Wild child

Part 39.

Marec sa nezačal práve najlepšie. Kedže rande Molly a Lysandera bolo totálne fiasko, ani jeden z nich sa s nami od toho nešťastného incidentu nerozprával. Mrzelo nás to. Ale kto mal tušiť, že Molly Lysandera odmietne?

,,Molly prosím rozprávaj sa s nami." prosila som ju cestou na obed. Mol len pevnejšie zovrela pery a nič nepovedala. Ešte aj pridala do kroku a o chvíľu nám zmizla z dohľadu.

,,Och Merlin!" zlostila sa Violet. ,,Koľkokrát jej ešte máme povedať, že to naša chyba nie je? To ona si zahodila svoje šťastie, keď Lysandera odmietla!"

Odniekadiaľ z predu sa ozval vzlyk.

,,Myslím, že ťa počula." poznamenala som potichu.

,,A čo! Nech to počuje. Nech to všetci počujú akú hlúposť spravila!"

,,Violet!" okríkla som ju. ,,Čo robíš?!"

Via na mňa zmätene pozrela.

,,Takto si sa nikdy predtým nechovala! Naozaj chceš Molly urážať medzi ľudmi? Veď je to naša kamarátka!" vyčítala som jej.

,,Takto sa správajú Slizolinčania. Ak ti to tak vadí, prečo nie si v inej fakulte?!" odsekla mi Violet a tiež odkráčala na obed. Ostala som zarazene stáť uprostred chodby.

,,Neboj, aj ku mne sa tak správa." ozvalo sa mi pri uchu.

,,Nicolas!" zhíkla som. ,,Vystrašil si ma."

,,Prepáč, nechcel som. A ohľadom Violet... Je len nervózna. Pravdepodobne ju veľmi mrzí čo sa stalo a chce to napraviť. Lenže po svojom."

,,Ja viem. Poznám Viu. Len niekedy to fakt preháňa." vzdychla som si. V Nicolasovej spoločnosti som prišla aj ja do Veľkej siene a sadla si za Slizolinský stôl. Keď som pohľadom zaletela k Chrabromilskému stolu, pri pohľade na mojich bratrancov a sesternice smejúcich sa na nejakom vtipe ma pichlo pri srdci. Pri mne sedeli len Molly a Violet, obidve náramne urazené. Ostatní študenti fakulty Salazara Slizolina sa zabávali a smiali. Lenže nebol to veselý smiech, ale chladný ako ľad. Asi prvýkrát za tých šesť rokov som ľutovala svoje rozhodnutie ísť do Slizolinu.

••••

,,Ach William!" vydýchla som a hodila sa mu do náručia. William ma pevne objal a dal mi pusu do vlasov.

,,Divožienka! Tak si mi chýbala." usmial sa na mňa a následne ma pobozkal na pery. Bozk som mu s radosťou opätovala.

,,Aj ty si my chýbal. Posledné týždne sme sa skoro nevideli." vzdychla som si.

,,Nie, len každý deň." uškrnul sa na mňa.

,,Skoro každý." štuchla som ho do rebier. Potom som si sadla na lavičku, ktorá bola pri nás.

,,Čo sa deje Dominique? Prídeš mi nejaká vyštavená."

,,Veď tak sa aj cítim. Ako citrón v odšťavovači." vzdychla som si.

,,Citrón? To nie. Ty by si skôr bola sladká jahoda." usmial sa na mňa William.

Slabo som sa usmiala.

,,Ďakujem William." povedala som. Sadol si vedľa mňa a objal ma.

,,Tak, a teraz mi pekne povieš čo sa deje."

Porozprávala som mu o všetkom. O tom, ako sme s Violet chceli dať Molly a Lysandera dokopy a ako nám to nevyšlo. A ešte som mu povedala aj to, že teraz sú všetci náramne urazení.

,,Ach Domi Domi. Má zmysel ti vravieť aké chyby ste spravili keď ste tých dvoch chceli dať dokopy?" spýtal sa ma.

,,Uhádol si, nemá to zmysel. Takže radšej prosím neprilievaj olej do ohňa." požiadala som ho. William si vzdychol, ale nepovedal nič.