Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

241. Povolanie Filipovej dcéry. Príchod do Magdaly a podobenstvo o drachme

     2. august 1945
     Loďka sa plaví popri brehu z Kafarnauma do Magdaly.
     Mária z Magdaly po prvýkrát zaujala svoju obvyklú polohu po obrátení – sedí na dne loďky pri Ježišových nohách, zatiaľ čo on ako zvyčajne sedí na jednej z lavičiek loďky. Jej tvár je dnes úplne iná ako včera. Ešte to nie je rozžiarená tvár Magdalény, ktorá beží v ústrety svojmu Ježišovi vždy, keď príde do Betánie, ale nevidno v nej už strach a útrapy. A oči, prv sklopené – keďže predtým boli bezočivé –, sú teraz vážne a pokojné. V ich dôstojnej vážnosti sa občas mihne iskierka radosti, keď počúva Ježiša, ako sa rozpráva s apoštolmi, so svojou matkou či s Martou.
     Hovoria o dobrote Porfýrie, takej jednoduchej a pritom tak veľmi milujúcej, hovoria o srdečnom prijatí Salome i o manželkách Bartolomeja a Filipa, ktorý povie: „Keby dievčatá neboli ešte také mladučké a matka by nebola proti tomu, aby chodili po cestách, i ony by išli s tebou, Učiteľ."
     „Ide so mnou ich duša. A to je rovnako svätá láska. Filip, počúvaj ma. Chystáš sa zasnúbiť svoju staršiu dcéru, však?"
     „Áno, Učiteľ. Dôstojná svadba a dobrý ženích. Je to tak, Bartolomej?"
     „Áno, je to pravda. Ručím zaňho, lebo poznám rodinu. Nemohol som osobne prijať poverenie predložiť tento návrh na sobáš, ale keby som nepobýval s Učiteľom, bol by som tak rád urobil úplne spokojne s vedomím, že založia svätú rodinu."
     „Ale dievča ma poprosilo povedať ti, aby si v tej veci nič nepodnikal."
     „Nepáči sa jej ženích...? Mýli sa. Ale mladí sú pojašení. Dúfam, že sa presvedčí. Nie je dôvod, aby odmietla výborného ženícha. Iba ak... Nie, to nie je možné!" povie Filip.
     „Iba ak? Dokonči, Filip," povzbudí ho Ježiš.
     „Iba ak by mala rada iného. Ale to nie je možné! Nikdy nechodí preč z domu a v dome je veľmi utiahnutá. To nie je možné!"
     „Filip, sú milovníci, ktorí prenikajú aj do najdôkladnejšie zatvorených domov, ktorí sa vedia prihovoriť dievčatám, ktoré milujú, napriek všetkým prekážkam a dozoru. Tí, ktorí prekonajú všetky prekážky u vdov alebo u dobre strážených dievčat, ba... ešte viac, vezmú si tie, ktoré chcú. A sú aj milovníci, ktorých nemožno odmietnuť. Lebo sú vo svojom chcení násilní. Lebo vedia zvádzať tak, že presvedčia každý odpor, aj keby to bol odpor diabla. Tvoja dcéra miluje jedného z týchto. Je najmocnejší."
     „Ale koho? Niekoho z Herodesovho dvora?"
     „To nie je moc!"
     „Niekoho... niekoho z domu prokonzula, nejakého rímskeho patricija? To v nijakom prípade nedovolím! Čistá krv Izraela sa nebude miešať s nečistou krvou. I keby som mal zabiť svoju dcéru. Neusmievaj sa, Učiteľ! Ja trpím!"
     „Lebo si ako splašený kôň. Vidíš tiene tam, kde je len svetlo. Ale buď spokojný. Aj prokonzul je iba sluha a sluhami sú i jeho priatelia patricijovia. A sluhom je i cisár."
     „Ale ty žartuješ, Učiteľ! Chcel si ma nastrašiť. Nikto nie je väčší pán než cisár."
     „Som to ja, Filip."
     „Ty? Ty si chceš vziať za ženu moju dcéru?!"
     „Nie. Jej dušu. Ja som milovník, ktorý vniká do najdôkladnejšie zatvorených domov a do sŕdc zavretých viac než na sedem a sedem kľúčov. To ja viem rozprávať napriek všetkým prekážkam a stráženiu. To ja búram všetky prekážky a beriem si, čo si chcem vziať – čistých i hriešnikov, panny i vdovy, ľudí bez nerestí i takých, čo sú otrokmi nerestí. A všetkým dám jedinú a novú dušu, obrodenú, oblaženú, večne mladú. Toto sú moje zásnuby. A nikto nemôže odoprieť dať mi moju láskavú korisť. Ani otec, ani matka, ani deti, ba ani len Satan. Či už hovorím k duši dievčaťa, ako je tvoja dcéra, alebo hriešnika ponoreného do hriechu, ktorého drží Satan na sedem reťazí, ich duša príde ku mne. A nič a nikto mi ju už nevytrhne. Nijaké bohatstvo, moc či svetská radosť neprináša takú dokonalú radosť, ako je radosť tých, čo sa zasnúbia s mojou chudobou a s mojím umŕtvením. Zbavení každého biedneho dobra a zaodetí všetkými nebeskými dobrami žiaria spokojnosťou, že patria Bohu, iba Bohu... Oni sú pánmi zeme i neba. Zeme, lebo nad ňou vládnu, a neba, lebo ho dobýjajú."
     „Ale v našom Zákone to ešte nikdy nebolo!" zvolá Bartolomej.
     „Vyzleč sa zo starého človeka, Natanael. Keď som ťa videl prvý raz, pozdravil som ťa a povedal som ti, že si dokonalý Izraelita, v ktorom niet ľsti.* Ale teraz buď Kristov, nie Izraelov. Buď ním bez ľsti a bez úskokov. Osvoj si toto nové zmýšľanie. Inak nebudeš môcť pochopiť toľko krás vykúpenia, ktoré som prišiel doniesť celému ľudstvu."