Wild child

Part 34.

Ani sme sa nenazdali a opäť sme stáli na nástupišti 9 a 3/4 na ceste do Rokfortu. Deň pred odjazdom sme sa s Molly vrátili od Potterovcov naspäť domov, aby sme sa mohli zbaliť. Čakalo ma srdečné privítanie zo strany mamy, ocka a Teddyho, dokonca aj Victoire a Louis vyzerali potešene. No doma som dlho nepobudla a hneď dnes ráno sme sa vybrali na King's Cross, aby sme odišli naspäť do školy čarov a kúziel.

,,Držte sa deti." povedala mama a všetkých troch nás objala. Keď držala v náručí mňa, ticho som jej zašepkala.

,,Ďakujem mami, že si sa zmenila. Nie je to pravda, čo som ti hovorila minulé roky. Mám ťa rada."

Mama ma ešte silnejšie zovrela.

,,Ja viem Domi." odvetila mi.

,,Dávajte si na seba pozor." rozlúčil sa s nami aj ocko. Teddy a Vic sa na rozlúčku pobozkali.

,,Majte sa Louis a Dominique." žmurkol na nás, keď sa od seba odtrhli. Vlak zapískal. Bol najvyšší čas nastúpiť dnu.

Odložili sme si svoju batožinu a rýchlo vošli do vlaku, aby sme si našli nejaké voľné kupé.

Ja som pomerne rýchlo našla také, v ktorom už sedela Molly. Victoire išla po chodbe chvíľu so mnou a pred kupé kde sedela Mol ma zastavila.

,,Dominique, bola by som rada, keby sme zabudli na to, čo sme si tu vo vlaku cestou domov povedali. Nemala som právo na teba zaútočiť, no aj ty si povedala veci, ktoré ma zranili. Takže zabudneme na to?" spýtala sa ma. Chvílu som len tak stála neschopná slov, kým som sa zmohla na odpoveď.

,,Dobre. Zabudnime na to." odvetila som jej a vošla do kupé, kde som následne zavrela dvere. Victoire tam vyjavene stála, akoby očakávala aspoň objatie, no potom odišla.

,,Čo chcela?" zaujímalo Molly.

,,Ále, len sme sa dohodli že zabudneme na ten rozhovor, čo sa tu vo vlaku udial cestou domov." vysvetlila som jej a pohodlne sa oprela.

Vlak opäť zapískal na znak, že vyrážame. Pozrela som von z okna. Mama, ocko a Teddy kývali na rozlúčku a zdalo sa mi, že som v dave zahliadla aj strýka Harryho a tetu Ginny. Keď sme opustili nástupište, pustili sme sa s Molly do debaty. Nemohli sme sa dočkať, kedy uvidíme Violet a Nicolasa a opäť budeme na Rokforte. Bolo otázne, aké udalosti nás čakajú v druhom polroku šiesteho ročníka štúdia. No jedno som mala už isté - to, že ma ním bude sprevádzať William.

••••

Cestou si ma William nevyhľadal. Možno bol v inej časti vlaku, alebo nemohol prísť z iného dôvodu, no mne to ani tak veľmi neprekážalo. Čas nám ubiehal rýchlo a o chvíľu sme sa už prezliekali do habitov, očakávajúc, že každú chvíľu vlak zastane na stanici v Rokville.

Tak sa aj stalo. Ozvalo sa mohutné zapískanie a Rokfortský expres sa zastavil.

,,Neviem sa dočkať." usmievala sa Molly od ucha k uchu.

,,Myslíš že nám Violet obsadila miesto? Nechcela by som si sadnúť niekde druhákom." pokračovala Mol v rozprávaní a zjavne jej neprekážalo, že ma nepustí k slovu, aby som mohla odpovedať.

,,Samozrejme že nám obsadila miesto." ubezpečila som ju po chvíli, keď prestala rozprávať. V duchu som dúfala, že je to naozaj tak, lebo skutočne sa mi nechcelo ísť si sadnúť napríklad k Theovi.

Nasadli sme do kočov bez záprahu, ktoré nás mali odviesť k hradu. Spolu so mnou a Molly v našom koči sedeli aj James, Roxy a Fred, ktorí boli zjavne radi, že nejaký koč stihli.