Wild child

Part 31.

December prešiel ako voda. Ani sme sa nenazdali, a už tu boli Zimné prázdniny a s nimi aj krátkodobý odchod z Rokfortu. Nezaujato som hádzala svoje veci do kufra a snažila sa nemyslieť na "krásne" vianočné sviatky v kruhu rodiny.

,,Dom, si už zbalená? Vlak o chvíľu odchádza." upozornila ma Molly a nakukla do izby.

,,Hej, hej. Už idem." odvetila som jej a trucovito som zložila kufor z postele.

,,No tak, Dominique. Nebude to až také zlé." vravela ukľudňujúco Mol.

,,Aj tak tomu sama neveríš." pokrútila som hlavou. V spoločenskej miestnosti nás už čakali Violet, Mia a Nicolas.

,,Nezabudnite napísať." pripomenula Via a obe nás objala. Hneď potom aj Mia a Nicolas.

,,Držte sa." povedal a na nás obe sa povzbudzujúco usmial.

Spoločne s Molly som vyšla von z klubovne a začali sme kráčať smerom k východu z Rokfortu. Naši priatelia nás nemohli ísť vyprevadiť. McGonagallová to zakázala po tom, ako sa pred niekoľkými rokmi pár študentov, ktorí mali zostať na prázdniny na Rokforte, omylom odviezlo vlakom do Londýna.

,,Poďte decká! Vlak odchádza o chvíľu!" volal na nás Hagrid a mával veľkým lampášom.

,,Mali by sme si šhvihnúť." skonštatovala som a zrýchlila krok. Molly nasledovala môj príklad a o pár krokov sme už boli na vlakovej stanici v Rokville.

Rokfortský expres sa týčil pred nami a okolo neho behali deti rôzneho veku. Niekde v dave som zahliadla aj Jamesa a Roxy, ktorí spolu s Fredom práve nastupovali dnu. Ja som sa najprv vybrala k batožinovému priestoru. Po pár pokusoch sa mi tam podarilo napchať svoj kufor a hneď po mne si ho tam dala Molly.

,,Pôjdeš prosím ťa nájsť nejaké voľné kupé, Dom? Ja ťa o chvíľu dobehnem." poprosila ma Mol.

Prikývla som a vkročila dnu do vlaku s úmyslom nájsť voľné kupé. Medzi študentami, ktorí sa so mnou na chodbe tlačili tiež, som zbadala pár mojich spolužiakov. Ignorovala som ich nevraživé pohľady a prepchala som sa do ďalšieho vagóna, kde našťastie už toľko ľudí nebolo. Rýchlo sa mi podarilo nájsť voľné kupé. Zložila som sa na sedadlo pri okne a čakala na Molly, kým sa jej uráči prísť.

Dobehla o pár minút, celá červená v tvári od behu a na tvári mala mierny úsmev.

,,Dominique? Nebude ti vadiť, ak si pôjdem sadnúť k Lysanderovi a Lorcanovi? Stretla som ich cestou do vlaku a Lysander ma pozval k nim do kupé." vysvetľovala a v očiach som jej videla, ako veľmi chce aby som jej povedala, že mi to vadiť nebude.

,,Nie, nebude mi to vadiť. Kľudne choď." odvetila som jej.

,,Naozaj? Ak chceš, môžeš ísť so mnou. Lysanderovi ani Lorcanovi to vadiť nebude. Veď predsa len, sme skoro ako rodina." presviedčala ma a poukázala na kamarátstvo Luny Scamanderovej a tety Ginny.

,,Nie, nie, choď sama. Pripadala by som si tam navyše." uškrnula som sa. Molly chvíľu nerozhodne stála vo dverách, až som ju musela mierne násilne vystrčiť von.

,,Bav sa!" zakričala som za ňou a opäť sa pobrala do kupé. Bolo tam ticho a ani som ho nemala v úmysle nejako prerušovať. Pohodlne som sa usadila a čakala, kým sa vlak pohne smerom na nástupište 9 a 3/4.

Náhoda to ale zjavne chcela inak, lebo som dlho sama neostala. Dvere do môjho kupé sa otvorili a vnútri sa objavila osoba, ktorú som túžila vidieť najmenej. Victoire.

,,Čo tu chceš?" zaútočila som na ňu otázkou.

,,Kľud sestrička, len sa chcem uistiť." odvrkla mi a napriek mojim protestom si sadla na sedadlo.