ukradla cukríček, pomyslela si a hodila po nej pohŕdavý pohľad. Charlotte si ho všimla a nezabránila červenému rumencu, ktorý sa je vlial do tváre. Terra si to užívala.
„Kto vie, možno si v tom dobrá,"
Terra ho prepálila pohľadom, no nevenoval jej pozornosť. Zavelil na pochod. Charlotte ho nasledovala a Terra nemala tiež na výber.
Vtedy do nej plecom narazil Murphy. „Hej, dávaj pozor," zahundrala a zagánila naňho.
„Čo je? Čo si nevrlá?" oboril sa na ňu a hodil pohľad k Charlotte. „Ani mne sa nepáči."
Terra zvraštila obočie. „To ma nezaujíma."
„Možno, ale mňa áno," pokračoval. „Nemyslím si, že Bellamy v tomto robí dobre."
„Čo? Že jej dôveruje?"
„Napríklad. Mnoho ľudí okolo neho nie sú veľmi dôveryhodní."
Terra po ňom fľochla pohľadom. „Práve teraz je obklopený vrahmi a násilníkmi. Trochu ma to mätie, pretože si nie som istá, kam tým mieriš. Ani vrahovia, banda ako my, nie sme veľmi dôveryhodní."
„Čo ty vieš? Práve v tejto chvíli by sa dalo povedať, že aj sme."
Terra zastala a obrátila sa k Murphymu. Naozaj ju jeho vyhlásenia miatli. „Zubami nechtami sa držíš na vrchole pyramídy, Murphy. Jedného dňa však aj tak spadneš."
Murphy sa zatváril celkom zranene. „Si zlá, Hightonová," skonštatoval skepticky. „Na začiatku s tebou bola aspoň celkom sranda."
„Na začiatku som bola zatvorená medzi štyrmi stenami, stále dookola som čítala prvú Mojžišovu knihu, lebo som nechápala ani jednému slovu a počúvala I Love To Boogie, až mi z toho krvácali uši. A teraz som zrazu na Zemi a obklopená všetkým možným, čo ma môže kedykoľvek zabiť."
„Aj ja?" zabŕdol s úškrnom. „Nikdy si mi neodpovedala, keď som ťa volal. Po celý ten úmorný čas v cele mi chýbala spoločnosť a ty si sa mnou odmietala baviť. Bolo to od teba hnusné. Ale aspoň už viem, že si mala celú tú dobu na ušiach narazené slúchadlá a počúvala boogie."
Terra prižmúrila oči a pichla ho zlostne prstom do hrude. „Nikoho nezaujíma tvoje zlomené srdce. Ani mňa, ani Arrana, ani nikoho."
Murphy na ňu zostal zaskočene hľadieť, no nedokázal zakryť úsmev. „Počkaj, kto? Arran?"
Terra naňho začudovane zagánila. „O čo ti akože teraz ide?"
„Mne?! O nič!" bránil sa, no z hrdla sa mu vydral smiech.
„Počuj, to nie je smiešne," Terra nekontrolovateľne zvýšila hlas. „Ten chudák teraz leží v mojom stane s ranou po guľke v ramene!"
„To vážne? Netušil som, že by si bola schopná odstreliť ho."
Terru jeho obvinenie, aj keď nebolo priame, bodlo pri srdci. Duchaplne sa bránila. „Ja som ho nechcela odbachnúť. Niekto z vás totiž vystrelil na to čierne zviera a namiesto toho trafil Arrana. Nebola to moja vina. Navyše, zachránila som ho pred tým zvieraťom. V poslednej chvíli som mu ju napálila rovno medzi oči."
Murphy sa neprestávala smiať. „Takže teraz je z teba záchrankyňa?"
Terra v sebe zadusila poslednú vlnu hnevu a surovo drgla do Murphyho. Zapotácal sa, no nespadol a Terra ho okľukou obišla. Zaostávali za ostatnými.
Čo ho žerie, dočerta? Premýšľala cestou za nimi a nedokázala tú myšlienku vyhnať z hlavy. Hlavne, keď kráčal priamo za jej chrbtom. Neuverila mu však bludy o tom, ako ho zranila jej ignorácia.
„Tri mesiace," ozval sa zrazu nahlas, keď už boli len pár metrov za ostatnými.
Terra zarazene zastala, otočila sa na päte až do nej Murphy narazil. Odtiahol sa od nej a otriasol sa. „Aké tri mesiace?"
„Tri mesiace," zopakoval Murphy a nadvihol bradu. „Bola si tam o tri mesiace dlhšie ako by si mala."
Terra naňho prekvapene spod nadvihnutého obočia hľadela. „Čo? A toto ti mám akože uveriť? Prepáč, ale horšie klamstvo si si už vymyslieť nemohol." Odmietavo sa mu otočila chrbtom a pokračovala v ceste.
Murphy ju dobehol. „Počítal som to. Počítal som dni, ktoré som tam strávil a na stenu som si vyrýval čiarky. Ak som sa dozvedel niečo zaujímavé, zaznačil som si to do svojho nástenného kalendárika." Predbehol ju a postavil sa pred ňu, čím jej zatarasil cestu. „Keď si prišla, povedala si mi, že máš šestnásť. Pár dní pred naším slávnym zostupom na Zem som si rekapituloval svoj pobyt na tom luxusnom miestečku. Celkom náhodou som prišiel na to, že si mala osemnásť pred dvomi mesiacmi a dvadsiatimi siedmymi dňami."
Terra naňho hľadela ako na blázna. „Murphy, z istého hľadiska by to nebolo možné, pretože ti môžem s istotou povedať, že rodný list som sfalšovaný nemala. A na druhej strane - ako môžeš vedieť dátum môjho narodenia?"
Murphymu sa víťazne zablyslo v očiach. „Dvadsiaty druhý marec,"
Terra prekvapene zažmurkala. „A to odkiaľ vieš?"
„Povedala si mi to,"
„Nepovedala,"
„Povedala,"
„Tak potom kedy? Nepamätám si to," stála si za svojim.
„Raz si mi to určite povedala. Možno si sa nadýchala výparových plynov," Uškrnul sa.
Terra ho so zachmúreným výrazom v tvári obišla. Hľadela do zeme a snažila sa spomenúť si, kedy mu povedala dátum svojho narodenia. Murphy zatiaľ viedol svoj monológ.
„Netuším, ako je to možné. Buď si nás zabíjajú ako chcú alebo len keď sa im to hodí. Alebo to nejako falšujú. Som si však istý, že v tom má prsty vyššia moc. Inak by to ani nemohlo byť. Čo ak si Jaha povedal, že si príliš vzácny exemplár na to, aby ťa zabili?"
Terra zdvihla zrak. „Jaha? Veď ten ma v živote nevidel." A zrazu, keď to vyslovila, akoby to dávalo zmysel. Síce Murphyho argumenty o jej predĺženom pobyte neboli veľmi presvedčivé a Terra si stále myslela, že je to blbosť, akési malé svetielko v jej vnútri varovne blikalo. Ak by aj, ten niekto by určite nebol Jaha.
„Kane," zamrmlala a skoro narazila do stromu. Otriasla sa a nasledovala Murphyho.
„Čo si hovorila?"
„Ale nič," zahovorila rýchlo a zamyslene sledovala cestu pred sebou. „Je to kravina, Murphy, vykašli sa na to." S týmito slovami sa rozbehla za Bellamym.