Možno pre nás hviezdy jedného dňa padnú

9. časť - Briana

„Naomy!" Zastavila Bria vrahyňu, prechádzajúcu sa jedálňou.

Práve vošla do vily, unavená a zničená. Po dni strávenom... prekvapivo s Lue Goldonom, ktorý nebol ani zďaleka taký zlý ako jeho povesť. Skočila na trhovisko a teraz stála pri Naomy, čierna farba na vlasy v jej rukách.

Áno, čierna farba.

Pri včerajšom stretnutí, len chvíľu pred Frčkou, jej Naomy navrhla prefarbiť sa. Akokoľvek sa to Brii priečilo, výhody sa nedali poprieť. V hrade potrebovala viac než jej schopnosti. Musela sa stať nenápadnou sivou myškou. Navyše, ak by ju chytili, otec by poľahky zistil, že špeh s ryšavou hlavou je ona.

„Briana," hlesla Naomy a zvedavými očami prešla každou nedokonalosťou jej tela. Naomy vyzerala očarujúco, od hlavy po päty. Vždy ladná s mrazivou vražednosťou v očiach. Jej krása... Brii sa nezdalo fér, že jedna ľudská bytosť môže prekypovať toľkou bezchybnosťou. „Prežila si noc s Goldonom."

Bria sa uškrnula, ale prikývla. Popravde si chvíle s ním užila, no Naomy by nikdy nepriznala, že keď na sebe ráno zbadala jeho hladný pohľad, zaplavil ju oheň.

Jemne si odkašľala. „Mám farbu a informácie. Na trhu ma obišli dvaja strážnici s oficiálnym vyhlásením o hľadaní koniarov do kráľovských stajní. Včerajšok nám vyšiel." Jasné, ak samozrejme odpočítala hrôzy, ktorými si Naomy musela prejsť a vedro plné zvratkov. Briiných zvratkov. Po jedinom zazretí Naomy a zvuku lámania kostí, jednoducho nedokázala zadržať kyselinu stúpajúcu jej hrdlom.

Na tvári sa jej objavil odtieň úsmevu. Bol to smutný úsmev. „Vďaka Riaus, ak by bol včerajšok zbytočný, dala by som vám trom zjesť..." Odrazu zastavila, vzdychla si a pretočila tmavé oči. „Na tom nezáleží."

Záležalo. Ani Bria by si neodpustila, keby sa Naomy niečo stalo. Obetovala sa pre nich. Pochybovala, že Lue, ona, či Taj by podstúpili to isté čo ona, iba aby získali malú pozíciu v stajni.

Radšej zmenila tému. „Pomôžeš mi?" spýtala sa a zatriasla meštekom čierneho prášku. Naomy opäť prikývla, tentoraz pobavene. Spoločne sa vybrali do jednej z kúpeľní prízemia. Ani jedna z nich neplánovala zašpiniť vlastnú vaňu.

Do menšej misky nasypali čierny prach, údajne farbu na vlasy, vliali do nej vodu a päť minút poslušne zmes miešali. Zapáchala? Strašne. Vyzerala ako niečo, čo by si Bria rada natrela na hlavu? Absolútne nie.

Briana si namočila vlasy. Teplá voda ju upokojovala, ale rozhodne nie dostačujúco. „Čo ak mi vypadnú všetky vlasy?"

Naomy prehodila očkom po jej hlave. „Nemyslím si." Chvíľka ticha, alebo tiež moment krytia pravdy. „A keď áno, možno zistíš, že plešatá hlava ti pristane. Kto vie?"

Krv stuhla v Briiných žilách. Nič. Ani stopa po farbe v tvári. „To nie je vtipné."

„Je," usmiala sa znova vrahyňa a s miskou v ruke zoskočila z malého stolíka smerom k nej. „Strach v tvojich očiach ešte viac. Bude to dobré."

Prostredník, iba na to sa Bria zmohla.

Už už jej padala slza z oka, kým sa Naomy chystala... úprimne, čokoľvek zmes bola... naniesť na jej úbohú hlavu, keď sa kúpeľnou ozval niečí výkrik a zastavil ich. „Čo, do pekla, robíš?"

Filip. Vďaka všetkým svätým za neho.

Naomy sa zamračila, no zastala. „Aj tebe krásny deň, Filip." Bria si vydýchla a rýchlo sa odtiahla z Naomynho dosahu. Vlhké vlasy jej močili blúzku, avšak, čokoľvek bolo lepšie než strata jej prenádhernej ryšavej farby.