Možno pre nás hviezdy jedného dňa padnú

23. časť - Taj (minulosť)

Prvé slnečné lúče pošteklili Tajovu vyblednutú studenú pokožku, strážnik ním hádzal, trhal a zápästia mu stískal, zanechávajúc krvavé fľaky. A predsa, videl iba ju.

Prenádherné modré oči, sýtejšie než ktorékoľvek šíre more či oceán. Zlatisté vlasy jej dopadali v bohatých vlnách po koniec chrbta a pootvorené pery, plnšie, malinové, ho očarovali perfektným nedokonalým tvarom. Ukradla jeho pozornosť, i keď práve vyšiel z tmavého podzemia.

Strážnici vyhodila Taja i Deana pred hradnou bránou, a tá sa za nimi okamžite zabuchla. Vzduch mu bozkával stuhnuté telo a horúci vánok mu vracal silu do pľúc. Mala byť jeseň, ale Taj dávno stratil pojem o čase a vzhľade ročných období.

„Ona," zamyslene sa spýtal Deana, „jej meno?"

Zlodej sa na neho zarazene zadíval a bez varovania prepukol smiechu. Nafarbená hlava mu neposedne poskakovala a strácal rovnováhu. Taj si až teraz, v jasnom svetle, všimol bledé jazvy na jeho ostrej sánke, či nezahojenú chrastu pod okom.

„Chlapec sa dostane z pekla a hneď myslí na sex," podpichol ho. Pohľadom preskočil z dievčaťa na neho a z neho na dievča. Pobavenými očami mu prezradil: „Mia."

Taj zamrzol. „Mia? Akože Mia, tvoja sestra?"

Dean prikývol. „Áno. Akože Mia, moja sestra."

„Ani raz si nespomenul aká krásna..." Taj zastavil nával slov, „Niežeby si ty nevyzeral..."

„Pohodička, chlapče. Je to obojstranné. Možno, keby sa narodíš o pár rokov skôr, naberieš trochu na váhe a..." Dean sa sám nad sebou uškrnul. „Očividne sme dvaja s hriešnymi myšlienkami. Asi je to nejaká väzenská vec."

Taj sa zapýril. „Nemyslím na..."

„Sex?" doberal si ho Dean, „dostaň to zo seba Taj. Navyše, nejaký by ti prospel. Videl som ťa v najhoršom..." najhorším myslel tri dni strávené nad vedrom, kedy Taj netušil, ktorou stranou čo vyjde, a preklínal svet, za črevnú virózu, chytenú z väzenského jedla „ale teraz vyzeráš ešte horšie."

Príjemné spomienky, pre Taja i Deana. Pravdepodobne mali stále smrad zvratkov zažraný v oblečení.

„Neflákaj sa," popohnal ho zlodejíček a spoločne prešli mostom, smerom k Mii, oblečenej v ľahkých lanových šatoch a slameným klobúčikom.

„Z blízka si ešte krajšia," vykĺzlo z Tajových pier. Och, Dagrius, nie, nie, nie. Deanov lakeť pocítil v rebrách, skôr než počul jeho nezastaviteľný chichot. Jeho slová ignoroval. Radšej.

Miina tvár prešla desiatkami emócií. „Tiež ťa rada spoznávam," odvetila. Jej hlas pohladil Tajovo osamotené ego. Znel ako spevavý vánok unášajúci listy jarných kvetov. Čo?

„Mia, Taj," predstavil ich baviaci sa Dean, „Taj, Mia. Áno, chápeme, teší vás."

Mia sa zmätene rozhliadla po okolí. „Taj? Ten tajomný chlapec, ktorého som vyplatila z podzemia?" spýtala sa. Očami ho zvedavo preskúmala. Taj potlačil zahanbenie. Bol strapatý, špinavý a oblečený v zapáchajúcom starom tričku. Sprchu nevidel, ani nepamätal.

Prikývol. „To som ja, tvojím veľkým dlžníkom. Prisahám, splatím ti to do poslednej zlatky, hneď čo peniaze zoženiem."

Dean pokrútil hlavou. „Vezmi ju na večeru a ste si kvit."

Žartoval? Snáď nie.

Miine pery sa rozšírili do úsmevu. „Po novom mi dohadzuješ prvého chlapca, aby som bola presná, z cely? Znižuješ nároky, braček?"