,,Nepoznáte ma! Neviete kto v skutočnosti som! Tak prečo sa tak tvárite?!"
Dominique Weasleyová. Divoké dieťa v Potter-Weasleyovskom klane.
Kto vlastne je?
Ani jej najlepšie kamarátky o nej nevedia všetko. Dokonca ani sama Dominique nevie odpoveď n...
Na polceste do Rokvillu sme stretli "svätú" trojicu - Thea Barnesa, Nicolasa Coopera a Andrewa Zabiniho (k môjmu nešťastiu).
,,Hej Weasleyové! Kam tak z rána?" zakričal na nás Andrew a uškŕňal sa ako idiot.
,,Do Rokvillu ty tupec." odblačala som mu naspäť. Myslela som si, že nám teraz dajú pokoj, no nestalo sa.
,,Dominique! Ale ty si sa mi už sľúbila! Pamätáš?" zakričal na mňa Theo a pribehol ku mne.
Pre Merlina! Aké zatmenie mozgu som musela mať, keď som sa sľúbila Theovi na výlet do Rokvillu?
,,Dominique! Veď sme sa dohodli že sa nikomu sľubovať nebudeme!" vyštartovala na mňa Molly.
,,Fajn fajn. Viem. No namiesto hádania sa by sme mohli zaistiť, aby sa Nicolas dostal do Troch metiel v pravý čas." pošepkala som jej. Mol sa usmiala a prikývla.
,,Viete čo? Ideme s vami, hej? Spravíme si taký slizolinský výlet." povedala som nahlas. Chalani chvíľu uvažovali, no nakoniec privolili.
,,Výborne! Tak ideme banda!" zvolala so smiechom Molly a chytila Nicolasa a Thea pod pazuchy. Ja a Andrew sme ostali trocha vzadšie.
,,Hm, Dominique?" ozval sa.
,,Áno Zabini?"
,,Chcel som sa ti ospravedlniť. Veď vieš za čo. Bol som strašný idiot. Nezaslúžil som si ťa. No Mary... Mary mi ukázala, ako byť lepším." pokúsil sa o úsmev.
Ostala som na mieste ako zmrznutá. Pomaly mi dochádzala tá strašná pravda. Andrew Zabini sa mi ospravedlnil! On to vôbec vie?
No niečo sa mi na jeho výraze nezdalo. Snažil sa tváriť milo a usmieval sa, ale nebol to ten úsmev prepáč a buďme kamaráti. Za tým úsmevom bolo niečo viac.
,,Vieš čo Andrew? Niektoré veci sa nedajú vrátiť jednoduchým prepáč. Ale ja sa o to pokúsim, dobre?" povedala som váhavo.
,,Fajn." zamrmlal a dobehol trojicu pred nami. Zvyšok cesty do Rokvillu som prešla vzadu sama.
••••
,,Dobre Nicolas, ešte raz ti to zopakujem. Ty pôjdeš do Medových labiek presne o druhej. Rozumieš? Presne o druhej. Ani skôr ani neskôr. Musíš tam byť presne o druhej." vysvetľovala Molly a ja som sa divila, prečo ním ešte nezačala triasť.
,,Dobre Molly. Budem tam presne o druhej." Nicolas vyzeral zúfalo. Nech sa snažil akokoľvek, stále nemohol tú šialenú osobu menom Molly Weasleyová presvedčiť, že tomu chápe.
,,No ja neviem. Zopakujem ti to ešte raz. Pre istotu. Musí to byť proste dokonalé!"
,,A čo?" dožadoval sa odpovede Nicolas a div nie sa nechytal za hlavu.
Zozadu za mnou prišiel Theo.
,,Nie sú vtipný? Hádajú sa ako manželia." zasmial sa.
,,Ešte to tak! Violet by Molly zaškrtila keby sa Nicolasa čo i len dotkla." oponovala som mu.
,,Takže o to ide? Chcete ich dať dokopy?"
,,Pšššt!" skríkla som pošepky a prikryla mu ústa.
,,Poviem ti to, ale nie tu."
,,A prečo nie tu?" spýtal sa.
,,Nechcem skončiť ako Nicolas." uškrnula som sa a potiahla ho za ruku.
,,Molly! My ideme preč!" zavolala som na svoju kamarátku. Tá sa obzrela a zatvárila sa nechápavo.
,,Č-čo?! A kto mi bude teraz pomáhať? Dominique!" skríkla za mnou, no to už som ja v tesnom závese s Theom upaľovala preč smerom k Škriekajúcej búde.
Keď sme k nej došli, zvalili sme sa do trávy a strašne sa rozrehotali. Mollin výraz nemal chybu.
,,Tak už mi to vysvetlíš?" spýtal sa Theo.
,,No vieš, chceli sme tak oficiálne dať Violet a Nicolasa dokopy." vysvetlila som mu to v jednej vete. Theo prikývol a postavil sa. Potom ako správny gentleman mi podal pomocnú ruku, ktorú som s vďakou prijala. Spoločne sme prešli až k plotu pri búde.
,,Ževraj je to tá najstrašidelnejšia budova v celej Británii." povedal a zahľadel na ňu.
,,Ty tomu veríš? Žiadny zlí duchovia tam nikdy neboli. Vždy len Teddyho otec, ktorý sa menil na vlkolaka." odvetila som a pri spomienke na moju rodinu, ktorá ma tak veľmi nenávidí som zosmutnela.
,,Dominique. Nebuď smutná. Ty si fantastická aj cez to všetko, čo tvoja rodina o tebe hovorí." prihovoril sa mi Theo a snažil sa ma utešiť.
,,Naozaj?"
,,Áno. Si ten najlepší, najmilší a najkrajší človek akého som kedy videl." povedal.
,,Ďakujem." usmiala som sa.
Pomaly sa ku mne priblížil. Taktiež som sa k nemu naklonila bližšie až tak, že nás delilo len pár centimetrov.
Theo sa mi zahľadel do očí. Hodnú chvíľu sme mlčali. Až napokon prekonal aj tú poslednú vzdialenosť a pobozkal ma.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ja som sa pri písaní tejto časti uškŕňala :D Tak čo? Môže byť? Už asi všetkým došlo koho myslela Molly ako tým druhým párom.... :D snáď ste s častou spokojný :) Komenty aj voty potešia Vidíme sa opäť v piatok pri ďalšej časti :D
