Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

278. Odpúšťanie a podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi. Vyslanie učeníkov

     17. september 1945
     Po jedle Ježiš prepustí chudobných a zostane s apoštolmi a učeníkmi v záhrade Márie z Magdaly. Posadajú si vzadu, k tichým vodám jazera, po ktorom sa plavia rybárske člny loviace ryby.
     „Budú mať dobrý lov," poznamená Peter, ktorý ich pozoruje.
     „Aj ty budeš mať dobrý lov, Šimon Jonášov."
     „Ja, Pane? Kedy? Chceš, aby som išiel loviť, aby sme mali jedlo na zajtra? Idem hneď a..."
     „V tomto dome nepotrebujeme jedlo. To, čo budeš loviť, sa týka budúcnosti a ide o lov v duchovnej oblasti. A väčšina z týchto budú s tebou výbornými rybármi."
     „Nie všetci, Učiteľ?" opýta sa Matúš.
     „Nie všetci. Ale tí, ktorí vydržia a stanú sa mojimi kňazmi, budú mať dobrý lov."
     „Obrátenia, hm?" spýta sa Jakub Zebedejov.
     „Obrátenia, odpustenia, vedenie k Bohu. Ó, veľa vecí!"
     „Počuj, Učiteľ. Predtým si povedal, že ak niekto nepočúvne brata ani v prítomnosti svedkov, nech ho napomenie synagóga. No teraz, ak som správne pochopil to, čo si nám hovoril odvtedy, ako sa poznáme, zdá sa mi, že synagógu nahradí Cirkev, tá... vec, ktorú založíš. Kam teda pôjdeme, aby sme napomenuli svojich tvrdohlavých bratov?"
     „Urobíte to vy sami, pretože vy budete moja Cirkev. A preto veriaci prídu k vám po radu pre seba alebo pre iných. Ba poviem vám viac. Nielenže budete môcť radiť. Budete môcť aj odpúšťať hriechy v mojom mene. Budete môcť zbavovať ľudí pút hriechov a budete môcť spájať dve osoby, ktoré sa navzájom milujú, aby sa stali jedným telom. A to, čo urobíte, bude platiť v Božích očiach, akoby to urobil sám Boh. Veru, hovorím vám, čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi. A zasa vám hovorím, aby ste pochopili moc môjho mena, bratskej lásky a modlitby, že ak dvaja moji učeníci – a za takých považujem teraz všetkých tých, ktorí uveria v Krista – budú jednomyseľne prosiť o čokoľvek správne v mojom mene, dostanú to od môjho Otca. Lebo modlitba má veľkú moc, veľkú moc má bratské spoločenstvo a velikánsku, nekonečnú moc má moje meno a moja prítomnosť medzi vami. Lebo kde budú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam budem i ja medzi nimi a budem sa s nimi modliť a Otec neodoprie tým, čo sa so mnou modlia. Lebo mnohí nedostávajú preto, že sa modlia sami alebo prosia o nedovolené veci, alebo sa modlia s pýchou či s hriechom v srdci. Očistite si srdcia, aby som mohol byť s vami, a potom sa modlite a budete vypočutí."
     Peter je zamyslený. Ježiš si to všimne a opýta sa ho na dôvod. Peter vysvetľuje: „Myslím na to, aké veľké povinnosti budeme mať. A bojím sa toho. Bojím sa, že to nebudem vedieť konať dobre."
     „Vskutku, Šimon Jonášov alebo Jakub Alfejov či Filip a ostatní, nevedeli by ste to robiť dobre. Ale kňaz Peter, kňaz Jakub, kňaz Filip alebo kňaz Tomáš budú vedieť konať dobre, pretože to budú robiť spolu s Božou Múdrosťou."
     „A... koľkokrát máme odpustiť bratom? Koľkokrát, ak sa prehrešia proti kňazom, koľkokrát, ak sa prehrešia proti Bohu? Pretože ak potom pôjdu veci tak, ako teraz, určite sa prehrešia proti nám, keďže proti tebe tak veľa hrešia. Povedz mi, či mám odpustiť vždy alebo určitý počet. Azda sedem ráz? Či ešte viac?"
     „Hovorím ti, nie sedem ráz, ale sedemdesiat krát sedem ráz. Nespočetnekrát. Pretože aj nebeský Otec vám odpustí veľa ráz, veľmi veľa ráz – vám, ktorí by ste mali byť dokonalí. A ako on urobí vám, tak musíte robiť aj vy, pretože vy budete zastupovať Boha na zemi. Tak počúvajte. Poviem vám podobenstvo, ktoré poslúži všetkým."
     Z húštiny krušpánových kríkov a z kruhu apoštolov Ježiš vykročí k učeníkom, ktorí sú úctivo zoskupení na otvorenom priestranstve ozdobenom fontánou plnou čistej vody. Ježišov úsmev naznačí, že ide hovoriť. A kým kráča svojím nenáhlivým, no dlhým krokom, všetci sa natešení natlačia do kruhu ako deti okolo človeka, ktorý ich robí šťastnými. Ježiš sa oprie o vysoký strom a tomuto kruhu pozorných tvárí začne hovoriť.
     „To, čo som povedal predtým ľudu, treba doplniť pre vás, ktorí ste z neho vyvolení.
     Apoštol Šimon Jonášov sa ma spýtal: 'Koľkokrát mám odpustiť? Komu? Prečo?' Odpovedal som mu osobne a teraz opakujem svoju odpoveď všetkým, lebo je správne, aby ste ju poznali už odteraz. Počujte koľkokrát, ako a prečo máte odpustiť.
     Máte odpustiť tak, ako odpúšťa Boh, ktorý, ak človek zhreší tisíckrát a oľutuje to, odpustí tisíckrát. No len keď vidí, že vinník nechce hrešiť, nevyhľadáva to, čo vedie k hriechu, ale že hriech je len výsledkom ľudskej slabosti. V prípade, že človek dobrovoľne zotrváva v hriechu, nemôže dostať odpustenie za hriechy, ktorými sa previnil proti Zákonu. Ale hoci tieto previnenia spôsobujú bolesť vám, jednotlivcom, odpúšťajte. Odpustite vždy tomu, kto vám ubližuje. Odpúšťajte, aby vám bolo odpustené, lebo aj vy ste sa prehrešili proti Bohu a bratom. Odpustenie otvára nebeské kráľovstvo jednak tomu, komu bolo odpustené, ako aj tomu, kto odpúšťa. Podobá sa to tej situácii, ktorá nastala medzi kráľom a jeho sluhami.
     Istý kráľ sa chcel so svojimi sluhami vyúčtovať. Zavolal si ich preto jedného po druhom a začal od tých, ktorí zaujímali najvyššie postavenie. Prišiel jeden, ktorý mu bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale sluha nemohol splatiť preddavok, ktorý mu kráľ poskytol, aby si mohol postaviť dom a obstarať rôzny majetok, lebo v skutočnosti, z mnohých viac či menej oprávnených dôvodov, nepoužil požičané peniaze veľmi zodpovedne. Kráľ – pán, rozhorčený, že sluha nedodržal slovo i pre jeho lenivosť, rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a s plačom ho úpenlivo prosil: 'Dovoľ mi odísť. Pozhovej mi a vrátim ti všetko, čo ti dlhujem, až do poslednej mince.' Kráľ dojatý takou bolesťou – bol to dobrý kráľ – nielenže s tým súhlasil, ale vediac, že jednou z príčin nedostatočnej usilovnosti a platobnej neschopnosti boli aj choroby, odpustil mu aj dlžobu.
     Sluha odišiel šťastný. No len čo vyšiel, stretol po ceste svojho spolusluhu, chudáka, ktorému požičal sto denárov, čo vzal z tých desaťtisíc talentov, ktoré mal od kráľa. Presvedčený o kráľovej priazni si myslel, že si môže dovoliť všetko. Chytil toho nešťastníka pod krk a kričal: 'Vráť ihneď, čo mi dlhuješ!' Márne mu muž s plačom padol k nohám a bozkávajúc mu ich prosil: 'Zľutuj sa nado mnou, lebo ma postihli mnohé nešťastia. Pozhovej mi ešte trocha a dlžobu ti splatím do poslednej mince.' Sluha bezohľadne zavolal vojakov a uvrhol nešťastníka do žalára, aby ho donútil zaplatiť mu, lebo inak stratí slobodu alebo i život.
     Keď priatelia nešťastného sluhu videli, čo sa stalo, všetci sa zarmútili. Išli a rozpovedali to svojmu kráľovi a pánovi. Keď to kráľ počul, predvolal si bezohľadného sluhu, pozrel na neho veľmi prísne a povedal mu: 'Zlý sluha! Najprv som ti pomohol stať sa milosrdným, stať sa bohatým človekom. Potom som ti znova pomohol a odpustil som ti celú dlžobu, pretože si ma tak veľmi prosil o zhovievavosť. Ty si sa nezľutoval nad svojím spolusluhom, kým ja, kráľ, som sa zľutoval nad tebou. Prečo si sa nezachoval k nemu tak, ako som sa ja zachoval k tebe?' A rozhnevaný ho vydal žalárnikom, aby ho uväznili, kým nesplatí celú dlžobu. A povedal: 'Ako sa on nezľutoval nad človekom, ktorý mu dlhoval veľmi málo, hoci ja, kráľ, som sa tak veľmi nad ním zľutoval, takisto sa ani ja nad ním viac nezľutujem.'
     Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak nebudete milosrdní k bratom, ak vy, čo ste dostali toľko od Boha, budete hriešnejší než je veriaci človek. Pamätajte si, že máte omnoho väčšiu povinnosť byť bez hriechov než ktokoľvek iný. Pamätajte si, že Boh vám vopred dáva veľký poklad, ale chce, aby ste mu zaň predložili vyúčtovanie. Pamätajte si, že vy musíte najviac rozdávať lásku a odpúšťať.
     Nebuďte sluhami, ktorí chcú veľa pre seba, ale nedávajú nič tým, ktorí od vás žiadajú. Ako urobíte druhým, tak urobia aj vám. A od vás sa bude žiadať vydať účet aj o tom, ako sa správajú druhí, či ich váš príklad viedol k dobru alebo k zlu. Ó, ak budete naozaj posväcovať ľudí, získate veľmi veľkú slávu v nebi! Ale rovnako, ak budete ľudí kaziť alebo hoci len budete nedbalí v posväcovaní, budete prísne potrestaní.
     Poviem vám to znova. Ak niekto z vás necíti vlastné poslanie ako obetu, nech odíde. Ale ak ostane, nech v ňom nezlyhá. Myslím tým, aby nezlyhal vo veciach, ktoré skutočne škodia jeho formácii i formácii druhých. A nech vie, že Boh je jeho priateľ a nech vždy zo srdca odpúšťa slabým bratom. Vtedy každému z vás, kto bude vedieť odpustiť, aj Boh Otec odpustí.
     Náš pobyt sa skončil. Sviatok Stánkov sa priblížil. Tí, s ktorými som sa dnes ráno rozprával osobitne, pôjdu od zajtra predo mnou a budú ma ohlasovať ľuďom. Tí, čo zostanú, nech neklesajú na mysli. Niektorých z nich som zadržal z dôvodu opatrnosti, nie že by som nimi pohŕdal. Zostanú so mnou a čoskoro pošlem aj ich, ako posielam prvých sedemdesiatich dvoch. Žatva je veľká a robotníkov bude vždy málo vzhľadom na požiadavky. Bude teda dosť práce pre všetkých. A ani nepostačia. Preto nebuďte žiarliví a proste Pána žatvy, aby stále posielal nových robotníkov na svoju žatvu.
     Medzitým choďte. V týchto dňoch nášho pobytu sme ja i apoštoli dokončili vaše poúčanie o práci, ktorú máte robiť, a zopakoval som vám to, čo som povedal Dvanástim prv, než som ich vyslal.*

*(Pre... zopakoval som vám... pozri Lk 10, 1-12, a pre... čo som povedal Dvanástim... pozri Mt 10, 1-42. Teda dva evanjeliové texty by nepatrili tomu istému rozprávaniu. Matúšov text zodpovedá kapitole 265 a týka sa Ježišovho poúčania dvanástich apoštolov, kým Lukášov text zodpovedá tejto kapitole 278 a prináša state z prvého rozprávania, zopakované teraz pre sedemdesiatich dvoch učeníkov. Je to jeden z prípadov, v ktorých Dielo MV nepovažuje za paralelné udalosti, ktoré prinášajú viacerí evanjelisti (synoptici). Publikácia z roku 1998 s názvom Sinossi valtortiana dei quattro Vangeli (Valtortiánska synopsa štyroch evanjelií) zoraďuje kánonické evanjeliá podľa rozprávania Evanjelia podľa Márie Valtorty, ktoré na rozdiel od kánonických evanjelií prináša fakty Ježišovho verejného života v chronologickom poradí. Ďalšie prípady sú uvedené v poznámke v 464. a 596. kapitole.)

     Jeden z vás sa ma opýtal: 'Ale ako budem uzdravovať v tvojom mene?' Uzdravujte vždy najprv ducha. Sľúbte chorým Božie kráľovstvo, aby uverili vo mňa. A ak v nich uvidíte vieru, rozkážte chorobe, aby ustúpila, a ona zmizne. A tak robte aj tým, ktorí majú chorú dušu. Najprv v nich vzbuďte vieru. Neohrozenou rečou v nich vzbuďte nádej. Potom vložím do nich Božiu milosrdnú lásku tak, ako som ju vložil do srdca vám, keď ste uverili vo mňa a začali ste dúfať v milosrdenstvo. A nebojte sa ľudí ani diabla. Neublížia vám. Jediné, čoho sa musíte báť, je zmyselnosť, pýcha a lakomstvo. Cez ne by ste sa mohli vydať Satanovi a ľuďom-diablom, ktorí tiež existujú.
     Choďte teda predo mnou po cestách pozdĺž Jordánu. A keď prídete do Jeruzalema, zhromaždite pastierov v Betlehemskom údolí a príďte s nimi za mnou na miesto, ktoré poznáte. Spoločne oslávime svätý sviatok a potom sa, posilnení tak ako nikdy predtým, vrátime k našej službe.
     Choďte v pokoji. Žehnám vás v svätom mene Pána."