Terra [The 100 FF]

XIII. There's something in a wind

Terru pichalo v pľúcach, v boku, všade. Nohy si už pomaly necítila a asi tak v polovici cesty si uvedomila. Prečo sa tu kvôli nemu idem zodrať?
Tá chvíľa zaváhania jej náskok nepridala. Snažila sa neuvedomovať si čo najviac, že to, čo teraz robí je tá najväčšia hlúposť akú kedy urobila.
Trielila lesom a za pätami jej dýchala smrtonosná hmla. Cítila sírový zápach, ktorý ju sprevádzal, až ju z toho napínalo.
Stan sa objavil krátko nato, ako sa potkla o kmeň stromu a padla priamo dopredu na tvár. Skoro sa napichla na kopiju, ktorú stále držala v rukách a ani si to neuvedomovala. Skotúľala sa dolu strmým zásekom. Pozviechala sa zo zeme čo najrýchlejšie, v hlave jej dunelo a zrak mala zahmlený. Len čo však vybehla nahor a zaostrila, zbadala stan skrytý za kríkmi.
Znovu sa rozbehla a o chvíľu už bola pri stane. Vtrhla dnu a vrhla sa k Arranovi, ktorý stále ležal na posteli, akoby sa ani celý deň nepohol.
„Arran, vstávaj!" skríkla, bolo jej jedno, či ho práve zobudila alebo nie.
„Vstávaj! Pomôž mi!" Vzala ho pod plecia. Niečo zamrmlal, no nerozumela mu. Náhlivo ho ťahala na nohy. Bol ťažký a od námahy a skutočnosti, že o pár sekúnd bude po nich jej skoro vyhŕkli slzy.
„Arran, prosím!" Nemienila ho tam nechať. Nie, keď sem strmhlav trielila až od jaskýň a skoro sa dolámala. Nie, keď už bola tu a loď bola len kúsok odtiaľto. Nemohla ho tam nechať. Bolo by to ako prizeranie sa spoza skla na zomierajúcich ľudí.
Lenže on je nevinný. A ja mu môžem zachrániť život.
Vytackala sa s ním zo stanu. Jednou rukou ho držala pod pásom a druhou si pridržiavala jeho ruku prevesenú cez jej ramená. Prinútila sa neobrátiť sa.
„Pomoc!" vykríkla. Arran jej veľmi nepomáhal, z jeho tela sálala horúčava. Terra ho vliekla za sebou a kričala.
Tábor bolo vidno už z polovice cesty a ona neprestávala kričať. Jej hlas znel ako škrekot. Hlavou jej prebleslo, či to naozaj robí preto, že cíti potrebu zachrániť ho, alebo len preto, že si chce zachrániť vlastnú kožu.
Od vyčerpania ledva videla pred seba, no nevzdávala to. Hmla bola už celkom za nimi a oni boli len na kraji tábora.
Vtedy sa pri nej znenazdajky privalila veľká tmavá masa a chytila Arrana z druhej strany. Terra nedokázala rozoznať osobu, ktorá jej pomáhala dotiahnuť Arrana do lode, lebo jej zrak bol zahmlený. Nemala však na to ani čas.
„Pohnite sa!" kričal niekto, aj keď Terra pred sebou videla len veľkú farebnú beztvarú machuľu a zvuk sa jej zlieval do kopy. Stúpili na rampu a doslova skočili dnu v poslednej chvíli.
Terra tvrdo dopadla na rameno, keď sa za nimi zavrela rampa. Chvíľu sa spamätávala a plytko dýchala. Zatvorila oči a prevalila sa na bok, bolestivo sa zaškerila, keď jej v ramene trhlo bolesťou.
Pľúca aj svaly ju pálili, akoby horela. Lapala dych a cítila, ako jej dolu tvárou tečú kvapky potu. Je tu. Zvládla to.
Medzitým registrovala, ako sa ostatní chopili Arrana a spolu ho premiestnili nabok. Terra sa nadvihla na rukách a pomaly otvorila oči.
Nad ňou stál upachtený Wells. Podával jej ruku.
Terra nerozmýšľala nad svojou hrdosťou, vyčerpane mu dovolila pomôcť jej na nohy a tackavo sa premiestnila bližšie k Arranovi. Uvedomila si, že Wells bol ten, kto jej pomohol.
Kľakla si k Arranovi. Na čele a na perách sa perlil pot, vlasy mal priam mokré. Terra mu priložila ruku k tvári. Cítila na pokožke jeho horúčosť a telom mu behala triaška.
„Má horúčku," ozvala sa priškrtene. Niekto jej podal mokrý uterák, ktorým mu pretrela spotenú tvár. Potom niekto priniesol prikrývky, do ktorých ho starostlivo zabalili.
„Nie je tu Clarke," poznamenalo akési dievča. „Ona by vedela čo robiť."
„A kde je teraz?" spýtala sa Terra.
„Šla hľadať akési chaluhy pre Jaspera, ešte sa nevrátili,"
Terra sa vyčerpane oprela o stenu a vydychovala. Začula však kroky a šuchot a otvorila oči.
Wells priniesol nový uterák a podložil ho Arranovi pod krk. Vycítil, že sa naňho Terra díva a vzhliadol k nej.
Hľadel na ňu, akoby ju mal prečítanú. Moje tajomstvá. Aj keď si Terra zbytočne navrávala, že ak jej tajomstvá nikoho nezaujímali na Arche, nebudú nikoho zaujímať ani tu. Lenže zaujímali Arrana. Rovnako ako aj Wellsa.
Wells. Nevidela ho od vtedy, čo mu prakticky zachránila krk pred Murphym. Niežeby jej to žily trhalo. Pocítila však mierne sklamanie, no aj spokojnosť. Možno som ho svojím správaním odradila. Lenže zachránil Arranovi život, zachránil ho mne.
Chcela sa mu poďakovať, chcela ho zbiť. Keď na ňu hľadel, mala zmiešané pocity zo všetkého, čo sa tu udialo. Chcela kričať, chcela plakať. Hlas sa jej zadrhol v hrdle. „Prepáč," šepla znenazdajky. Ani ona sama nečakala, že povie práve toto.
Wellsa to trochu zarazilo a snažil sa to skryť. Chcel niečo povedať, Terra ho však predbehla.
„Správala som sa k tebe ako idiot," povedala a neuhla pohľadom.
Wells si odfrkol. „Myslím, že si sa dosť strápnila vtedy, keď si mi išla všemožne zachraňovať život," nadhodil odľahčene.
„Myslím to vážne," odvetila s vážnou tvárou. „A práve si nám zachránil život." Hodila pohľad k spiacemu Arranovi.
Wells sa usmial na pol úst a naklonil hlavu. „Musí pre teba veľa znamenať," utrúsil.
Terru vystrelo. „On?" Nechápavo až pohoršene po ňom fľochla. „Zhodou okolností sa objavil u mňa v stane. Ďalšou zhodou okolností ho postrelili. A tou najnešťastnejšou zhodou okolností nebolo v lodi pre zranených miesto a ja som nemala to srdce ho nechať spať na zemi niekde pod kríkmi." Vzdychla. ,,Takže len povedzme, že v kútiku môjho prehnitého zločineckého srdca ešte zostal kúsok súcitu."
Wells mykol plecami. „Mne je to vlastne fuk. Len ma to prekvapilo. Bolo to... odvážne."
Terra nadvihla obočie a aj napriek náhlej bolesti v pľúcach sa krátko zasmiala. „Odvážne? Skôr šialené. Až teraz si plne uvedomujem, ako veľmi som ohrozila svoj život."
„Žeby si ešte prechádzala duševným vývinom?"
Prepichla ho pohľadom. „Myslím, že ten mám plne za sebou. Akurát táto zemská atmosféra je akási divná."
Wells sa uškrnul a Terra si pomyslela, že je celkom fajn, keď sa s ním rozpráva uvoľnene a v priateľskej atmosfére. Možno nie je až taký zlý, pomyslela si. Možno ju vnútri druh čestného fajn chlapíka, ktorý toto všetko riskoval naozaj len pre Clarke.
Opätovala mu úsmev, no ten akoby ju už úplne vyčerpal. Hlava jej klesla na plece a o pár sekúnd už nevedela o svete.