Wild child

Part 11.

Konečne sa transfigurácia skončila a ja som mohla vypadnúť z pod prísneho pohladu profesorky Hopkinsovej. A taktiež aj Andrewa Zabiniho, ktorý mi celú hodinu vŕtal diery do chrbta.

,,Bodaj by už bolo po čarovaní." povedala Molly a prehodila si cez plece svoju zelenú tašku.

,,Pravda. Najradšej by som teraz sedela v izbe alebo niečo vystrájala." súhlasila som.

,,No a presne to nesmieš. Takže ti zostáva iba to sedenie v izbe."

,,Nepripomínaj mi to furt Violet. Snažím sa na to zabudnúť." zavrčala som.

,,Nebuď nepríjemná Dominique. Ak si si nevšimla, snažíme sa ti pomôct."

,,Ja... Som si toho vedomá vážne. A ďakujem vám za to. Len je toho na mňa priveľa." povedala som ospravedlňujúco.

,,To je riziko povolania." uškrnula sa Via.

,,Weasleyová, Weasleyová a Parkerová! Nemáte byť náhodou na hodine čarovania?" ozval sa Hopkinsovej uškriekaný hlas.

,,Áno pani profesorka." odpovedala jej zdvorilo Molly skôr, než som jej ja alebo Violet stihli niečo odseknúť.

,,Tak choďte."

Rýchlo sme zhrabli aj posledné naše veci a ponáhľali sa z učebne transfigurácie.

,,Tá ženská mi vždy naháňala strach. Ona má snáď oči všade." zamrmlala som.

,,Ja som to počula slečna Weasleyová!" zakričala za mnou.

,,Do Merlina! A ešte má aj uši ako rys!" zanadávala som. Molly a Via sa na tom rozosmiali ako divé.

,,Čo je?" spýtala som sa aj ja so smiechom.

,,To s tou Hopkinsovou máš pravdu." potvrdili.

,,Ale naozaj! Tá ženská je hádam veštica! Veď zvážte, ako mohla vedieť, že teraz máme čarovanie? To je proste-"

,,Hej Parkerová!" zakričal náš spolužiak Nicolas Cooper, čím dokonale prerušil moju plamennú reč o profesorke transfigurácie.

Violet s otázkou v očiach k nemu podišla. On sa k nej naklonil s niečo jej zašepkal do ucha. Nech to bolo čokoľvek, Via sčervenala ako paradajka a jemne sa pousmiala.

,,Hej Molly. Parkerová má obdivovateľa." šťuchla som ju a šibalsky sa usmiala.

,,Oooo. No teda. Toto som si o Violet nemyslela." povedala s úškrnom Mol. Následne sme sa obe pozreli na Nicolasa a Viu a usmievali sa pri tom ako Hagrid, keď si trošku vypije. Violet nabrala ešte červenšiu farbu. Niečo Cooperovi povedala a prešla k nám.

,,Vy ste také strašné." bolo prvé, čo nám povedala.

,,Ale no ták. Prečo? Vlastne, to je jedno. Teraz všetko pekne vyrozprávaš do detailov. Úplne do detailov." lišiacky sa usmiala Molly.

,,Nie. Nepoviem vám ani slovo." rozhodla Violet a pohodila svojimi hnedými vlasmi.

,,Via, prosím." spravila som psie očká.

,,Nie a nie." povedala a odbehla do triedy. S Molly sme ju hneď nasledovali.

Profesor Flitwick bol už dnu a ako vždy stál na veľkej kope kníh. Sadli sme si do poslednej lavice a čakali na ostatných.

,,Dom?" ozvala sa Molly.

,,Áno?"

,,Ako to vlastne bolo so Zabinim? Veľa si nám toho nepovedala."

,,Jáj to... no povedala som mu, že je koniec a on nesúhlasil a potom... potom som ho hodila do jazera." povedala som vyhýbavo a vynechala tú najdôležitejšiu časť. To, že ma Andrew Zabini skoro znásilnil.

,,Neznie to ako-" začala Violet, no naštastie pre mňa zazvonilo na hodinu. Dnu prišli Chrabromilčania aj s pár oneskorenými Slizolinčanmi, ktorý vyzerali, že im nie je po chuti ísť v hlúčiku študentov červeno-zlatej fakulty.

,,Sadnúť, sadnúť! Dnes sa naučíme kúzlo Patronus!" povedal profesor Flitwick. Keď sa všetci konečne utíšili, pokračoval.

,,Pamätajte, musíte myslieť na tú najšťastnejšiu spomienku, ktorú máte. Keď vás naplní vyslovte zaklínadlo: Expecto patronum. Neočakávam, že sa vám to podarí hneď na tejto hodine. Budeme sa tomu venovať dovtedy, dokým sa vám všetkým nepodarí vyčarovať fyzického patronusa. Tak začnite!"

Najšťastnejšia spomienka? Akože fakt? Zatiaľ môj život nie je veľmi štastný.

Poobzerala som sa naokolo. Takmer každý mal na tvári sústredený výraz a podaktorí už mávali prútikmi.

,,Expecto patronum." zašepkala Violet. Z jej prútika vyšla strieborná hmla a vzápätí zmizla.

,,Dom, Molly! Videli ste to?"

,,Výborne slečna Parkerová! Vyčarovali ste patronusa, ale v nehmotnej podobe. Dvadsať bodov pre Slizolin za to, že sa vám to podarilo ako prvej!"

Violet sa radostne usmiala.

,,Na čo si myslela?" spýtala som sa jej.

,,Na to, keď sa narodila Mia. Mala som vtedy päť rokov, no stále si to pamätám jasne." odvetila mi.

,,Ja neviem, aká je moja najšťastnejšia spomienka." vzdychla Molly a opäť bezcieľne mávla prútikom.

,,Tak to sme dve Mol." povedala som a pozrela sa pred seba. Táto hodina je zatiaľ strata času.

,,No tak, Dominique, mysli. Akú máš najšťastnejšiu myšlienku?" pýtala som sa sama seba. Nech som však robila čo som mohla, takú spomienku nie a nie nájsť. Molly na tom bola podobne. A dokonca aj pár Chrabromilčanov zúfalo prečesávala všetky zákutia svojej pamäte, len aby našli tú správnu myšlienku.

,,Windgardium leviosa." počula som niekoho zašepkať. Zmätene som sa obzerala okolo seba. A nakoniec som to zbadala. Na lavicu mi pristál drobný papierik. Zvedavo som ho chytila a roztvorila.

O pol desiatej na Astronomickej veži. Nemeškaj.

W.

Mám sa stretnúť úplne sama s Williamom na Astronomickej veži? Pri tej myšlienke som pocítila jemné motýle v bruchu. A ja som okamžite som vedela, či tam pôjdem alebo nie.

Hello, it's me... :D
Je tu piatok, teda aj nová časť Wild Child :)
Čo na ňu vravíte? A na Violet a Nicolasa Coopera? Názory a votíky potešia :D

PROSÍM PREČÍTAŤ!!

Nejde o nijaký svetoborný oznam, len vás chcem poprosiť, či by ste si neprečítali príbeh 10 Theories na profile April_Viktoria, ktorý mám spoločne s ViktoriouSmile.
Vopred ďakujem ^^