Wild child

Part 42.

Viin a Nicolasov plán sme sa dozvedeli v priebehu ďalších dní a to nie veľmi príjemným spôsobom. Violet nás jedno sobotňajšie ráno násilne zobudila a prinútila nás rýchlo spraviť všetku hygienu a obliecť sa.

,,Čo sa deje Parkerová? Prečo musíme vstávať tak skoro?" šomrala som a natiahla si na seba ešte aj tenký sveter. Hoci sa už začal jún stále nebolo vonku tak teplo.

,,Uvidíte. Určite budete milo prekvapené." žmurkla na nás.

,,Mám pocit, že to súvisí s tým prekvapením čo si nám spomínala na konci mája." hádala Molly.

,,Máš recht Mol. A teraz poďte! Čakajú nás raňajky, dlhá cesta a nakoniec sľúbené prekvapenie." vyhnala nás Violet z izby a následne aj z klubovne. Do Veľkej siene sme dorazili pár minút na to. Tam už nás čakal Nicolas.

,,Dámy." privítal nás a Vii venoval aj bozk na pery.

,,Dobré ráno Nicolas. Ak správne predpokladám, ani ty nám nepovieš o čo tu ide, že?" spýtala som sa ho.

,,Predpokladáš správne Dominique. Ale nebuďte také nedočkavé! Všetko sa dozviete v pravý čas." zopakoval nám Nicolas to, čo nám pred pár minútami v podstate povedala Violet.

Mierne namosúrene sme si sadli za stôl a pustili sa do raňajok. Chápem, že nám tí dvaja nechcú pokaziť prekvapenie, ale už ma celkom štve že všetko taja. Mohli by nám dať aj nejakú malú nápovedu.

,,Tak, čo teraz?" spýtala sa Molly, keď už sme zjedli všetko čo sme mali.

,,Teraz ide tá namáhavejšia časť. Zdvíhajte sa z lavičky baby, ide sa do Rokvillu!" zvolala Via.

,,Do Rokvillu?" čudovala som sa.

,,Áno, tam nás čaká to prekvapenie. Nicolas, ty vieš čo máš robiť." žmurkla naša kamarátka na svojho priateľa. Nicolas prikývol a niekam odbehol.

,,On nejde s nami?"

,,Príde potom neskôr, keď vybaví všetko čo je treba." odbila nás Violet a začala nás ťahať smerom von z hradu.

,,Vážne Violet, po dnešku asi začnem nenávidieť prekvapenia." frflala som.

,,Práveže mi budete obidve ďakovať." odvetila mi.

Cesta sa kľukatila a na obzore už bola vidieť jediná čarodejnícka dedina v Británii. Napriek tomu, že som sa snažila tváriť nezúčastnene a mierne urazene, poskočilo mi srdce a išla som umrieť od zvedavosti, čo si to na mňa a Molly tí dvaja pripravili.

Do Rokville sme dorazili zachvíľku a naše kroky zamierili do Troch metiel, pred ktorými nás už netrpezlivo čakal Nicolas.

,,Ako si sa sem dostal pred nami?" zaujímalo Molly a podozrievavo naňho pozrela. Nicolas jej otázku odignoroval a podišiel k Violet, ktorej následne niečo zašepkal do ucha. Via sa zatvárila smutne a naštvane zároveň a úskokom pozrela na mňa.

,,Nič sa nedá robiť. Nevadí, budeme musieť začať aj bez neho." povzdychla si.

,,Čo začať?" spýtala som sa. To už nás ale popostrčili dnu. Poriadne sme sa okolo seba rozhliadli, či nenájdeme nejaký voľný stôl. Bez úspechu. Všetky boli obsadené a tak som sa automaticky otočila na odchod.

,,Dom, kam odchádzaš? Len pekne poď!" popostrčila ma Violet k nejakému stolu. Zároveň rovnakým smerom ťahala aj Molly a tá keď zbadala ku komu mierime, zbledla. Za stolom, ktorý totiž Via určila ako náš cieľ, sedel Lysander Scamander a zádumčivo pil ďatelinové pivo. Hneď však ako si nás všimol pohár zastal uprostred cesty k ústam a Lysander sa ostal prekvapene dívať.