Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

279. Stretnutie s Lazárom na Poli Galilejčanov

     18. september 1945
     Chýrne Pole Galilejčanov – myslím, že to označil Ježiš ako miesto stretnutia so sedemdesiatimi dvoma učeníkmi, ktorí boli poslaní pred ním – je časť Olivovej hory pri ceste do Betánie, ba práve táto cesta ním prechádza. Je to presne to miesto, kde som v dávnejšom videní* videla táboriť Joachima a Annu s vtedy ešte malým Alfejom pri ostatných stanoch postavených z konárov na sviatok Stánkov pred počatím Panny Márie.

*(Pozri v 3. kapitole.)

     Olivová hora má takýto mierny vrchol –*. Všetko je na nej mierne – svahy, výhľady i vrchol. Dýcha ozajstným pokojom, odetá do šatu olivovníkov a ticha. Teraz nie, lebo sa hemží ľuďmi, ktorí sú zaujatí stavaním stanov. Ale zvyčajne býva miestom pokoja, meditácie. Po jeho ľavej strane, smerom k severu mierne klesá a potom zas stúpa k ďalšiemu vrcholu, ktorý je ešte miernejší než Olivová hora –**.

*

**

     A tu na tejto pláni táboria Galilejčania. Neviem, či je to pre náboženské a teraz i svetské zvyklosti, alebo na príkaz Rimanov, aby sa predišlo konfliktom s Judejčanmi alebo s ľuďmi z iných oblastí, ktorí sú voči Galilejčanom málo zdvorilí. To neviem. Viem, že vidím už mnohých Galilejčanov, medzi ktorými je aj Alfej Sárin z Nazareta, Júda, starý vlastník pozemkov pri Meromskom jazere, predstavený synagógy Jairus a iní ľudia z Betsaidy, Kafarnauma a iných galilejských miest, ktorých mená neviem.
     Ježiš ukazuje miesto, kde majú postaviť stany, celkom na východnom okraji Poľa Galilejčanov. A apoštoli spolu s niektorými učeníkmi, medzi ktorými je kňaz Ján, zákonník Ján, predstavený synagógy Timon, ďalej Štefan, Hermastej, Jozef z Emáuz, Ábel z Betlehema v Galilei, sa púšťajú do stavania stanov.
     Kým ich stavajú, Ježiš sa rozpráva s kafarnaumskými deťmi, ktoré sa natlačili okolo neho a majú more otázok, a ďalšie z nich sa mu zdôverujú. Po ceste vedúcej z Betánie prichádza Lazár spolu s neodlúčiteľným Maximínom. Ježiš je k nemu obrátený chrbtom a nevidí ho prichádzať. Zato ho zbadá Iškariotský a upozorní naň Učiteľa, ktorý opustí deti a s úsmevom kráča k priateľovi. Maximín sa zastaví, aby obidvom ponechal úplnú voľnosť pri ich prvom stretnutí. A Lazár ide posledný kus cesty tak rýchlo, ako len vládze. Kráča s väčšími bolesťami než kedykoľvek predtým a s úsmevom, v ktorom sa chveje utrpenie a v očiach slzy. Ježiš roztvorí náruč, Lazár mu padne na srdce a prepukne vo veľký plač.
     „Tak čo, priateľ môj? Ešte stále plačeš...?" opýta sa Ježiš a pobozká ho na spánky. Ježiš je o celú hlavu vyšší než Lazár a pôsobí ešte vyšší, lebo Lazár je zohnutí v objatí lásky a úcty.
     Napokon Lazár zodvihne hlavu a povie: „Áno, plačem. Minulý rok som ti dal perly svojho bolestného plaču a je správne, aby si dostal aj perly môjho radostného plaču. Ó, Učiteľ, Učiteľ môj! Myslím, že nejestvuje nič pokornejšie a svätejšie než dobrý plač... a tebe ho dávam, aby som ti povedal 'ďakujem' za moju Máriu, ktorá je teraz už nežná, šťastná, pokojná, čistá a dobrá dievčina... Ó, omnoho lepšia než keď bola dievčatko. A ja, ktorý som sa vo svojej pýche Izraelitu verného Zákonu cítil byť omnoho viac než ona, teraz sa cítim taký maličký, také nič v porovnaní s ňou, ktorá už nie je ani bytosťou, ale plameňom. Posväcujúcim plameňom. Ja... ja neviem pochopiť, kde nachádza múdrosť, slová, činy, ktoré stavajú celý dom. Pozerám sa na ňu, ako sa pozerá na tajomstvo. Ale ako mohol byť taký oheň, taký drahokam skrytý pod toľkým hnojom a pohodlne si tam žiť? Ani ja ani Marta nevystúpime tam, kam stúpa ona. Ako môže, keď mala krídla polámané zlom? Nechápem to..."
     „Ani nie je potrebné, aby si to chápal. Stačí, že to chápem ja. Ale vravím ti: Mária obrátila k dobru všetku mocnú energiu svojho bytia. Naklonila svoj charakter k dokonalosti. A keďže má charakter mocného absolutizmu, bezvýhradne sa vrhla na túto cestu. Využíva svoje skúsenosti so zlom, aby bola mocná v dobre tak, ako bola v zle. A tak, ako sa prv úplne oddala hriechu, teraz sa celá oddala Bohu. Pochopila zákon: 'Miluj Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou.'* Keby Izrael tvorili Márie, keby svet tvorili Márie, mali by sme na zemi také Božie kráľovstvo, aké bude v najvyšších nebesiach."

*(Pozri Dt 6, 5.)

     „Ó, Učiteľ, Učiteľ! To Mária z Magdaly si zasluhuje tieto slová...!"
     „Ona je Mária Lazárova. Veľká priateľka a sestra môjho veľkého priateľa. Ako ste sa dozvedeli, že som tu, keď moja matka ešte neprišla do Betánie?"
     „Prišiel správca z Krásnej Vody, ktorý sa ponáhľal zo všetkých síl, a povedal mi, že prídeš. A ja som sem každý deň posielal sluhu. Pred chvíľou prišiel a povedal: 'Prišiel a je na Poli Galilejčanov.' Ihneď som sa vydal na cestu..."
     „Ale ty trpíš..."
     „Veľmi, Učiteľ! Tieto nohy..."
     „A prišiel si! Bol by som prišiel ja, čoskoro..."
     „No moja túžba povedať ti o mojej radosti ma veľmi mučila. Sú to už mesiace, čo ju nosím v sebe. List?! Ako môže list vyjadriť také niečo? Už som viac nemohol čakať... Prídeš do Betánie?"
     „Pravdaže. Hneď po sviatku."
     „Si netrpezlivo očakávaný... Tá Grékyňa... Aká to myseľ! Veľa sa s ňou zhováram, lebo prahne dozvedieť sa o Bohu. Ale je veľmi vzdelaná... a ja sa musím vzdať, lebo niektoré veci nepoznám dobre. To chce teba."
     „A ja prídem. Teraz poďme k Maximínovi a prosím ťa, aby si bol potom mojím hosťom. Moja matka sa veľmi poteší, keď ťa uvidí, a ty si odpočinieš. Onedlho príde s chlapcom."
     A Ježiš prichádza k Maximínovi, ktorý si pokľakne, aby ho pozdravil...