Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

284. Šalamún podaruje domček. Štyria apoštoli ostanú v Judei

     23. september 1945
     Ježiš sa s apoštolmi vracia z apoštolskej cesty po okolí Betánie. Určite to bola krátka cesta, lebo nemajú so sebou ani tašky s jedlom.
     Zhovárajú sa medzi sebou: „Ten nápad prievozníka Šalamúna bol dobrý, však, Učiteľ?"
     „Áno, bol to dobrý nápad."
     Prirodzene, Iškariotský s ostatnými nesúhlasí: „Ja v tom nevidím veľa dobrého. Dal nám to, čo on ako učeník už nepotrebuje. Niet ho začo pochváliť..."
     „Dom je vždy užitočný," povie vážne Horlivec.
     „Keby bol ako tvoj. Ale čo je jeho dom? Nezdravá chatrč."
     „To je všetko, čo Šalamún má," namietne Horlivec.
     „A tak, ako v ňom on zostarol bez chorôb a neduhov, budeme tam môcť z času na čas pobudnúť aj my. Čo chceš? Všetky domy také ako Lazárove?" pripojí sa Peter.
     „Ja nechcem nič. Nevidím zmysel toho daru. Keď tam už človek je, môže zájsť aj do Jericha. Je odtiaľ len na niekoľko stadií. A čo je to niekoľko stadií pre ľudí ako sme my, nútení stále chodiť ako prenasledovaní?"
     Ježiš zasiahne prv, než ostatní stratia trpezlivosť, ako to už jasne naznačujú ich prejavy. „Šalamún úmerne svojmu bohatstvu dal viac než všetci. Pretože dal všetko. Dal to z lásky. Dal to preto, aby sme našli útulok v prípade, ak by nás v tejto málo pohostinnej oblasti zastihol dážď alebo záplava, a predovšetkým vtedy, ak nepriazeň Judejčanov zosilnie natoľko, že bude pre nás lepšie, ak medzi nimi a nami bude rieka. Toto pokiaľ ide o dar. A to, že taký pokorný a drsný, ale verný a ochotný učeník vedel byť taký veľkodušný, to prezrádza u neho pevnú vôľu byť navždy mojím učeníkom. A to mi prináša veľkú radosť. Veru, vidím, že mnohí učeníci, poučení tým málom, čo odo mňa dostali, prekonali vás, ktorí ste dostali tak veľa. Vy mi neviete obetovať, najmä ty, Judáš, ani to, čo nič nestojí – svoj osobný úsudok. Uchovávaš si ho tvrdohlavo a neústupčivo."
     „Vravíš, že boj proti sebe samému je najnáročnejší..."
     „A chceš mi tým povedať, že sa mýlim, keď vravím, že nestojí nič? Je tak? Ty si však dobre pochopil, čo chcem povedať! Pre človeka, a veru, ty si ozajstný človek, má cenu len to, s čím sa dá obchodovať. S ľudským ja sa nedá obchodovať za peniaze. Iba ak... ak by sa človek niekomu zapredal v nádeji, že bude mať z toho zisk. Pokútny obchod podobný tomu, ktorý uzatvára duša so Satanom, ba ešte horší. Lebo zahŕňa nielen dušu, ale aj myslenie, usudzovanie či slobodu človeka, nazvi to, ako chceš. Sú aj takíto nešťastníci... Ale teraz nemyslime na nich. Pochválil som Šalamúna, lebo vidím všetko dobro, ktoré je v jeho skutku. A to stačí."
     Zavládne ticho a potom Ježiš pokračuje: „O niekoľko dní Hermastej bude schopný chodiť bez problémov. Ja sa vrátim do Galiley. Ale nepôjdete všetci so mnou. Časť z vás zostane v Judei a potom sa vráti hore s judejskými učeníkmi tak, aby sme sa všetci zišli na sviatok Svetiel."
     „Tak dlho? Ó, škoda! A kto to bude?" šepkajú si apoštoli medzi sebou.
     Ježiš zachytí šepkanie a odpovie: „Bude to Judáš Šimonov, Tomáš, Bartolomej a Filip. Ale nepovedal som, aby ste zostali v Judei až do sviatku Svetiel. Naopak chcem, aby ste zhromaždili a upovedomili učeníkov, aby tu na sviatok Svetiel boli. A preto teraz pôjdete, vyhľadáte a zhromaždíte ich a dáte im to vedieť. Zatiaľ budete na nich dozerať a pomáhať im. Potom prídete za mnou a privediete tých, ktorých nájdete, a zanecháte správu ostatným, aby prišli. Už máme priateľov na hlavných miestach v Judei. Urobia nám túto láskavosť a oznámia to učeníkom. A keď pôjdete hore do Galiley cez Zajordánsko – pripomínam, že pôjdem cez Gerazu, Bosru, Arbelu až do Aery –, zhromaždite aj tých, ktorí sa neodvážili prísť za mnou, aby ma požiadali o poučenie alebo zázrak, keď som tadiaľ prechádzal, ale potom ich to bude trápiť, že tak neurobili. Tých priveďte ku mne. Zostanem v Aere až do vášho príchodu."
     „Potom by bolo dobré odísť ihneď," povie Iškariotský.
     „Nie. Odídete večer pred mojím odchodom, zostanete u Jonáša v Getsemani do druhého dňa a potom sa vydáte po Judei. Takto ty uvidíš svoju matku a pomôžeš jej v čase, keď sa predávajú poľnohospodárske výrobky."
     „Naučila sa to robiť sama, robí to už roky."
     „A nepamätáš sa, že vlani sa nemohla zaobísť bez tvojej pomoci počas vinobrania?" opýta sa Peter potmehúdsky.
     Judáš očervenie viac ako poľný mak, škaredý vo svojom rozhorčení a zahanbení.
     Ježiš predíde každú odpoveď tým, že prehovorí: „Syn je vždy na pomoc i útechu pre matku. Potom, do Veľkej noci a po nej, ťa už neuvidí. Takže choď a urob, čo ti hovorím."
     Judáš už neodpovie Petrovi, ale vyleje svoj hnev na Ježiša: „Učiteľ, vieš, čo ti musím povedať? Že mám pocit, že sa ma chceš zbaviť alebo ma aspoň poslať preč, lebo ma podozrievaš, lebo ma nespravodlivo z niečoho obviňuješ, lebo ma nemáš rád, lebo..."
     „Judáš! Dosť! Mohol by som ti povedať veľa slov. No poviem ti len: 'Poslúchni.'" Ježiš je pri týchto slovách majestátny. Vysoký, s planúcimi očami a prísnou tvárou... vzbudzuje strach.
     Aj Judáš sa zachveje. Zaradí sa dozadu, za všetkých, zatiaľ čo Ježiš ide na čele, sám. Medzi nimi je zamĺknutá skupina apoštolov.