VI. Rules must be obeyed

186 7 4
                                    

Terra celú noc prebdela. Nielenže ju mátali nočné mory, ale ostatní vonku asi nevedia čo je to večierka. A tak sa nadránom zobudila s krvou podliatymi očami s kruhmi pod očami.
Ja tu nastolím poriadok, zaumienila si nasrdene, keď si zúrivo umývala zuby, oči jej klipkali nad plným vedrom vody. Prezliekla sa a vyšla von.
Bolo zamračené, čo jej nepridalo na nálade. Ostatní pravdepodobne spali, po čistine sa povaľovali hrnce, prázdne plechovky a obaly z prídelov jedla. Prasatá, pomyslela si znechutene a prekročila kopu kovových náramkov. Pahreba ešte tlela a čmudila kyslý dym, Terra radšej ani nechcela pomyslieť na to, čo tam v noci pálili.
Dúfam, že aspoň jeden z nich sa pošmykol a náhodou padol do ohňa. Aspoň by tu bolo o jedného magora menej. Prešla k výsadkovej lodi a silno zabúchala päsťou na dvere.
Chvíľu sa neozývalo nič, no asi po minúte začula hlasné náhlivé kroky a brána sa s hrmotom otvorila. Pred ňou stál Bellamy, svalnatú hruď mal odhalenú a v ruke držal bavlnené tričko.
Terra zadržala dych, myslela, že vtedy asi prvý krát videla polonahého muža. Odvrátila zrak a prinútila sa mu pozerať priamo do očí, pričom si v duchu nadávala.
„Bellamy, myslím, že by sme si mali pár vecí ujasniť," začala rozhorčene.
Bellamy stál na prahu celkom omráčený, pravdepodobne sa práve zobudil. Malými očami sa na ňu zahľadel. „Nemohli by sme to odložiť?"
„Nie," zatrhla mu to rázne. „Bellamy, tie vaše večierky musia skončiť. Musíme šetriť zásobami a pozri sa na ten svinčík všade naokolo! Tuto máme žiť?"
„Terra, to sa uprace hneď ako sa všetci zobudia, nerob z toho drámu," odvetil bezstarostne.
„A to bude kedy? Slnko už dávno vyšlo a predpokladám, že je už pol dvanástej. Takto sa jednoducho žiť nedá!"
„Počuj, nechajme to na neskôr," navrhol a už sa zberal na odchod. Terra ho však rýchlo zdrapla za rameno a zastavila ho.
„Bellamy," hlesla, no nedokázala pokračovať ďalej. Slová sa jej zadrhli v hrdle, zrazu nevedela, čo povedať. Nebola pripravená.
„Choď spať," povedal napokon tónom, ktorým jej jasne naznačil, aby ho radšej poslúchla a odkráčal späť do vnútra lode, Terru nechal stáť na prahu.
Potlačila výkrik, ktorý sa jej dral z hrdla a namosúrene odkráčala späť. Ak ani Bellamy nemá chuť riešiť túto situáciu, bude ju musieť vziať do svojich rúk.
***
Keď sa blížila ku svojmu stanu, začula buchot. Spomalila a nastražila uši. Chvíľu bolo ticho, no za pár sekúnd sa buchot a šuchot ozval znova. Vychádzal z jej stanu.
Srdce sa jej rozbúchalo a prebehla pohľadom po okolí. Zrakom sa zastavila na hrubom krátkom konári, ktorý sa povaľoval na zemi. Načiahla sa po ňom a pevne ho stisla v rukách, aj keď jej srdce divo búšilo do hrude. Odmietala však dať na sebe poznať čo i len štipku strachu a obáv. Zatla sánku a vtrhla dovnútra.
Votrelec sa práve skláňal nad jej posteľou a bol jej otočený chrbtom. Terra sa naňho s výkrikom vrhla a zahnala sa klátom dreva.
Votrelec sa otočil a v poslednej chvíli zastavil jej úder. Klát jej vypadol z rúk a tupo dopadol na zem. Terra sa zľakla, no strčila do votrelcovej hrude dlaňami. Votrelec bol muž mohutnej postavy, no i tak sa zatackal dozadu, nohou zakopol o jej batoh, ktorý sa na zemi povaľoval už niekoľko dní a spadol na chrbát. Z hrdla sa mu vydral ston.
Terra sa naňho vrhla, obkročmo si naňho sadla a chystala sa mu zasadiť úder päsťou.
,,Nie!"
Terrina päsť sa zastavila vo vzduchu, to že sa votrelec vôbec ozval ju zaskočilo. Zarazene hľadela na mladíka, ktorý si pred jej päsťou zakrýval tvár.
,,Nie! Nerob to! Prosím!"
Dych sa jej spomalil a triasli sa jej ruky. Uvoľnila sa. ,,Si tu, aby si ma zabil?" Až keď to vyslovila, uvedomila si, ako hlúpo to vyznelo.
,,Čo?!" vyhŕkol a dal si ruky preč z pred tváre. Odhalil pri tom čierne niekoľko dňové strnisko a kučeravé uhľovo čierne vlasy. Pokožku mal na pohľad bledú a nezdravú, v pásikoch svetla, ktoré prenikali cez steny stanu sa mu však leskla a bledosť sa strácala.
,,Tak čo tu chceš, čo si chcel ukradnúť?" Terra ho schmatla za golier trička a pritlačila mu dlaň na hruď, ktorá sa mu rýchlo dvíhala a klesala.
Mladík zdvihol ruky pozdĺž hlavy v geste, že sa vzdáva a vystrašeným pohľadom tmavých očí na ňu hľadel. ,,Nič, nič," jachtal. ,,Ja... len som sa tu rozhliadal."
,,Rozhliadal?"
,,Áno, áno. Som tvoj nový asistent."
Terra zvraštila čelo. ,,Môj čo?"
,,Ja viem, že to znie čudne. Aj si tak teraz pripadám..." Pohľadom zablúdil na Terru, ktorá na ňom stále sedela a pevne ho zvierala stehnami.
Terra sa zháčila. Postavila sa, stále držiac mladíka za golier, ktorý sa postavil na nohy tiež. Ledabolo sa oprášil a snažil sa nevšímať si, že ho Terra môže každú chvíľu priškrtiť.
,,Ide o to, že som tu na žiadosť Murphyho. A Bellamyho," dodal.
,,Ja ho zabijem," zavrčala a mimovoľne si predstavila ako láme Murphymu kosti. Za ten čas sa k nej pomaly ani neprihovoril a teraz jej tu dohadzuje asistentov.
,,Ver, že po tom netúžim o nič viac ako ty," vyhlásil, pričom ruky stále držal v obrannom geste. ,,No... sú presvedčení, že potrebuješ niekoho, kto..." Odmlčal sa, akoby hľadal správne slová.
,,Kto ma odrovná vždy, keď ma zachváti chuť niekoho zabiť?"
,,No to určite," obrnil sa. ,,Myslím, že som ten posledný, kto by ťa v tomto dokázal zastaviť. Navyše si nemyslím, že som na to spôsobilý a odjakživa som bol trochu ťarbavý a neohrabaný. Ide skôr o to, že potrebuješ niekoho, kto je pokojný a oni budú dúfať, že ťa tým pokojom nakazí. A tým niekým by som mal byť ja."
Terra naňho zagánila. ,,Myslíš si, že si pokojný?"
Mladík zacukal. ,,Som totálny flegmatik. Môžeš si robiť čo len chceš."
Terra sa mračila ako búrkové mračno, hľadela do jeho tmavohnedých očí a snažila sa nájsť nejakú chybu. Niečo, čo by ju utvrdilo v tom, že klame. Že všetko toto je len akýsi výmysel alebo žart. Alebo, že sa mýli. Nič však nenašla.
Uvoľnila zovretie, pustila ho a odstrčila ho od seba. ,,Nemysli si, že sa zo mňa flegmatik stane zo dňa na deň. Navyše ma toto všetko presviedča o tom, že sa ma boja. Ale nemusia mať strach ani obavy. Teraz som maximálne pokojná."
,,Naozaj?" Mladík nadvihol obočie.
Terra sa uškrnula. ,,Naozaj. Ešte som totiž nikoho nezabila."
Mladík sa silene usmial. ,,Som Arran."

Ďalšia kapitola na svete. Asi ste museli čakať dlho, no akosi ma osvietilo.😁 Takisto som pridala novú postavu. Čo vy naňho? ( Obr. hore: Arran) 😊😊😊

Terra [The 100 FF]Where stories live. Discover now