Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

265. Poučenia dvanástim apoštolom, ktorí začínajú vykonávať svoje poslanie

     28. august 1945
     Ježiš s apoštolmi – a sú tu všetci, to znamená, že Judáš Iškariotský sa vrátil k svojim druhom, keď splnil svoju úlohu – sedí za stolom v dome v Kafarnaume. Je večer. Svetlo dohasínajúceho dňa vchádza cez dokorán otvorené dvere a okná a vidno cez ne, ako sa purpurová farba zapadajúceho slnka mení na neuveriteľnú tmavofialovočervenú, ktorá na okrajoch prechádza do stočených fialovosivých vĺn, končiacich v šedi. Pripomína mi to horiaci hárok papiera, ktorý keď sa hodí na oheň, hneď vzbĺkne, ale keď dohorí, na okrajoch sa skrúti a dohasne v olovenomodrej farbe, prechádzajúcej do perlivosivej, takmer bielej farby.
     „Horúco," usúdi Peter a ukazuje na veľký mrak, pokrývajúci západ tými farbami. „Horúco. Nebude pršať. To je hmla, nie mrak. Túto noc budem spať na loďke, aby mi bolo chladnejšie."
     „Nie. Túto noc pôjdeme do olivových sadov. Potrebujem s vami hovoriť. Už sa vrátil Judáš. Je čas pohovoriť si. Viem o jednom vzdušnom mieste. Bude nám tam dobre. Vstaňte a pôjdeme."
     „Je to ďaleko?" opýtajú sa, berúc si plášte.
     „Nie. Veľmi blízko. Na dohodenie kameňom z praku od posledného domu. Môžete si tu nechať plášte. Ale vezmite práchno a kresadlo, aby sme si mohli urobiť oheň na cestu nazad."
     Vychádzajú z hornej miestnosti, schádzajú po schodoch a cestou sa zdravia s domácim pánom a s jeho manželkou, ktorí sa osviežujú na terase.
     Ježiš rázne vykročí od jazera smerom k dedine a keď ňou prejde, pokračuje ešte zo dvesto, tristo metrov pomedzi olivy na prvý pahorok tiahnuci sa za dedinou. Zastaví sa na vyčnievajúcom úbočí, ktoré pre svoju polohu má v tejto dusnej noci hojnosť vánku.
     „Sadnime si a dávajte pozor. Nadišla hodina vašej evanjelizácie. Som asi v polovici svojho verejného života pri príprave sŕdc pre moje kráľovstvo. Nastal čas, aby sa aj moji apoštoli zapojili do prípravy tohto kráľovstva. Králi tak robia, keď sa rozhodnú dobyť nejaké kráľovstvo. Najprv urobia prieskum a priblížia sa k ľuďom, aby poznali ich reakcie a získali ich pre svoje zámery. Potom rozšíria prípravné práce rozoslaním dôverných poslov do krajiny, ktorú chcú dobyť. A posielajú ich tam stále viac, kým podrobne nespoznajú geografiu a zvyky celej krajiny. Keď sa to všetko vykoná, kráľ zavŕši dielo tým, že sa vyhlási za kráľa toho miesta a nechá sa korunovať. A aby sa to všetko dosiahlo, tečie krv. Lebo víťazstvá vždy stoja krv..."
     „Sme pripravení bojovať za teba a preliať svoju krv," sľubujú jednomyseľne apoštoli.
     „Ja neprelejem inú krv, len krv Svätého a svätých."
     „Chceš začať dobýjanie od chrámu tým, že tam vtrhneš v hodine obiet...?"
     „Neodbiehajme, priatelia. Budúcnosť spoznáte v svojom čase. Nechvejte sa však hrôzou. Ubezpečujem vás, že nerozvrátim obrady násilným vtrhnutím. A predsa budú rozvrátené. A nastane jeden večer, keď hrôza zabráni obradovej modlitbe. Hrôza hriešnikov. Ale ja v ten večer budem v pokoji. V pokoji s mojím duchom i mojím telom. V dokonalom pokoji, blaženom..."
     Ježiš si prezerá svojich dvanástich, jedného po druhom, a je to akoby sa pozeral na tú istú stranu dvanásťkrát a dvanásťkrát tam čítal slovo, ktoré je na nej napísané: nepochopenie. Usmeje sa a pokračuje.
     „Rozhodol som sa teda poslať vás, aby ste prenikli ďalej dopredu a širšie, než to môžem urobiť ja sám. Avšak medzi mojím a vaším spôsobom evanjelizácie budú z opatrnosti rozdiely, ktoré urobím, aby som vás nevystavil príliš veľkým ťažkostiam, príliš vážnym nebezpečenstvám pre dušu i telo, a aby sa neuškodilo môjmu dielu.
     Ešte nie ste vyformovaní natoľko, aby ste sa mohli ku komukoľvek priblížiť bez toho, aby ste neuškodili sebe alebo jemu. A tým menej ste hrdinskí, aby ste sa postavili voči svetu pre túto myšlienku a vedeli vzdorovať pomste sveta. Preto, keď ma pôjdete ohlasovať, nechoďte medzi pohanov a do samárijských miest, ale choďte k ovciam strateným z domu Izraela! Aj medzi nimi je ešte veľa práce, pretože, hovorím vám, zástupy okolo mňa, ktoré považujete za početné, sú iba jednou stotinou tých, ktorí v Izraeli ešte očakávajú Mesiáša a nepoznajú ho ani nevedia, že žije. Týmto zaneste vieru vo mňa a poznanie o mne.
     Na svojej ceste hlásajte: 'Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.' Toto nech je základné ohlasovanie. Oň opierajte celé svoje kázanie. Toľko ste odo mňa počuli rozprávať o kráľovstve! Stačí, keď zopakujete, čo som vám povedal. Aby však človeka pritiahli a presvedčili duchovné pravdy, potrebujete hmotnú útechu, akoby bol večným dieťaťom, ktoré sa nenaučí úlohu alebo sa nevyučí remeslu, ak ho k tomu nepriláka matkin koláč alebo odmena učiteľa v škole či majstra pri remesle. Aby ste mali prostriedok na to, aby vám ľudia verili a vyhľadávali vás, udelím vám dar konať zázraky..."
     Apoštoli okrem Jakuba Alfejovho a Jána vyskočia na nohy, kričia, protestujú a rozrušujú sa, každý podľa svojho temperamentu. Pravdupovediac len Iškariotský, ktorý sa skutočne nadchýna myšlienkou konať zázraky, s nerozvážne falošným a sebecky motivovaným záujmom zvolá: „Už bolo načase, aby sme ich aj my robili, a tak mali aspoň tú najmenšiu autoritu u zástupov!"
     Ježiš naň pozrie, ale nepovie nič. Peter a Horlivec vravia: „Nie, Pane! Nie sme toho hodní! To patrí svätým." Oponujú Judášovi, ktorému Horlivec povie: „Ako si dovoľuješ vyčítať Učiteľovi? Ty hlúpy a pyšný človek!" A Peter: „Tú najmenšiu? A čo chceš robiť viac než zázraky? Aj ty sa chceš stať Bohom? Máš také isté nutkanie ako Lucifer?"
     „Ticho!" vyzve ich rázne Ježiš.
     A pokračuje: „Je ešte jedna vec, väčšia než zázrak, a tá rovnako presvedčí zástupy, ba hlbšie a trvalejšie: svätý život. Ale od toho ste ešte ďaleko, a ty, Judáš, najďalej zo všetkých. Ale nechajte ma hovoriť, lebo to bude ešte dlhé poučovanie.
     Choďte preto a uzdravujte chorých, očisťujte malomocných, krieste mŕtvych na tele i na duchu, lebo telo i duch môžu byť rovnako choré, malomocné i mŕtve. A vy už viete, ako sa robia zázraky – kajúcim životom, vrúcnou modlitbou, úprimnou túžbou dať zažiariť Božej moci, hlbokou pokorou, činorodou dobročinnou láskou, zapálenou vierou a nádejou, ktorou neotrasú nijaké ťažkosti pri poslaní. Veru, hovorím vám, že všetko je možné tomu, kto má tieto čnosti. Aj zlí duchovia utečú pred menom Pána, ktoré vyslovíte, ak budete mať v sebe tieto čnosti. Túto moc vám dávam ja a náš Otec. Nedá sa kúpiť za žiadne peniaze. Udeľuje ju iba naša vôľa a udržuje ju iba spravodlivý život. Ale ako ju zadarmo dostávate, tak ju aj zadarmo dávajte druhým, ktorí ju potrebujú. Beda vám, ak znehodnotíte Boží dar, použijúc ho na svoje obohatenie. Dar zázraku nie je vaša moc, je to Božia moc. Používajte ju, ale neprivlastňujte si ju hovoriac: 'Je moja.' Tak ako ste ju dostali, tak vám môže byť odňatá.
     Pred chvíľou povedal Šimon Jonášov Judášovi Šimonovmu: 'Máš také isté nutkanie ako Lucifer?' Vyriekol správnu definíciu. Povedať: 'Robím to, čo robí Boh, lebo ja som ako Boh' znamená napodobňovať Lucifera. A jeho trest je známy. Tak ako je známe, čo sa stalo prvým dvom ľuďom, ktorí v pozemskom raji jedli zakázané ovocie, navedení Závistlivým – ktorý chcel okrem vzbúrených anjelov, čo tam už boli, poslať ďalších nešťastníkov do svojho pekla –, ale viedlo ich k tomu aj ich vlastné nutkanie dokonalej pýchy.
     Jediné ovocie, ktoré je vám dovolené vziať si z toho, čo konáte, sú duše, ktoré pomocou zázraku získate pre Pána a ktoré treba Pánovi odovzdať. Toto sú vaše peniaze. Nijaké iné. V druhom živote sa budete tešiť z ich pokladu.
     Choďte bez bohatstva. Neberte si do opaskov ani zlato, ani striebro, ani peniaze, ani kapsu na cestu, ani dvoje alebo viacero šiat, ani náhradnú obuv, ani pútnickú palicu, ani zbrane. Pretože vaše apoštolské návštevy budú zatiaľ krátke a každý predvečer soboty sa stretneme a budete si môcť vymeniť spotené šaty, takže nemusíte nosiť so sebou náhradné. Palicu nepotrebujete, lebo tu sa chodí príjemne, a to, čo poslúži na kopcoch a nížinách, sa značne líši od toho, čo poslúži na púšťach a vo vysokých vrchoch. Zbrane netreba. Tie sú dobré pre muža, ktorý nepozná svätú chudobu a nevie, čo je Božie odpustenie. Vy však nemáte poklady, ktoré treba strážiť a brániť pred zlodejmi. Jediný, koho sa máte báť, váš jediný zlodej je Satan. A nad ním človek víťazí vytrvalosťou a modlitbou, nie mečom ani dýkou.
     A odpustite tomu, kto vás urazí. Ak by vám vzali plášť, dajte aj šaty! Keby ste zostali aj úplne nahí pre miernosť a odstup od bohatstva, nepohoršíte Pánových anjelov ani nekonečnú čistotu Boha, lebo vaša dobročinná láska by odela zlatom vaše nahé telo, miernosť by bola vaším zdobeným opaskom a odpustenie zlodejovi by vám poskytlo plášť a kráľovskú korunu. Boli by ste preto odetí lepšie než kráľ. A nie do látky podliehajúcej skaze, ale do neporušiteľnej matérie.
     Nerobte si starosti o jedlo. Budete mať vždy toľko, koľko je primerané vášmu postaveniu a vašej službe, lebo robotník si zaslúži pokrm, ktorý mu dajú. Vždy. A keby sa ľudia nepostarali, Boh by sa postaral o svojho robotníka. Už som vám ukázal, že pre život a pre ohlasovanie nemusíte mať bruchá plné zhltnutého jedla. To slúži nečistým zvieratám, ktorých úlohou je priberať na váhe, aby ich zabili a tučneli z nich ľudia. Vy však máte svojho ducha a ducha iných ľudí obohacovať len pokrmom múdrosti. A múdrosť sa zjavuje mysli, ktorú neotupuje obžerstvo, a srdcu, ktoré sa živí nadprirodzeným pokrmom. Nikdy ste neboli takí výreční ako po pobyte v ústraní na vrchu.* A vtedy ste jedli iba toľko, čo bolo nevyhnutné, aby ste nezomreli. A predsa po skončení ústrania ste boli silní a veselí ako nikdy predtým. Nie je to vari pravda?