Wild child

Part 10.

Frustrovane som sedela na gauči v klubovni a opakovala si stále dookola tú istú otázku.

Kto je William?

,,Dominique! Čo som ti povedala! Žiadne obhrýzanie nechtov!" skríkla Violet a plesla ma po ruke. V tom by nebola taký veľký problém, keby dokonale nenapodobnila hlas mojej mamy a ešte sa aj na ňu premenila.

,,Merlin!" skríkla som a spadla zo sedačky na zem. Via sa rozosmiala a nabrala svoju zvyčajnú podobu so septembrovými hnedými vlasmi.

,,Raz ťa zabijem Parkerová!" skríkla som na ňu so smiechom a stavala sa zo zeme.

,,Nezabiješ, lebo už nevystrájaš. Čo sa deje Dom? V poslednom čase akoby si to ani nebola ty." spýtala sa starostlivo.

,,Violet má pravdu," pritakala Molly, ktorá za nami prišla do klubovne.

,,Správaš sa veľmi divne. Napríklad vtedy, keď ťa Lucy a Victoire strápnili. Ty si tam len tak stála a nič si nerobila. Hoci si vyzerala, že by si ich najradšej na mieste prekliala."

,,A to práve nesmiem." hlesla som.

,,Prečo?"

,,Pamätáte sa, keď som zmrazila Victoire?" spýtala som sa.

Svorne prikývli a zvedavo počúvali.

,,McGonagallka chcela napísať mojim rodičom list o mojich priestupkoch." vysypala som zo seba.

,,Čože? Veď keby sa teta Fleur dozvedela o tvojich priestupkoch a trestoch, tak by zniesla zo sveta najprv teba, potom pre istotu zase teba a možno nakoniec aj mňa s Violet." zhíkla prekvapene Molly.

,,Veď práve. Nakoniec som ju od toho odhovorila, ale len pod jednou podmienkou - budem sekať dobrotu."

,,Tým sa veľa vysvetľuje. No aj tak, skôr či neskôr sa niečo pritrafí a ty to proste nevydržíš a potom budeš mať malér." skonštatovala Violet.

,,Tak dík za podporu." zamrmlala som urazene.

,,Dominique vieš, že som to tak nemyslela. A neboj. Ja a Molly ti pomôžeme, aby si sa do žiadneho maléru nedostala." sľúbila. Molly prikývla a usmiala sa.

,,Ďakujem baby. Ste skvelé. Som rada, že vás mám. Ja idem spať, hej?" povedala som a zdvihla som sa z kresla. V izbe som sa zvalila na posteľ a uvažovala. Nad Williamom. Zase. Začína mi z neho šibať. Zhasla som lampičku na nočnom stole. Zaspávala som s myšlienkou na tajomné hnedé oči, ktoré ma tak dopodrobna poznajú.

••••

,,Čo máme prvú hodinu?" spýtala sa Via a odhryzla si z bagety.

,,Prvú máme transfiguráciu s Bystrohlavom a potom čarovanie s Chrabromilom." odvetila som jej a pohľadom prešla po slizolinskom stole. Kristin Campbellová práve vrhala vražedné pohľady po Zabinim, ktorý túžobne pozeral na ďalšiu piatačku. Pravdepodobne Kristininu kamarátku.

,,Niekto tu proste nemá šťastie." povedala som s lišiackym úškrnom a naliala si mlieko do cereálii.

,,Nebuď zlomyseľná. Kristin ho možno naozaj miluje." oponovala mi Molly.

,,Ale jasné. Dá sa vôbec milovať Andrewa Zabiniho?" spýtala som sa sarkasticky. Molly ani Violet na to nič nepovedali. Ďalej sme raňajkovali v tichosti.

Kráčali sme na hodinu transfugurácie, ktorú sme mali s mojou "obľúbenou" fakultou. Pred dverami do učebne sa vytvoril už veľký hlúčik Bystrohlavčanov. Niečo si navzájom šepkali a nevrlo pozerali na Slizolinčanov.

,,Viete, že Dominique Weasleyová spala so všetkými chlapcami v jej ročníku? Keď sa to jej frajer Andrew Zabini dozvedel, chcel ich vzťah ukončiť a ona ho za to skoro utopila v jazere." hovorila jedna dievčina a vôbec sa nesnažila stíšiť hlas. Razom vo mne vrela krv. Takže toto je najnovšia rokfortská klebeta?! Ani nemusím hádať, kto to o mne rozširuje.

Podišla som k tomu dievčaťu a poklopkala ju po pleci. Pohŕdavo sa na mňa otočila. No keď videla môj výraz, razom ju opustila všetka odvaha.

,,Počúvaj moja," začala som zostra, ,,Odkáž prosím ťa mojej sestre, že ak chce o niekom rozširovať nechutnosti, nech najprv začne od seba. Jasné?!"

Všetci sa na mňa vyjavene pozerali. Violet držala v ruke prútik, keby musela zasiahnuť a Molly krútila hlavou. No nemuseli sa báť. Nechcela som nikoho zakliať. Aspoň zatiaľ.

,,Ja- ja neviem kto je tvoja sestra." pípla dievčina a vystrašene na mňa hľadela.

,,Nepretvaruj sa. Veľmi dobre vieš, kto to je. Tak upaľuj za ňou a viac sa mi na oči neukazuj! Ak ťa ešte raz uvidím niekoho, hocikoho ohovárať, skončíš horšie ako teraz." dopovedala som a pustila ju. Bystrohlavčanka okamžite zmizla za najbližším rohom.

,,A vy čo pozeráte? Ešte ste ma tu nevideli či čo?!" skríkla som na ostatných. Tý sa ešte viac zhrčili a boli ticho. Naopak Slizolinčania začali tlieskať.

,,Ale si jej dala Dominique!"

,,Tak jej treba, humusáčke!" zakričal Zabini.

Zarazila som sa a rýchlosťou blesku vytiahla prútik.

,,Už nikdy viac to slovo nevypusti z úst, áno Zabini?"

,,Inak čo Weasleyová? Hodíš ma do jazera?" spýtal sa sarkasticky.

,,To sa ešte uvidí."

Aj by som ho na mieste prekliala, keby sa neobjavila profesorka Hopkinsová.

,,Nejaký problém, Zabini a Weasleyová?"

,,Nie pani profesorka." odvetila som jej. Zröntgenovala ma očami a pokynula, aby sme išli do triedy. Hodina transfugurácie sa môže začať.

Ďalšia kapitola je tu ^^
Naozaj nikto z vás o príbehu nič nemyslí? Nevedela som, že sa mi podarilo napísať nemysliteľný príbeh :D ale vážne. Každý koment poteší. Naozaj by som rada vedela váš názor.

POVINNE PREČÍTAŤ!
Akosi sa mi začali míňať časti v zásobe a ešte stále som nedopísala tú 15. Takže sa vraciam k publikovaniu každý piatok. Hádam v tom nemáte taký guláš ako ja :D

Tak vidíme sa až nabudúci piatok, lebo zajtra mi to nejako nevychádza. :D