Terra [The 100 FF]

XXVI. It's your fault

Spútali ich. Samozrejme, nič iné ani Arran nečakal. Jeden zo šiestich mužov, ktorí ich našli, ho schmatol za zápästia tak surovo, až sa skoro potkol o vlastné nohy. Bol najvyšší a najväčší, Arran hádal, že to bude asi ich vodca.
Vzali im všetko, dokonca aj bundy. Opásali si ich okolo tiel ako masajské tanečnice a keď im Arran chcel vysvetliť, že tie zvláštne tenké otvory, ktoré si obhliadali asi pol hodinu, sú rukávy, zaslúžil si od nich len hnevlivé pohľady a jeden z nich ho dokonca tresol jeho vlastnou palicou po hlave.
Lebo ako znie  Murphyho zákon, keď sa niečo môže pokaziť, to sa aj pokazí.
Terra sa nebránila dlho. Chvíľu sa naozaj snažila, to jej Arran nemohol zazlievať. Ale povedzme si úprimne, Arran už dávno zistil, že keď je to dievča nahnevané, dokáže všeličo.
Nezabudli sa im ani prehrabať vo veciach, čo asi najviac vytočilo Terru. Keď vytiahli jej prehrávač a prezerali si ho tým štýlom, že postláčali všetko čo sa dalo stlačiť, Terra potichu kypela hnevom. A keď sa zrazu ozval Mercuryho vysoký hlas, Terra sa na nich vrhla.
Ich vodca ju stihol zachytiť. Surovo ju schmatol za plecia, čo zasa vytočilo Arrana. Čo nemajú ani štipku slušného vychovania voči dámam?
Terra sa ho pokúsila uhryznúť, klapla však zubami do prázdna. Ako pravá dáma, pomyslel si. Pravdepodobne si zahryzla do jazyka, lebo okamžite vypľula sliny zmiešané s krvou.
Mercury ešte stále zavíjal It´s a hard life a Arran s ním potichu súhlasil. Zemšťania nevedeli ako to vypnúť a tak sa na to Arran podujal so zdvihnutými rukami. Stlačil čarovný gombíček a vyslúžil si drsné potiahnutie jeho putami z lana a následnú pol dňovú púť do ich hlavného tábora.
Terra bola celú cestu ticho. Až na jeden okamih, keď sa k nej Arran nenápadne naklonil a povedal jej, že v kútiku úst má zaschnutú krv. Niečo naňho nevrlo zavrčala a sykla: „Drž zobák, aj tak je to tvoja chyba.“
To ho zabolelo, ale prehltol ten hnusný pocit v hrudi. Zvyšok cesty bol aj on ticho, nemal ani najmenšiu chuť niekoho podpichovať. Nie, ak mali tí divosi pri sebe nabrúsené meče a šípy.
Už bolo skoro nadránom, keď dorazili k ďalším. Slnko nakukovalo spoza vrchov na východe a Arran sa vyčerpanejšie asi v živote necítil. Nespali asi už deň a pol.
Miesto, kde prišli, vlastne ani nebol tábor. Bola to malá osada, ktorú tvorilo niekoľko drevených domčekov, ktoré ledva stáli pokope. Prišli skoro ráno, takže v osade panovalo mŕtvolné ticho.
Zaviedli ich na koniec osady. Tam boli medzi porastom vykopané jamy s bambusovými mrežami. Arranovi sa  to vonkoncom nepáčilo. Strčili ich tam, zavreli, nechali pri nich stáť dvoch strážcov a bez slova odišli.
Arran sa rozhliadol okolo seba. Jama bola malá, teda aspoň pre dvoch ľudí. Bolo v nej chladno a vlhko, bez bundy to pravdepodobne bude jeho najhoršia noc v živote.
Pohľadom zablúdil k Terre. Tá sa už usadila na vlhkú zem, neprítomný pohľad zabodávala do zeme. Jej výraz však bol tvrdý a zúrivý. Podľa toho Arran usúdil, že ak by mohla, pravdepodobne by ho najradšej vykastrovala a zvyšok tela by hodila do jamy plnej zúrivých medveďov.
Vycítila jeho pohľad. Skôr, než ho stihol od nej rýchlo odtrhnúť, aby si to nevšimla, prepálila ho pohľadom tak strašným, že by sa mal asi naozaj začať obávať o svoj holý život.
Hľadela mu do očí s pevne stisnutými perami. Cítil sa za to strašne. Avšak tentoraz sa ani nepokúsil pípnuť, či nepatrne usmiať. Arran Kvietok akosi zlyhával.
„Zabijem ťa,“ zasyčala pevným hlasom, až mu naskočili zimomriavky a len-len že sa nezačal driapať hore jamou.
Prinútil sa uvoľniť a zhlboka vydýchol. „Nuž, si prvá ktorá mi to povedala priamo do očí,“
Odvrátila od neho pohľad a znovu ho zabodla do zeme. „Bolo to hlúpe,“ opakovala si. „My sme hlúpi. Mali sme niečo takéto predpokladať, veď...“
Odmlčala sa a zahryzla si do pery. Možno už nemala síl pokračovať.
Ani Arran už nemal síl. Bol vyčerpaný – z cesty, pút, ktoré mu oškierali zápästia,... zo všetkého. Zviezol sa na zem, oprel sa o stenu jamy a zničene vydýchol. Chvíľu ešte držal oči otvorené, avšak potom ich bez slova zavrel. Ešte začul, ako si Terra niečo mrmle popod nos. Avšak nevenoval tomu veľkú pozornosť.
Nepamätal si, kedy zaspal.