Možno pre nás hviezdy jedného dňa padnú

8. časť - Lue

Lue vstal. Bol ranné vtáča, a predsa by radšej sníval ďalej. Nerád sa zobúdzal v poloprázdnom bielom apartmáne, bez duše, bez pocitu domova, i keď ten nezažil nikde. Netušil čo ho hnevalo viac, Frua, Aestora, alebo čisto všeobecne nenávidel celý svet a ľudí v ňom.

Posadil sa a zívol si. Na nepohodlnú posteľ si začínal zvykať, no neustále vŕzganie ho neprestalo vytáčať. Navyše, periny boli príšerne hrubé, poduška teplá z oboch strán.

Vystretý na studených parketách si popukal palce na nohách, cez hlavu si prevliekol obyčajné tmavomodré tielko z kašmíru, dobre, možno nie až tak obyčajné, a ľahké hodvábne čierne nohavice. Prešiel do kúpeľne, kde si vlasy sčesal, ako obyčajne, dozadu a tvár opláchol studenou vodou. Kruhy pod očami nepotreboval. Koniec koncov, jedna z jeho lepších kvalít bola práve dokonale hladká, zlatistá pokožka..

Po dôslednej úprave vkročil do obývačky, kde ležala maličká.

Včera, keď ich prerušila v Naomnej izbe, i vtedy v hostinci... Vkrádala sa do jeho hlavy. Dokonca i pred zaspatím. Zatvorené viečka zakrývali jej oslnivo trávovo-zelené dúhovky, dlhé svetlé mihalnice jej sedeli nad výraznými lícnymi kosťami. Jediným pohľadom ho, aj jeho obľúbenú časť tela, privádzala do šialenstva. Tenšie pery mala pootvorené, pripomínajúc Luemu, ako veľmi by ich túžil ochutnať a neskutočné pehy divo rozhádzané po úzkej tváre. Ryšavé vlasy sa jej vinuli okolo...

„Budeš na mňa zízať dlho?" zašomrala so zamračenou tvárou. Myšlienky sa mu razom rozplynuli. Jej ranný hlbší hlas... Do pekla s ňou. Táto malá vrahyňa predstavovala Lueho skazu. Nikdy nevidel nikoho podobného. Nikdy ho to ku nikomu netiahlo viac než k nej. A poznal ju sotva deň. Posratý deň.

„Ranné vtáča nebudeš," zavtipkoval nervózne, ale s jemný úškrnom. Niečo na spôsobe jej zdvihnutom obočí, očami upretými na neho a... On a jeho nižšie partie by ocenili ľadovú sprchu. Vlastne by ocenili niečo celkom iné, ale... Dosť bolo hlúpych myšlienok.

Komplet červený sa otočil k Brii chrbtom a nasmeroval si to do kuchyne. „Kúpeľňu dúfam nájdeš sama!" zakričal jej. V duchu dúfal, že znel čo najnezaujatejšie.

Odpovedala mu nepríjemným zafrflaním. Vďaka bohom.

Lue postavil na čaj, snáď jediná chutná vec v tomto kráľovstve, zatiaľ čo prešiel po apartmáne a zistil, že Taj s Naomy už išli kade ľahšie. Zostal po nich iba krátky odkaz na stole: Vidíme sa večer.

„Aké pozorné," usmiala sa Bria, keď docupitala do kuchyne. Vzala si jednu zo šálok a zľahka si ju priložila k nosu. „Nie som práve milovník čaju, no i tak ďakujem, Lue."

Aj znenie jeho mena z jej pier... Potlačil potrebu zavzdychať. „Ešteže. Pretože som sa chystal povedať, aby si si nezvykala na takto skvelú obsluhu." mykol plecami.

Na perách jej hralo pobavenie. „Ako vidím, z ega ti neubúda ani ráno."

Lue k nej prešiel, oheň sa búril v každej časti jeho tela. Naklonil hlavu na bok, úškrn na perách, pohľad upretý k jej tvári. „Malo by? Pri mojom vzhľade a osobnosti?"

Takto blízko ju zacítil. Voňala ako bylinky.

Jeho obľúbená vôňa.

„Čo vravíš na raňajky?" spýtala sa ho, ignorujúc ich doterajšiu tému. Čo takto ty a ja v jednej posteli a bez zbytočného oblečenia, maličká?

Áno, ráno mával často zvrátené nápady. Briina prítomnosť nepomáhala.

„Hmm... Ak tu máte aj niečo iné ako ryby a riasy, som za. Ale ak nie, radšej vydržím hladný. Ten pach mi nerobí dobre. Nedá sa zmyť z vlasov," vysvetlil jej. Bohužiaľ, nežartoval.