Možno pre nás hviezdy jedného dňa padnú

44. časť - Lue

Apartmán vyzeral primalý a Lueho pľúca takisto. Srdce mu bilo rýchlo, príliš rýchlo. Jeho hlava, ruky, nohy vážili tony a zároveň nič. Točil sa a stál.

Opatrne sa dotackal k stene a nechal vlastné telo stiahnuť ho dole. Nerozpoznával ani jednu miestnosť. Všade vládol chaos a neporiadok.

Po zemi sa povaľovali kusy papierov a oblečenia, sem tam dokonca porozbíjaný porcelán. Nábytok bol polámaný, stolíku chýbala noha a stoličky žiadne nemali. Umývadlo v kúpeľni i sprcha... Jeho nádherné drahé plášte.

Všetko bolo zničené.

Bria sa k nemu naklonila a rukou mu chytila tvár, no na viac sa nezmohla. Z chodby sa ozval buchot.

Obaja sa naraz otočili a očami prehliadli osoby stojace v dverách. Taja a Naomy. Oboch vysmiatych a šťastných.

Lueho zaplavila vlna tepla. Hnevu.

Nepremýšľal.

Telo mu pracovalo samo. Postavil sa a kráčal priamo k Tajovi. Ruky sa mu samé zdvihli, samé pohli k Tajovmu hrdlu. Nepremýšľal. Nepremýšľal. Nepremýšľal.

„To si odpykáš!" zasyčal Lue a nechtami sa zaryl hlbšie do Tajovej pokožky. Ak musel, rozsekne mu i tepnu. Taj ich zničil. Všetko a všetkých a...

„Čo máš za problém!" skríkla Naomy. Strážila si Taja ako malé dieťa. Schytila ho za plece a sotila do strany. Lue sa zapotácal a opäť narazil na stenu.

Tajovi stiekol pramienok krvi na bielu košeľu. V očiach sa mu miešal hnev a šok. „Si normálny, Goldon?!" vykríkla znova Naomy a pohla sa skontrolovať Tajovi ranu.

„Ja? To tvoj frajer všetko zničil!"

Lue chcel znova zaútočiť, chcel Tajovi uštedriť rovnako tvrdý úder... Tenká ruka na chrbte ho zastavila. Otočil sa a čelil Briinmu vystrašenému pohľadu. Krútila hlavou.

„Ani jeden z nás nič nespravil. Pomiatol si sa, alebo si až taký kus idiota?" kričala Naomy.

Lueho hlava sa šla rozštiepiť na malé kúsky. „Ak nie vy, kto potom? Kto by sa mi chcel pomstiť viac než vy?"

Taj pokrútil hlavou, zatiaľ čo ho Naomy ošetrovala. „Nič sme nespravili, Goldon. Spali sme vo vile. Navyše s tvojou povahou určite nie sme jediní, komu si niečo vyviedol. Zamysli a vyber si iného nepriateľa, na ktorého toto zvalíš. My sme práve stratili rovnako veľa ako ty."

I Bria sa smutne usmiala. „Prečo by to tu ničili, keď na tom pracovali s nami?" spýtala sa ho, vďaka čomu sa Luemu opäť ľahšie dýchalo.

Najprv si zakusol do pery, pachuť železa ho vždy ukľudnila, potom šepol: „Pravda. Bola to prvá vec, čo mi napadla a... Prepáčte."

Nervózne a sklesnuto si sadol na posteľ, pretože nedokázal viac vydržať divný tlak pri srdci. Slzy ho pálili v očiach a keby mohol, kričal by. Na všetkých a všetko. Na seba.

„Kto teda, Lue? Kto by toto spravil?" opýtala sa Bria a prisadla si k nemu. To ho držalo nad vodou, že sa ho Bria nikdy nebála.

Lue pokrčil plecami. Vzdychol si. I Taj s Naomy mlčali, preto Bria pokračovala: „Ide po nás po všetkých, je krok pred nami a zvádza nás na temné cestičky. Myslite. Je to Noraz a my viac nemôžeme hrať jeho hry. Má nás na háku. Klamal nám, zavádzal nás. Sme jediní, kto ho môže zastaviť. Bez plánov a pretvárok. Musíme mu čeliť."

V izbe vládlo ťaživé ticho, kým si Lue nevzdychol. „Súhlasím."

Tri páry očí padli okamžite k nemu.