Wild child

Part 44.

Toho večera som sa s Violet a Molly nerozprávala. Samozrejme, že sa snažili zistiť čo sa stalo, ale mlčala som ako hrob. Tak ma teda nechali tak. No nemohli mi ujsť ich zmätené pohľady, ktoré po mne hádzali.

Moje kamarátky sa ale zjavne rozhodli nechať ma na pokoji len v sobotu. V nedeľu ráno som ich našla sedieť na sedačke v klubovni spolu s Nicolasom, zjavne o niečom debatujúc.

,,Dobré ráno Dom." pozdravila ma Mol, len čo si ma všimla. Odzdravila som ju kývnutím hlavy, ale neprehovorila som.

,,Čo sa deje? Včera si nám nechcela povedať ani slovo. Tak rozprávaj teraz." povedala Violet a pozrela na mňa pohľadom typu: ,,Ak rýchlo neurobíš to čo ti vravím zle dopadneš."

,,To vás nemusí zaujímať čo sa stalo." odvrkla som im a vybehla z klubovne. Nemala som na nich náladu. Nemala som náladu na nič. Odbočiť do Veľkej siene na raňajky sa mi zdal ako veľmi zlý nápad. Nebola som pripravená čeliť všetkým tým zvedavým pohľadom, pravdepodobne najviac od bystrohlavského stola. Nebola som pripravená čeliť Williamovi. Alebo, teraz po novom, Matiasovi.

Zvrtla som sa na päte a bežala smerom ku schodom. Môj cieľ bolo nájsť si nejaké osamotené miesto a tam vybiť všetku svoju frustráciu a konečne pustiť von slzy, ktoré sa mi od rána drali do očí.

Vbehla som do nejakej miestnosti na štvrtom poschodí a zabuchla som za sebou dvere. Konečne som sama.
Sadla som si na zem a slzy hnevu a sklamania mi začali tiecť po lícach.

Prečo William, prečo?

••••

V mojom úkryte som zostala až do obeda. Bola by som tam aj dlhšie, no prázdny žalúdok mi to nedovoľoval a dožadoval sa nejakého jedla.
Ako štvaná zver som sa pomaly zakrádala dole smerom do Veľkej siene. Snažila som sa byť čo najviac nenápadná a neviditeľná. Lenže môj plán mi nevyšiel.

,,Poďte! Podľa mapy je niekde tu!" zvolala Molly a hlasné kroky sa rýchlo blížili k miestu, kde som stála ako zamrznutá.

,,Dominique!" skríkla Via len čo ma zbadala a ponáhľala sa ma objať.

,,Vieš ako si nás vystrašila keď sme ťa nenašli na raňajkách? Prehľadali sme snáď celý hrad, keď Molly napadlo, aby sme si požičali Záškodnícku mapu od Jamesa. Keby nebolo tej mapy, tak ťa nenájdeme. Čo ťa to preboha napadlo schovávať sa?" vyčítala mi Violet.

,,Chcela som byť sama. Chcem byť sama. Gratulujem, našli ste ma, a teraz môžte odísť." povedala som im a prešla pohľadom po každom, koho Mol a Via zavolali do svojej pátracej akcie. Okrem nich dvoch tu boli aj Lysander a Nicolas, obidvaja stojac pri svojich vyvolených a ochranársky ich držali okolo pliec. Ten pohľad ma zranil. Prečo ja tiež nemôžem byť šťastná ako oni?

,,Neodídeme Dominique, dokým nám nepovieš čo sa stalo." trvala na svojom Molly. Mala som chuť otrieskať si hlavu o stenu.

,,Nechápete, že ja vám to nechcem povedať?! Je to čisto moja vec!" kričala som.

,,Lenže my ti chceme pomôcť! Prečo našu pomoc odmietaš?" nechápali.

,,Lebo žeby pomôcť nechcem?" oborila som sa na nich.

,,Dominique, sme predsa kamarátky! Prečo nám to nechceš povedať?" spýtala sa ma miernejšie Molly. Zjavne nechcela vyvolať hádku.

,,Fajn, chcete to vedieť?! Dozvedela som sa pravdu! Pravdu, že ma William celý čas ťahal za nos, že mi klamal do očí a že vlastne o ňom nič neviem! Všetko čomu som verila bolo klamstvo!" kričala som na celú chodbu.

Moji spolužiaci stojaci oproti mne prekvapením vyvalili oči. Ako prvá sa spamätala moja sesternica a prešla ku mne.

,,Dominique, to mi je tak ľúto..." povedala s ľútosťou v hlase.

,,Nepretvaruj sa! Nie je ti to ľúto, nikomu z vás to nie je ľúto! Hovoríte len zaužívané frázy, aby ste sa cítili lepšie!" odfrkla som si.

,,Ako toto môžeš povedať Dom? Prišli sme ti pomôcť!" nechápal Nicolas.

,,Prečo nám toto hovoríš? Dominique akú poznám by nám toto nepovedala!" vyčítala mi Violet.

,,Viete aká je pravda?! Nepoznáte ma! Neviete kto v skutočnosti som! Tak prečo sa tak tvárite?!" skríkla som na nich.

Mollyn pohľad stvrdol a ľadovo na mňa pozrela.

,,A kto teda si?" spýtala sa ma.

Zarazila som sa.

,,Ja... neviem. Neviem už čo je pravda a čo nie. Neviem komu mám veriť a komu nie!"

,,Tak ver nám! Sme tvoji priatelia!" presviedčal ma Lysander.

Zakrútila som hlavou.

,,Akú mám záruku že ma aj vy nezraníte? Že ma neopustíte?"

Mlčali. Ale pre mňa to bola jasná odpoveď.

,,Vedela som to." poznamenala som. Do očí sa mi opäť nahrnuli slzy. Všetko je klamstvo.

Zvrtla som sa na päte a rozbehla sa preč. Samozrejme že ma chceli zastaviť, samozrejme že na mňa kričali.
Neotočila som sa.
Bez nejakého presne určeného cieľa som bežala preč od všetkého, čomu som verila a čo ma zradilo.

Čo je pravda a čo nie?
Komu môžem ešte veriť?

,,Nepoznáte ma! Neviete kto v skutočnosti som! Tak prečo sa tak tvárite?!"

,,A kto teda si?"

Kto som? Som ešte tá Dominique Weasleyová, ktorou som bývala? Nie, nie som. A kam zmizla tá drzá a odvážna Dom? Prečo tu nechala tú uplakaná a zničenú Dominique?

To William. William strhol všetky moje masky, odhalil moju pravú tvár a nakoniec ma pošliapal. Zničil.

Odrazu som vedela kam pôjdem. Dorazila som k najbližším schodom a začala stúpať hore smerom na Astronomickú vežu.

Tam sa to celé začalo. A tam sa to aj skončí.

Hellou :D vítam vás pri ďalšej časti :D snáď sa ľúbila ^^
Čo myslíte, čo sa Dominique chystá spraviť?
Ako to celé dopadne?
Rada si prečítam vaše názory ;)

Vidíme sa pri ďalšej kapitole ^^