Terra [The 100 FF]

III. I don't want to admit to something

Wells
Wells ju nenechal na pokoji. To dievča mu prišlo nejakým spôsobom záhadné a on mal rád záhady. Prišlo mu však povedomé.
„Nepočul si?" zavrčala a hodila zápalku do pahreby. Drevo skoro hneď vzbĺklo. Wells si sadol čo najďalej od nej, na topánky mu bubnoval dážď.
„Prepáč, ale nemám sa kam inam skryť," povedal.
„Tak si vykop jamu, zalez do nej a už odtiaľ nevyliezaj," navrhla nevraživo. Od jej pohľadu prebodávajúceho ho naskrz sa odrážali svetlé plamienky ohňa a sfarbovali jej sivú farbu očí dohneda.
Wells si v tej chvíli uvedomil, že za ňou liezť naozaj nemal. Aj keď ho fascinovala spôsobom, aký si nevedel vysvetliť, pri jej pohľade mu behal mráz po chrbte.
Dievča sa zababušilo do vaku, pozerajúc do ohňa a mlčalo.
„Ako sa vlastne voláš?" prerušil Wells ticho, ktoré medzi nimi už hodnú chvíľu panovalo.
„Volaj ma ako chceš," odsekla a ďalej mlčala.
„Asi nie si veľmi spoločenský typ," nadhodil. „Za čo ťa zavreli? Za nedodržiavanie spoločenskej etikety?"
Ticho. Wellsa napadlo, že možno nechápe, keď si z nej niekto uťahuje.
„Z neúctivého slova vysloveného na verejnosti?" zabŕdal ďalej. „Či si podkopla nohu okoloidúcemu...?"
„Mohol by si držať hubu?" oborila sa naňho.
„Alebo to mohlo byť..."
„Zavri zobák!" Dievča vystrelilo do sedu, prudko dýchalo a v tvári očervenelo. Ledva zo seba súkala slová, ktoré prehlušovali aj hlasné padanie dažďových kvapiek. „Teba do toho nič nie! Tak ma prestaň pokúšať, lebo ťa dorazím skôr ako to urobia ostatní!"
Wellsa jej reakcia ohromila, aj keď vedel, že ich nenávisť voči nemu je otvorená a nie jeden väzeň by mu rád vrazil kladivo do hlavy. A tak sa nadýchol a pokojne povedal: „Stačilo by len slušne odpovedať. Nič viac od teba nežiadam."
Dievča ho prebodlo pohľadom, pri ktorom mu priam zmrazilo srdce. „Ty nemáš právo odo mňa niečo žiadať, syn kancelára. Už nie som na Arche... už nie..." Vydýchla. Vzápätí sa mu otočila chrbtom a ľahla si na bok. Wells predpokladal, že zaspala a tak sa na spánok uložil aj on, lebo zvuk dažďa ho pomaly uspával.
Potom sa však ozval jej tlmený hlas. „Ak chceš, môžeš ma volať vrahyňa."
***
Terra sa zobudila na krik. Vystrelila do sedu a počúvala rozruch, ktorý nastal v tábore.
Kým sa zviechala zo spacieho vaku, všimla si, že Wells tam už nie je. Zostalo po ňom len vysedené miesto na okraji jaskynky. Pocítila mierne sklamanie, no aj úľavu. Možno sa jej konečne podarilo ho zbaviť. Zároveň dúfala, že včerajšok pred nikým nespomenie, inak ho zamorduje.
Rozbehla sa za hlukom. Nemusela však bežať dlho. Na kraji tábora sa zhromaždil dav. Terra stála na kopčeku, pod ňou zíval nízky zráz.
V strede nepravidelného kruhu väzňov stáli dvaja chlapci. Jeden v ruke zvieral nôž a zaháňal sa ním po druhom chlapcovi. Ten bol o niečo vyšší než on, robustnejší, no bol neistý. Akoby rozmýšľal, či púšťať sa s chlapcom s nožom v ruke do bitky bol dobrý nápad.
Chlapcovi s nožom v ruke sa v očiach zablysol hnev a čierne havranie vlasy sa mu leskli v poludňajšom slnku. Murphy.
Keď sa zapozerala na toho druhého, prekvapenie jej zovrelo hrdlo. Dopekla, prečo sa musí vždy púšťať do niečoho, pri čom mu s najväčšou pravdepodobnosťou nakopú zadok? Wells sa rýchlo uhol Murphyho čepeli a zatackal sa dozadu. Až teraz si Terra všimla, že aj Wellsovi sa v ruke leskne čepeľ.
Na všetko sa dívali nielen ostatní, ale medzi nimi aj Bellamy. So založenými rukami stál na kraji kruhu a sústredeným pohľadom ich všetkých sledoval. Terra nevedela, čo si má o ňom myslieť. Mal vrodený zmysel pre vodcovstvo a charizmu, no keď videla ten tvrdý pohľad v jeho očiach, ktorý upieral na Wellsa, zrazu si nebola istá či to všetko čo robí je správne.
Z myšlienok ju vytrhol Wellsov prudký pohyb. Schmatol Murphyho za ramená, silou ho pretočil k sebe chrbtom a priložil mu nôž k hrdlu. Dav stíchol. Dokonca aj Terra zostala civieť ako obarená.
„Odhoď to!" prikázal Murphymu.
Bellamy spustil ruky k telu a podišiel k Wellsovi. Chcel niečo povedať, zastavil ho však Terrin hlas. „Prestaňte!" V tej chvíli ani nevedela, či to vlastne skríkla ona. Pohľady, ktoré sa na ňu v tej chvíli upreli však potvrdili, že pravdepodobne áno.
Nadýchla sa a vypla hruď. Jedným šmykom sa zošmykla po lístí zo zrázu a pristála pri Bellamym. „Prestaňte tu šaškovať!" oborila sa na nich. „Snáď nie sme v škôlke aby sme sa tu preťahovali o nadvládu ako o hračku!"
Bellamyho šokovala tak veľmi, že otváral ústa ako kapor hodnú chvíľu, kým konečne prehovoril. „Potrebujeme vodcu," prehovoril vážne. „Na to aby sme prežili potrebujeme niekoho, kto to tu povedie."
„A ty navrhuješ, že ten niekto budeš ty?" zabŕdla doňho a založila si ruky na prsiach s vážnym výrazom na tvári. Pocit, že ľutovala, že sa do toho zapojila zmizol a nahradilo ho sebavedomie.
„Lenže nikto sa do toho od začiatku nemal," bránil sa Bellamy a rozhorčene rozhadzoval rukami. „A keby som si nebol istý, že som vhodný na túto pozíciu, asi by som bol radšej ticho. A navyše... mám ako jediný zbraň." Jemne sa usmial. V tom úsmeve bolo toľko škodoradosti, až Terra zaťala sánku a ruky do pästí, aby sa ovládla a jednu mu nevyťala.
„Tu nejde o zbraň, Bellamy," povedala pomedzi zuby. „Tu ide o voľbu. Celý život sme počúvali človeka, ktorého sme si vlastne ani nezvolili za vodcu a nakoniec nás zavrel a poslal na Zem, pričom si ani nebol istý, či to prežijeme. Viem, že sa snažíš, aby sme pocítili voľnosť a slobodu. No musíš sa viac snažiť, aby tvoj cieľ bol dokonalý. Skús nám dať šancu zvoliť si vlastný nový život."
Všetci s napätím a ticho čakali, ako sa skončí naša výmena názorov. Terra cítila, ako sa vzduch okolo nej zhusťuje a tlak stupňuje. Nikdy sa necítila taká malá.
„Nie," prehovoril napokon Bellamy. „Už si zvolili." Stisol pery a neodvracal od nej zrak.
Výborne, Hightonová, tvoja záchranná misia skončila škandalózne! Nechcela však pôsobiť porazene. Bojovne vystrčila bradu, prižmúrila oči a obrátila sa na odchod. Na chrbte cítila ich pohľady a úškrny, ktoré ju prepaľovali skrz na skrz. Úzkosť jej stiahla hrdlo a preglgla.
Keď vystupovala po zráze naspäť hore, začula hlas dievčaťa, ktoré šlo hľadať zásoby - Clarke. „Wells!" počula. Vtedy sa jej v mysli vynorili spomienky na minulosť a do očí sa jej natlačili slzy. Znovu preglgla a rozbehla sa.