Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

242. V Tiberiade s Máriou z Magdaly. Riman Krispus a hľadanie pravdy

     3. august 1945
     Keď sa loďka zastaví v malom prístave v Tiberiade, niekoľkí povaľači, čo sa prechádzajú po nábreží, sa pribehnú pozrieť, kto prichádza. Sú tam ľudia všetkých spoločenských vrstiev a všetkých národností. Preto sa miešajú dlhé odevy všetkých farieb, dlhé vlasy a dôstojné brady Izraelitov s kratšími bielymi vlnenými šatami bez rukávov, s oholenými tvárami a s krátkymi vlasmi urastených Rimanov. A s ešte kratšími šatami zakrývajúcimi štíhle a zženštilé telá Grékov, ktorí vyzerajú, akoby si osvojili umenie svojho starého národa aj v pózovaní, lebo vyzerajú ako sochy bohov, ktorí zostúpili na zem v smrteľnom ľudskom tele, odetí do mäkkých tuník, s klasickými tvárami pod nabrčkavenými navoňanými vlasmi a s rukami ovešanými náramkami, čo sa trblietajú pri ich nacvičených pohyboch.
     Medzi Rimanov a Grékov sa zamiešali mnohé prostitútky, keďže tí sa nehanbia so svojimi milenkami producírovať na verejnosti, po námestiach a uliciach, kým Palestínčania sa zdržujú týchto prejavov, ale potom sa veselo oddávajú voľnej láske s prostitútkami vo svojich domoch. To je celkom očividné, lebo kurtizány napriek mrzutým pohľadom, ktoré na nich oslovení vrhajú, dôverne po mene oslovujú viacerých Židov, medzi ktorými je i nejaký ostrapcovaný farizej.
     Ježiš sa uberá do mesta, práve tam, kde je najviac elegantných ľudí. Sú to väčšinou Rimania a Gréci, zopár Herodesových dvoranov a ďalší, o ktorých predpokladám, že sú to bohatí obchodníci z fenického pobrežia od Sidonu a Týru, lebo sa rozprávajú o týchto mestách, o obchodoch a lodiach. Kryté vonkajšie stĺporadia kúpeľov sú plné týchto elegantných a záhaľčivých ľudí, ktorí takto míňajú čas v debatách na malicherné témy, akými sú obľúbený vrhač disku či najšikovnejší športovec v grécko-rímskom zápase s ideálnou postavou. Alebo hovoria o móde a hostinách, dohovárajú si stretnutia s cieľom zábavných výletov a pozývajú na ne najkrajšie kurtizány alebo dámy, ktoré vychádzajú navoňané a vyčesané z kúpeľov či iných palácov a uberajú sa do centra Tiberiady, celého zdobeného mramorom a umeleckými dielami, akoby to bol nejaký salón.
     Prirodzene, že prechádzajúca skupina vzbudzuje veľkú zvedavosť, ktorá prepukne priamo do chorobnej, keď ktosi spozná Ježiša, lebo ho už predtým videl v Cézarei. A ktosi spozná Magdalénu, hoci kráča zahalená do plášťa a bieleho závoja, čo jej padá hlboko do čela a na líca, takže jej vidno len kúsok tváre, keď ide so sklonenou hlavou.
     „To je Nazaretčan, ktorý uzdravil dcérku Valérie," povie nejaký Riman.
     „Rád by som videl nejaký zázrak," odpovie mu iný Riman.
     „Ja by som ho chcel počuť rozprávať. Vraví sa, že je veľký filozof. Povieme mu, aby prehovoril?" spýta sa nejaký Grék.
     „Nenamáhaj sa, Teodat. Hovorí do vetra. Hodil by sa do satiry nejakému tragédovi," odpovie mu ďalší Grék.
     „Nevzrušuj sa, Aristobulus. Vyzerá, že práve zostúpil z oblakov a kráča po zemi. Nevidíš, že s ním ide sprievod pekných mladých žien?" zažartuje jeden z Rimanov.
     „Ale veď to je Mária z Magdaly!" vykríkne nejaký Grék a potom zavolá: „Lucius, Kornélius! Títus! Len sa pozrite, tam je Mária!"
     „Ale to nie je ona! Mária, a takto?! Si opitý?"
     „Je to ona, vravím ti. Nemôžem sa mýliť, aj keď je taká zamaskovaná."
     Rimania a Gréci obstúpia apoštolskú skupinu, ktorá prechádza krížom cez námestie ozdobené množstvom portálov a fontán.
     Aj ženy sa pripoja k týmto zvedavcom. Jedna z nich podíde tesne k Márii, aby jej lepšie videla do tváre, a zostane ako skamenená, keď sa presvedčí, že je to naozaj ona. Spýta sa: „Čo robíš v tejto maškare?" A výsmešne sa zasmeje.
     Mária sa zastaví, vzpriami, zodvihne ruku a odhrnie si závoj z tváre. Ukáže sa Mária z Magdaly, už ako mocná pani nad všetkým tým, čo je hodné opovrhnutia, a ako pani, už ako pani ovládajúca svoje city. „Som to ja, áno," povie svojím nádherným hlasom a so zábleskami v prekrásnych očiach. „Som to ja. A odhalila som sa, aby ste si nemysleli, že sa hanbím za to, že som s týmito svätými."
     „Ó, ó! Mária so svätcami! Ale poď preč! Nezhadzuj sa!" vraví žena.
     „Zhadzovala som sa až doteraz. Odteraz už nie."
     „Čo si sa zbláznila? Alebo je to nejaký rozmar?" vraví.
     Istý Riman povie žartovným tónom, pričom žmurká: „Poď so mnou. Som krajší a veselší než tá plačka s fúzmi, ktorá umŕtvuje život a robí z neho pohreb."
     „Život je krásny! Je to úspech! Orgie radosti! Poď. Dokážem prekonať všetkých a urobím ťa šťastnou," povie tmavovlasý mladík s líščou tvárou, hoci peknou – a chce sa jej dotknúť.
     „Späť! Nedotýkaj sa ma! Dobre si povedal – život, ktorý vy vediete, sú orgie, a to tie najnehanebnejšie. Hnusí sa mi."
     „Ó, ó, ešte donedávna to však bol aj tvoj život," odpovie Grék.
     „Teraz sa hrá na pannu!" posmieva sa herodián.
     „Ty skazíš tých svätých! Tvoj Nazaretčan stratí pri tebe svätožiaru. Poď s nami," nalieha Riman.
     „Vy poďte so mnou a nasledujte ho. Prestaňte byť zvieratami a staňte sa aspoň ľuďmi."
     Odpovie jej zborový výbuch smiechu a posmeškov.
     Iba istý starý Riman povie: „Rešpektujte tú ženu. Môže slobodne konať to, čo chce. Ja sa jej zastávam."
     „Demagóg! Len ho počujte! Uškodilo ti azda včerajšie víno?" spýta sa nejaký mladík.
     „Nie. Je namrzený, lebo ho bolí chrbát," odpovie mu iný.
     „Choď za Nazaretčanom, nech ti ho poškriabe."
     „Idem, aby mi zoškrabal blato, ktoré sa na mňa nalepilo pri vás," odpovie starec.
     „Ó, Krispus sa v šesťdesiatich rokoch skazil!" smejú sa mnohí a utvoria okolo neho kruh.
     Ale muž menom Krispus sa nestará, že sa mu vysmievajú, a vydá sa za Magdalénou, ktorá dostihne Učiteľa. Ten sa uchýlil do tieňa prekrásnej budovy, rozprestierajúcej sa svojimi stĺpmi v polkruhu po oboch stranách námestia.
     Do Ježiša dobiedza nejaký zákonník, ktorý mu vyčíta, že je v Tiberiade a má takú spoločnosť.
     „A prečo si tu ty? To pokiaľ ide o Tiberiadu. Ba poviem ti, že aj v Tiberiade, a tu ešte viac než kdekoľvek inde, sú duše, ktoré treba spasiť," odpovie mu Ježiš.
     „Tí sa nedajú spasiť. Sú to pohania, neverci, hriešnici."
     „Ja som prišiel kvôli hriešnikom. Aby som im predstavil pravého Boha. Všetkým. Aj kvôli tebe som prišiel."
     „Nepotrebujem ani učiteľov ani vykupiteľov. Som čistý a vzdelaný."
     „Kiež by si bol vzdelaný aspoň natoľko, aby si spoznal, v akom si stave!"
     „A ty aby si spoznal, ako si kazíš povesť v spoločnosti prostitútky."
     „Odpúšťam ti aj v jej mene. Ona svojou pokorou zmýva svoj hriech. Ty svojou pýchou znásobuješ svoje viny."
     „Nemám viny."
     „Máš tú najväčšiu. Nemáš lásku."
     Zákonník odpovie: „Raka!" (hlupák) a obráti sa Ježišovi chrbtom.
     „To kvôli mne, Učiteľ!" povie Magdaléna. Keď zbadá, ako Panna Mária zbledla, vzdychne: „Odpusť mi. Kvôli mne urážajú tvojho Syna. Odídem...!"
     „Nie. Ty zostaň, kde si. Chcem to," povie Ježiš rázne a s takým zábleskom v očiach, že prenikne celú jeho bytosť a takmer znemožňuje naň pozrieť. A potom láskavejšie: „Ty zostaň, kde si. A ak niekto neznesie tvoju prítomnosť, nech odíde on, iba on."
     A Ježiš pokračuje v ceste smerom do západnej časti mesta.
     „Učiteľ!" zavolá tučný starý Riman, ktorý sa zastal Magdalény.
     Ježiš sa obráti.
     „Volajú ťa Učiteľ, tak aj ja ťa tak volám. Chcel som ťa počuť hovoriť. Som sčasti filozof a sčasti požívačník. No azda ty by si mohol zo mňa urobiť počestného človeka."
     Ježiš sa naň uprene zahľadí a povie: „Opúšťam mesto, v ktorom vládne nízkosť ľudskej živočíšnosti a pohŕdanie." A pokračuje v chôdzi.
     Muž ide za ním, potí a namáha sa, lebo Ježišova chôdza je rezká a muž je tučný, postarší a ešte k tomu zaťažený neresťami. Peter sa obráti dozadu a upozorní na neho Ježiša.
     „Nechaj ho ísť. Nestaraj sa oňho."
     Po chvíli povie zase Iškariotský: „Ale ten muž ide za nami. To nie je dobré!"
     „Prečo? Zo súcitu alebo z iného dôvodu?"
     „Súcit s ním? Nie. Ale preto, že obďaleč ide ten zákonník s inými Židmi."
     „Nechaj ich tak. No bolo by lepšie, keby si mal súcit s ním, a nie so sebou."
     „S tebou, Učiteľ."
     „Nie. So sebou, Judáš. Buď úprimný a snaž sa pochopiť svoje city a priznať si ich."
     „Pravdupovediac, mne je ľúto aj toho starca. Vieš, je namáhavé ísť za tebou," povie spotený Peter.
     „Nasledovať dokonalosť je vždy namáhavé, Šimon."
     Muž ide za nimi neúnavne, usilujúc sa ísť blízko žien, ku ktorým sa však vôbec neprihovorí.
     Magdaléna plače potichu pod závojom.
     „Neplač, Mária," potešuje ju Panna Mária, chytiac ju za ruku. „Potom ťa budú ľudia rešpektovať. Najbolestnejšie sú prvé dni."
     „Ó, to nie je kvôli sebe! Ale pre neho! Keby som uškodila jemu, neodpustila by som si to. Počula si, čo povedal zákonník? Kazím mu povesť."
     „Úbohá dcéra! Nevieš, že tieto reči syčia okolo neho ako hady už dávno predtým, ako si si pomyslela, že pôjdeš za ním? Šimon mi povedal, že ho z tohto obviňujú už od minulého roka, pretože uzdravil malomocnú, bývalú hriešnicu, ktorú videl vo chvíli zázraku a odvtedy nikdy viac. Bola staršia odo mňa, jeho matky. Nevieš, že musel utiecť z Krásnej Vody, lebo tam prišla istá tvoja nešťastná sestra, aby sa vykúpila? Ako ho môžu obviniť, keď je bez hriechu? Len klamstvami. A kde ich hľadajú? V jeho pôsobení medzi ľuďmi. Dobrý skutok považujú za dôkaz hriechu. A čokoľvek by môj Syn urobil, oni by to vždy považovali za vinu. Keby sa uzavrel do pustovne, obviňovali by ho, že zanedbáva Boží ľud. Keď prichádza medzi Boží ľud, obviňujú ho, že to urobil. Pre nich je vždy vinníkom."
     „Sú teda nenávistne zlí!"
     „Nie. Sú tvrdohlavo uzavretí pred svetlom. On, môj Ježiš, je večný Nepochopený. A bude stále viac a viac."
     „A ty tým netrpíš? Pripadáš mi taká pokojná."
     „Nehovor. Je to, akoby moje srdce bolo ovinuté pichľavými tŕňmi.* Pri každom vdýchnutí ma bodajú. Len nech on o tom nevie! Správam sa tak, aby som ho svojím pokojom posilňovala. Ak ho neuteší jeho mamka, kde nájde môj Ježiš útechu? Na ktoré prsia si bude môcť skloniť hlavu, aby sa pritom nezranil alebo aby ho neohovárali? Je teda správne, aby som na tŕne, ktoré mi už zraňujú srdce, a na slzy, ktoré pijem v hodinách samoty, prehodila mäkký plášť lásky a usmievala sa, nech ma to stojí čokoľvek, aby bol spokojnejší, spokojnejší dovtedy... kým vlna nenávisti nebude až taká, že už nič nepomôže. Ani láska mamky..." A Márii sa po bledej tvári skotúľajú dve slzy.