Wild child

Part 15.

Ráno pri raňajkách sa ku mne zniesla naša rodinná sova Étoile. Na nohe mala priviazaný list. Opatrne som ho odstránila. Étoile následne bez slova odletela. Super. Ešte aj tá sova je na mňa protivná.

Otvorila som list a ponorila sa do čítania.

Ahoj Dominique!

Ako sa ti darí? Počul som, že si mala mierny otras mozgu. Hádam ti je už lepšie.
Píšem ti, aby som uviedol veci na pravú mieru. Prednedávnom som sa dozvedel, že ti Victoire v záchvate zlosti povedala, že ťa nepozve na našu svadbu. To však nie je pravda. Ja aj ona budeme radi, keď na našu svadbu prídeš. Tak, dúfam, že sa na ňu veľmi nehneváš. Teším sa na naše ďalšie stretnutie.

Teddy

Ak to Victoire nemyslela vážne tak nech sa premením na ropuchu. Prečo by sa premerlina mala tešiť, ak by som prišla na tú jej sprostú svadbu?!

Naštvane som ten list pokrčila a hodila smerom k Bystrohlavskému stolu priamo na Victoire.

,,Ehm Dom? Čo také úžasné sa tam písalo, že si to hodila svojej sestre?" spýtala sa Molly.

,,Teddy ma pozval na ich svadbu." zavrčala som.

,,Ale veď to je skvelé!"

,,Úplne úžasné!" povedala som ironicky.

,,Aký máš problém Dominique?"

,,Problém je ten, že ma to absolútne nezaujíma nejaká svadba mojej sestry!" skríkla som. Všetci vo Veľkej sieni sa na mňa otočili. Dokonca aj Victoire sa na mňa pozerala. V očiach sa jej na chvíľu mihol bolestný výraz, no hneď na to ho vystriedalo opovrhovanie.

Postavila som sa a vystrelila von z Veľkej siene na školské pozemky. Októbrové slnko sa na mňa uškŕňalo a mala som pocit akoby vravelo: ,,Super Dominique. Zase si sa strápnila pred celou školou. To sa môže podariť len tebe."

,,Daj pokoj!" zakričala som.

,,Prečo? Veď som len teraz prišiel!" ozval sa mne dobre známy hlas.

,,Aj ty William! Aj to slnko!"

,,Ty sa rozprávaš zo slnkom?"

,,Problém?"

,,Nie. Ja len, že to nerobí veľa ľudí."

,,Čo ma do toho. Nepočul si? Daj pokoj." odvrkla som mu.

,,To si predsa povedala slnku."

,,Merlin William! Vypadni!"

,,Ja som ti povedal kedy odídem. Nepamätáš?"

,,Ja som kým som! Chápeš?!"

,,Ale nie si sama sebou divožienka!"

,,Nevolaj ma tak!"

Zasmial sa a nebezpečne sa ku mne priblížil. Taktiež som k nemu podišla bližšie.

,,Budem ťa tak volať divožienka." zašepkal.

,,Tak to si na omyle." uškrnula som sa a ešte viac sa k nemu priblížila.