Wild child

Part 7.

Na obrázku Dominique

Sobota. Deň môjho trestu. Ráno pri raňajkách mi McGonagallová oznámila, že budem pomáhať Filchovi upratať Sieň slávy. V preklade, ja budem upratovať a Filch zmizne terorizovať nejakých študentov.

,,Merlin, prečo nemôže byť pondelok?!" zúfala som a obliekala si sveter. Baby na mňa prekvapene pozreli.

,,Dom? Si v poriadku?" spýtala sa ma ustarane Molly.

,,Jasné. Prečo by som nemala?"

,,Lebo práve si si želala aby už bol pondelok." odvetila mi Violet.

,,A? Každý má nejaké priania." pokrčila som plecami.

,,Kto si a čo si spravila s Dominique Weasleyovou?"

Zasmiala som sa a hodila po nich vankúš.

,,Som v poriadku. Len mám menší stres, to je všetko."

Violet aj Molly začali prikyvovať a tvárili sa veľmi vážne.

,,Áno. Len vystresovaná."

,,Ste šialené. Čaute!" zakričala som a vybehla z izby. V klubovni bolo len pár ľudí a aj tí ma ignorovali. Teda, až na Zabiniho. Podišiel ku mne aj s Campbellovou, ktorá bola zavesená na jeho ramene.

,,Zabini! Aké "príjemné" prekvapenie. Uhol by si sa prosím ťa? Dosť sa ponáhľam."

,,Weasleyová. Bohužiaľ, neuhnem sa. A je mi jedno či sa ponáhľaš. Porozprávajme sa." ukázal na odľahlú časť klubovne, kde bolo jedna ošarpaná sedačka.

,,Fajn." povedala som sa snažila sa neukázať na sebe strach. Andrew Zabini vedel byť dosť nebezpečný, ak ho niekto naštve. A to sa mi podarilo pred niekoľkými dňami.

,,Weasleyová, chcem s tebou prebrať veci ohľadom nášho rozchodu."

,,A čo také by si chcel Zabini?"

,,Len jednu vec." naklonil sa ku mne a pošepol mi do ucha.

,,O polnoci sa stretneme tu v klubovni. Žiadne námietky. Ak neprídeš, dopadne to pre teba veľmi zle."

Prehltla som. Moje ustráchané ja by najradšej prikývlo, no naštastie celú situáciu zachránila druhá drzá Dominique.

,,To by si chcel, však? Keby som prišla určite by si ma znásilnil. Na to máš predsa Campbellovú, nie?" spýtala som sa s úškrnom. Kristin sa začervenala a prosebne pozrela na Andrewa. Ten bol tiež celý červený v tvári, no nie od zahanbenia, ale od zlosti.

,,Povedal som, že prídeš!"

,,Nedaj sa vysmiať Zabini, ale správaš sa ako malé decko. Rozišli sme sa. Je koniec a ja už s tebou nechcem mať nič spoločné." povedala som ľadovým hlasom a aby to pochopil, strelila som mu facku.

,,Daj mi pokoj." S týmito slovami som odišla z klubovne.

Rýchlymi krokmi som smerovala k Sieni slávy a pritom si niečo nezmyselne mrmlala.

,,To je taký idiot..."

,,Nazdar Dominique. Možem ťa doprovodiť?" spýtal sa nejaký chalanský hlas. Tak ma to vyviedlo z mieri, že som sa rýchlo otočila a tým nechtiac zhodila aj jeho. Chcela som mu pomôct vstať, no uvidela som presne také isté hnedé oči ako včera. Rýchlo som si svoju pomoc rozmyslela.

,,Kto si?!" spýtala som sa.

,,To ťa zatiaľ nemusí zaujímať. Pomôžeš mi vstať?"

,,Nie."

,,Tak dobre." horkotažko sa postavil a usmial sa na mňa. Pochytila ma zvláštna chuť vyfackať ho.

,,Možem ťa teda odprevadiť na trest?" spýtal sa znova.

,,Opäť nie." povedala som a znova dom začala kráčať. Ak ten trest zmeškám...

Nanešťastie ma môj prenasledovateľ rýchlo dobehol.

,,Prečo?" zaujímalo ho.

,,Žeby preto, lebo ťa nepoznám?!" odsekla som mu.

,,Dobre. Tak povedzme, že sa volám William. Spokojná?"

,,Nie. Nikdy som ťa nevidela, nepoznám ťa a mám ti dovoliť, aby si ma sprevádzal?! Čo ak máš so mnou nejaké skryté úmysly?"

,,To by som si nikdy nedovolil. A už si ma predsa videla. Včera, keď si išla so svojimi kamarátkami späť do hradu."

Prečo ja? Prečo mi sakra nemôže dať pokoj?! Kvôli nemu zmeškám!

,,No tak, Dominique. Neignoruj ma."

,,Vieš čo William?! Nechaj ma na pokoji! Nechcem aby si ma sprevádzal, nič o tebe neviem a ty nevieš nič o mne! Tak zmizni a viac sa mi neukazuj na oči." povedala som mu zostra a rozbehla sa. Prekvapený William ostal stáť na chodbe a prekvapene pozeral mojím smerom.
Výborne. Potencionálny nápadník odohnaný.

K Sieni slávy som naštastie dorazila na čas. Filch mi dal do rúk vedro s vodou a handru a veľmi "milo" mi ukázal, aké trofeje mám poutierať. Pustila som sa do práce. Chcela som to mať čo najskôr hotové, aby som ešte stihla začiatok párty v našej klubovni. Teda, ak sa to dá nazvať párty. Polovica ľudí sa opije a bude lamentovať nad strašným osudom detí bývalých smrtožrútov. Ja viem. Veľmi veľká zábava.

Zrazu sa otvorili dvere a niekto zakašľal. Nádejne som sa otočila. No namiesto očakávaného oslobodenia som zbadala škľabiaceho sa Williama.

,,Nejako som ti zabudol spomenúť, že aj ja mám trest." povedal s úškrnom a zobral mi handru.

Keby pohľad vedel zabíjať...

Túto časť mám ja osobne veľmi rada :D hlavne kvôli Williamovi :) aký máte naňho názor?  komenty a votíky potešia :) vidíme sa pri ďalšej časti :D