Wild child

Part 12.

Ticho som sa zakrádala smerom k Astronomickej veži. Mohla som len dúfať, že ma Filch alebo tá jeho otravná mačka pani Norrisová nechytia. Zatiaľ som mala šťastie.

Odrazu ticho prelomilo hlasné zamňaukanie. Spoza rohu sa vynorila už spomínaná mačka a prepaľovala ma svojimi žltými očami.

,,Sakra!" skríkla som pošepky. Čo teraz?

Pani Norrisová zasyčala a otočila sa na odchod. Ide ma bonznúť Filchovi.

,,Mačička! Nie nechoď!" zavolala som na ňu a rýchlo k nej podišla. Spravila som prvú vec, čo ma napadla. Vzala som mačku do náručia a začala hladkať.

,,Dobrá mačička. Nepôjdeš za Filchom. Nie. Neprezradíš Dominique." hovorila som a snažila si nevšímať jej protesty. Pani Norrisová však zjavne bola iného názoru a škrabla ma.

,,AU! Odporné zviera!" skríkla som a pozrela na svoju ruku, z ktorej pomaly tiekol pramienok krvi. Mačka zasyčala a odbehla preč.

Chvíľu bolo ticho. Ani som sa neodvážila nadýchnuť. A zrazu...

,,Kdeže je ten študent, pani Norrisová? Ukáž, nech ho nájdeme. A potom bude mať trest." mrmlal si školník popod nos. Sakra. Keď mu ujdem, zabijem ťa William!

,,Tu si!" skríkol a šiel si na mňa posvietiť lampou. To bol pre mňa signál k rozbehnutiu.

,,Aj tak mi neujdeš! Pani Norrisová! Dožeň ho!"

Za sebou som započula mäkké dopadanie labiek na podlahu. Pani Norrisová bežala ako o život s úmyslom pomstiť sa mi za to hladkanie.

,,Merlin!" skríkla som. Došla som do slepej uličky.

,,Mňaauuu!" ozvalo sa mi za chrbtom. Tá diabolská mačka ku mne kráčala s chvostom hore a hoci som ju nevidela, vedela som si predstaviť ten víťazný výraz na jej mačacej tvári.

,,Heš!" skríkla som. Norrisová zamraučala ešte hlasnejšie a o chvíľu bolo počuť Filcha náhliaceho sa k nám.

,,Toto si odpykáš William." precedila som pomedzi zuby a už len čakala na to, kedy ma chytia a riaditeľka napíše mojim rodičom.

,,Divožienka! Sem!" pošepky skríkol nejaký hlas, vtiahol ma dnu do dverí a zabuchol ich tesne pred tým, ako dobehol Filch.

,,Ako si ma to nazval?!" spýtala som sa a otočila sa k môjmu záchrancovi, ktorý nebol nik iný ako William.

,,Divožienka. Nepáči sa ti to?" spýtal sa s frajerským úškrnom.

Podľa bleskov, ktoré mi šľahali z očí si rýchlo domyslel môj názor na tú prezývku.

,,Ale no tak, Dominique. Práve som ťa zachránil pred Filchom! Mala by si mi byť vďačná."

,,Ó samozrejme. Ďakujem, že si ma žiadal, aby som o pol desiatej bola na Astronomickej veži! A že nemám meškať! Keby si mi nenapísal ten lístok, tak by si ma ani nemusel zachraňovať!"

,,Hm, pravda. Ale ja si nemôžem pomôct. Rád zachraňujem dámy v núdzi."

Odfrkla som si.

,,Takže ja som dáma?"

,,Samozrejme. Ibaže by si išla na plastickú operáciu..." povedal.

,,Čo je to plastická operácia?" spýtala sa s miernym záujmom. Teta Hermiona zatiaľ nič také nespomínala.

,,No to je keď si necháš pomocou chirurgického zákroku opraviť trebárs nos, alebo sa necháš-"

,,Stačí nechcem vedieť viac." stopla som ho. Už len pri myšlienke, že by ma mali rezať mi prišlo zle. William sa zasmial a zmĺkol. Len tak sme tam stáli v tichu a nevedeli čo povedať.

,,Ehm... Nechceš ísť teda na vežu?" spýtal sa ma po chvíli.

,,Na to som tu. Tak poďme." odvetila som a opatrne vykukla z dverí.

,,Sakra. Filch tu ešte stále hliadkuje. Čo spravíme?"

William si odkašľal.

,,Tadiaľto divožienka." uškrnul sa.

,,Povedala som ti, aby si ma tak nevolal!"

,,Čo prosím divožienka?" zasmial sa. Poriadne som ho kopla do nohy a vybrala sa smerom, ktorý mi ukázal. Úzka chodba viedla k ešte užším schodom.

,,Kam vedú?" spýtala som sa.

Keď mi ani po dvoch minútach nikto neodpovedal, obzrela som sa a zbadala Williama, ako leží na zemi a drží sa za nohu.

,,Tak ti treba." uškrnula som sa a začala stúpať hore po schodoch.

,,Eeeej Dominique. Čakaj." zaúpel.

Ignorovala som ho a ďalej liezla hore.

,,Dominique. Naozaj. Čakaj ma. Tie schody nie sú stabilné." v hlase sa mu ozval strach.

Zasmiala som sa.

,,Čo nepovieš!"

V tom sa stalo niekoľko vecí naraz. Spravila som další krok, no schod pod mojou nohou zmizol. William sa po mne natiahol. A ja som padala dole chrbtom na tie uzučké schody.

,,Dominique!" započula som predtým, než som ucítila prudký náraz v oblasti hlavy a neupadla do čiernočiernej tmy.

Tak, je piatok, to znamená nová časť Wild Child :D aké máte na ňu názory? A čo hladkanie pani Norrisovej? Komentíky potešia ^^

Chcela by som sa vám poďakovať za viac ako 100* a viac ako 400 prečítaní :) ste úžasný :D