Wild child

Part 5.

Na obrázku je Victoire

Ráno pri raňajkách som ignorovala všetky zvedavé pohľady od mojich spolužiakov. Novinka, že som sa rozišla so Zabinim sa očividne rozšírila rýchlejšie ako lesný požiar. Sadla som si za slizolinský stôl a začala si naberať jedlo na tanier.

,,Hej, Dominique!" zavolala na mňa piatačka Kristin Campbellová.

,,Čo chceš Kristin?"

,,Je pravda, že si sa rozišla s Andrewom?"

,,A ak áno, zmení sa tým niečo?"

,,Takže áno."
Kristin sa víťazoslávne usmiala a podišla k Andrewovi. Odvrátila som sa. Naozaj nepotrebujem vidieť, ako sa tam ocucávajú.

,,Čo si taká skleslá Dom? Veď by si mala byť rada, že si sa toho tupca konečne zbavila." zašepkala Molly.

,,Len... je to divný pocit." pokrčila som plecami a venovala sa raňajkám. Nechcela som tu pred všetkými priznať, že by som v tejto chvíli bola radšej zadaná s Andrewom ako sama bez nikoho.

Po jedle som sa zdvihla a namierila si to na hodinu rún, ktoré boli s profesorkou Vectorovou. To je ako naschvál. Kráčala som na tretie poschodie, keď mi zrazu niekto zatarasil cestu.

,,Dominique."

,,Victoire. Čo také by chcelo jej veličenstvo?" spýtala som sa sarkasticky.

,,Nič také, len som počula, že už máš trest. A to rovno od riaditeľky."

,,Victoire o čo ti ide?!"

,,Chcem sa ti len povedať, že nemusíš porušovať školský poriadok len preto, aby si bola čiernou ovcou našej rodiny. Tou už si."

Zaťala som päste a snažila sa potlačiť hnev.

,,Ale čo? Naša malá Domi sa nám hnevká." povedala Victoire šušľavým hláskom a vzápätí sa nepríjemne rozosmiala. Celá som očervenela a naštvané zazrela na moju sestru.

,,Vieš čo VIC?! Je mi jedno čo si o mne myslíš. Hráš sa na poslušné, roztomilé dievčatko, ktoré každý musí obdivovať, no si len sprostá a nafúkaná bystrohlavčanka. Som rada že som sa nedostala do tej istej fakulty. Potom by som bola ako ty. Namyslená a umelá Barbie."

Victoire rozhorčene zalapala po dychu. A ja som využila chvíľku jej nepozornosti.

,,Glacio!" skríkla som. Victoire sa premenila na ľadovú sochu. V tvári mala ešte stále ten istý prihluply výraz. Víťazne som sa na ňu pozrela a následne odbehla do triedy kde sa učili Magické runy. Nechcem dostať další trest. Síce sa to skôr či neskôr stane, lebo keď Victoire rozmrazia, určite im povie, kto jej to spôsobil. Alebo sa to dovtípia sami.

,,Čauko Violet!" usmiala som sa na ňu a posadila sa na stoličku vedľa.

,,Budem hádať. Čo sa stalo Victoire tentoraz?"

,,Stojí na chodbe v podobe ľadovej sochy."

Violet sa zachichotala a vytiahla si učebnicu. Vtedy do triedy vstúpila profesorka Vectorová. Škaredo sa pozrela mojím smerom a hodina sa začala.

Asi po dvadsiatich minútach sa ozval hlas profesora Flitwicka.

,,Poprosím všetkých profesorov, aby sa hneď teraz dostavili na chodbu na treťom poschodí. Ďakujem."

Vectorka nám zadala úlohu a vyšla von z triedy.

A sakra. Asi by som sa mala urýchlene stratiť...

••••

,,Je len druhý deň a vy ste už zase v riaditeľni?!" nakričal na mňa profesor Snape. Pokrčila som plecami a pozrela na riaditeľku. Tá už asi minútu bez prestávky na mňa hľadela a krútila hlavou.

,,Ehm, pani riaditeľka?" spýtala som sa opatrne, bojac sa o jej duševné zdravie.

,,Povedz mi, čo mám s tebou robiť Dominique. Za dva dni si už druhý krát v riaditeľni a to ani poriadne nezačal školský rok. Prečo si zakliala svoju sestru?" ozvala sa po chvíli. To, že mi tykala bolo dobré znamenie. Aspoň sa veľmi nehnevá.

,,Ja... Zakliala som ju preto, lebo ma označila sa čiernu ovcu našej rodiny." zajachtala som.

,,To je jediný dôvod?"

,,No, to že je hlúpa, namyslená a tak ďalej vám hádam už opakovať nemusím." uškrnula som sa. McGonagallová opäť pokrútila hlavou a vytiahla pergamen.

,,Slečna Weasleyová, ste si vedomá toho, že budeme musieť informovať vašich rodičov, však?" spýtala sa.

,,Prosím, len to nie!"

,,Slečna Weasleyová! Za celé vaše štúdium na Rokforte máte viac priestupkov, ako ktorýkoľvek študent vo vašom veku. Musíme vašich rodičov informovať."

,,Naozaj vás prosím, nerobte to! Ja- ja sa polepším!"

Riaditeľka na mňa pozrela ako na najväčšieho blázna pod slnkom. Ani by som sa jej nečudovala, kedže som práve vyslovila neuveriteľnú vec - že sa polepším. No nakoniec ju niečo na mojom výraze muselo presvedčiť, lebo odložila pergamen naspäť do šuplíka.

,,Spravme dohodu, slečna Weasleyová. Ja o vašich priestupkoch nenapíšem vašim rodičom, no vy za to budete celý školský rok sekať dobrotu. Rozumieme si?"

Prikývla som.

,,Dobre. A teraz sa vráťte na hodinu."

Postavila som sa zo stoličky a zamrmlala tiché ďakujem. Potom som vyšla von.

Keby som to mala zhrnúť, McGonagallovej sa práve podarila neuveriteľná vec. Aspoň trochu skrotila Dominique Weasleyovú, alias divoké dieťa. No otázkou je, dokedy vydržím nespraviť žiadny priestupok.

Nová časť je na svete :D
Len tak pre info, ja proti Bystrohlavu nič nemám. Podľa mňa je to super fakulta :)
Snáď sa páčilo :D