Part 6.

570 61 2
                                    

Na obrázku je Mia

Prešli dva dni od mojej poslednej návšteve v riaditeľni. Andrew Zabini mi na každom rohu strpčoval život a ja som mala čo robiť, aby som ho na mieste neprekliala. A čo viac, niekedy som mala pocit, že Victoire sa s ním zámerne spikla, aby mi oplatila to zamrznutie. Jedine obava z toho, že McGonagallka napíše mame a otcovi ma držala na uzde.

Sedela som s Violet, Molly a malou Miou na tráve blízko Zúrivej vŕby. Užívali sme si chvíle voľna, ktoré sa nám naskytlo v piatok po škole.

,,Zbožňujem jeseň." vzdychla Molly a ľahla si.

,,Naozaj? Ja mám radšej jar." odvetila som a odtrhla trs suchej trávy. Zajtra o takomto čase budem plniť trest za to, že som hodila Zabiniho do vody.

,,Mne sa páči leto." povedala potichu Mia a začervenala sa. Na to, že je v Slizoline je až príliš hanblivá.

,,No tak Mia. Nehanbi sa. My ťa nepohryzieme. Teda, neviem ako Dominique, ale ja nehryziem. No Dom je na to príliš nevypočítateľná." zasmiala sa Molly. Buchla som ju do ramena a rozosmiala sa.

,,Čože? Ja a hrýzť? Prosím ťa."

,,Heeej? Tak prečo ten chlapec čo ti dvoril v treťom ročníku skončil v Nemocničnom krídle s kúsancami a zlomeninami?" spýtala sa lišiacky Mol.

,,To sa nepočíta! Konala som v sebaobrane!"

,,To hovoríš na všetko." oponovala mi so smiechom Violet.

,,Asi sa nedozviem podrobnosti, však?" spýtala sa Mia. Molly sa k nej sprisahanecky naklonila.

,,Ver mi. Nechcela by si ho vidieť. V tom čase totiž Dominique oblietali samí chalani a jej raz praskli nervy."

,,A preto som si začala s Andrewom. Aby ma už nikto viac neotravoval." skočila som jej do reči.

,,No teraz si zase voľná. Čakaj, že na teba chlapci budú čakať v radoch." rozosmiala sa Violet.

,,Ale tíško." zasmiala som sa aj ja. Postupne sa k nám pridali aj Mia a Molly.

V diaľke som zbadala skupinku Chrabromilčanov, ktorý na nás vyjavene pozerali. A mali na to v podstate plné právo. Veď skupinku úprimne smejúcich sa Slizolinčanov nevidieť často.

,,Hej Mia! Pôjdeš mi prosím ťa pomôct s úlohou?" zakričal na mladšiu Parkerovú nejaký chlapec. Fakulta sa tak z diaľky nedala rozoznať, no pravdepodobne bol zo Slizolinu.

Mia sa opäť začervenala ako paradajka a postavila sa.

,,Oooo, sestrička už má frajera." doberala si ju Violet.

,,Buď ticho Via." zamrmlala a ešte viac zčervenela.

,,Nie je to môj frajer."

,,Ale jasné." zatiahli sme s Molly a zasmiali sa. Mia nám vyplazila jazyk a bežala za neznámim chlapcom.

,,Máš super sestru." povedala som Violet.

,,Viem. Mia je proste neopísateľná. Raz hanblivka, inokedy drzá a vtipná."

,,Poďme už aj my dnu. Začína byť zima." navrhla Mol a striasla sa.

,,Nehovorila si pred chvíľou, že máš rada jeseň?"

,,Áno hovorila, ale nechcem prechladnúť."

,,Nezahováraj."

Celou cestou sme sa prekárali a vtipkovali. No aj napriek tomu som si nemohla nevšimnúť pár hnedých oči, ktoré ma pozorovali spoza rohu.

Ahojte :D dnes taká kratšia kapitolka, no hádam nevadí :D rozhodla som sa, že nová časť bude každý druhý deň, kedže to do piatka neviem vydržať :D

Komenty a voty potešia :)

Wild childWaar verhalen tot leven komen. Ontdek het nu