Wild child

Part 19.

Bozky som mu okamžite opätovala. Po chvíľke sme sa od seba kvôli potrebe dýchať odtiahli.

,,Theo..." bolo jediné, čo zo mňa vyšlo.

,,Dominique. Prosím, poď so mnou na rande. Buď mojím dievčaťom, Dom." povedal a zahľadel sa mi do tváre. Namiesto odpovede som sa k nemu naklonila a opäť som ho pobozkala.

,,Bude mi potešením. A na to rande s tebou rada pôjdem." usmiala som sa. Úsmev mi radostne opätoval a ruka v ruke sme sa vrátili späť k Molly a ostatným.

Muselo byť niečo po druhej, lebo Mol bola nalepená na skle vchodu do Troch metiel a spokojne hľadela na Violet a Nicolasa vo vnútri. Keď sme k nej podišli, pozrela sa na naše spojené ruky a usmiala sa.

,,Ja som ti hovorila, že dáme dokopy dva páry. Veľmi vám to prajem hrdličky."

Úsmev som jej opätovala a pozrela na Thea.

,,Tak a máme hotovo. Kam pôjdeme teraz?" spýtala som sa.

,,Nepôjdeme už do pomaly hradu? Medzitým sa môžme zastaviť v Medových labkách a kúpiť niečo sladké pre moju vílu." povedal a zastrčil mi neposlušný prameň vlasov z ucho. Prikývla som a venovala som mu další bozk na pery.

,,Len sa tu navzájom nepožerte skôr ako do toho hradu prídete." uškrnula sa Molly. Slabo som ju buchla do pleca.

,,Čo je? Ja len konštatujem!" bránila sa so smiechom.

,,Ty chceš, aby sme sa požrali? To ma až tak nemáš rada?" spýtala som sa naoko plačlivo.

Takto podobne sme sa prekárali, až kým si Theo neodkašlal a neobrátil moju pozornosť na neho.

,,Ouu, Theo. Áno už idem. Maj sa Molly!" rozlúčila som sa s mojou sesternicou a ruka v ruke sme sa s Theom vybrali na spiatočnú cestu.

Zvonček v Medových labkách sladučko zacengal, keď sme vošli. Vnútri už bolo plno našich spolužiakov z Rokfortu, ktorí si do veľkých vrecúšok nakladali sladkosti všetkých druhov a chutí. Theo ma okamžite zatiahol do oddelenia gumených cukríkov a lízatok.

,,Čo si dáš?" spýtal sa a ponúkol mi ružové srdiečkové lízatko.

,,Nie, lízatká nemám rada. Čo takto marshmallow?" zobrala som do hrste plno ružovo-bielych penových cukríkov a s úsmevom nimi zahrkala pred Theom.

,,Tak dobre, berieme marshmallow. A vieš ešte čo?"

Pokrútila som hlavou.

,,Vezmeme aj dúhové snehové guličky." povedal so smiechom a rozbehol sa k regálu.

,,Čože? Dúhové snehové guličky?" zasmiala som sa aj ja.

,,Chytaj!" skríkol po mne Theo a hodil na mňa už spomínanú sladkosť. Pristála mi presne na tričku a vytvorila zvláštny dúhový fľak. Zalapala som po dychu.

,,Veď počkaj!" schytila som aj ja guličku a hodila ju priamo na Thea. Úspešne sa jej vyhol a dúhová snehová guľa pristála na predavačke. Tá rozhorčením očervenela a začala sa obzerať po vinníkovi.

,,Poď." pošepol mi Theo a rýchlo ma potiahol za ruku. Spoločne sme vybehli z obchodu a smiali sme sa ako blázni.

,,Tak a sme bez sladkostí." skonštatovala som.

,,Ja už jednu mám zo sebou. Načo sú mi ďalšie?" podišiel ku mne Theo a dal mi krátky bozk na čelo.

,,A teraz rýchlo do hradu. Musíme si zaistiť alibi aby neprišli na to, že sme to boli my." povedal a spoločne sme sa vybrali do späť do školy. Chvíľu sme kráčali na ceste len my dvaja, no potom sa objavil niekto, koho som ani za mak dnes nechcela vidieť.
William sa usmieval od ucha k uchu a veselo si vykračoval oproti nám. Ale hneď ako mňa a Thea zbadal, hneď ako sa pozrel na naše prepletené ruky, úsmev mu zvädol a na tvári sa mu usadil zachmúrený výraz.

,,Vraciate sa z Rokville?" spýtal sa.
Theo sa nadýchol, že mu niečo odpovie, no predbehla som ho.

,,A keby aj, nemusí ťa to zaujímať." zamračila som sa na neho.

,,Nezabúdaj, že to som ja, kto by sa mal hnevať." pripomenul mi ten incident pri jazere.

,,Ja mám tiež plné právo hnevať sa na teba." odsekla som mu.

,,Nemáš." oponoval mi William. Chvíľu sme sa na seba mračili, až kým sa neozval absolútne vykoľajený Theo.

,,Dominique? Ty ho poznáš?" spýtal sa.

,,Bohužiaľ." odvetila som mu. Potom som sa otočila späť na Williama.

,,Ak by si dovolil, ja a Theo odchádzame."

,,Nech sa páči." povedal a teatrálne sa uhol.

,,A ozaj divožienka, máš vo vlasoch kúsok dúhovej snehovej gule." oznámil mi a podišiel bližšie. Opatrne mi sladkosť vybral z vlasov a pritom sa mi jemne obtrel prstami o líce. Proti svojej vôli som sa nepatrne zachcela. William si to samozrejme všimol a s úškrnom odišiel preč.

,,Kto to bol?" spýtal sa Theo.

,,Jeden taký chalan, ktorý mi od začiatku školského roka nedá pokoj a neustále ma prenasleduje."

,,Stačí len povedať a už ťa prenasledovať nebude." zasmial sa Theo.

Pokrútila som hlavou.

,,Nie Theo. Toto si musím vyriešiť sama."

,,Dobre. Ale poďme už do hradu. Vonku je zima a ja by som chcel opäť vybozkávať tie tvoje dokonalé pery. No nechcem aby si mi ochorela." povedal a začal ma ťahať do vnútra. So smiechom som ho nasledovala a predstavovala si všetky tie bozky, ktoré dostanem v našej klubovni. No aj napriek tejto lákavej predstave mi v kúsok mysle stále zaberal William a ten jeho dotyk na mojom líci.

Čaute! Tak čo, páčilo sa? ^^ Kapitolku venujem adad17 za voty a komenty :D veľmi si to vážim :)
Hádajte čo? Áno, April dnes oslavuje narodeniny! :D Preto sa môžete rozhodnúť či chcete CharacterAsk alebo nie :) svoje názory a otázky píšte do komentov :D
Čo ešte dodať? Veľmi vám ďakujem za 1k prečítaní a viac ako 200 votes. Nikdy by som si nemyslela, že Dominiquein príbeh bude mať toľko čitateľov ^^
Tak, vidíme sa další piatok pri 20. časti :D