Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

266. Učeníci Jána Krstiteľa sa chcú ubezpečiť, že Ježiš je Mesiáš.

     29. august 1945
     Ježiš je sám s Matúšom, ktorý pre zranenú nohu nemohol ísť ohlasovať s ostatnými. Zato chorí a tí, ktorí túžia po dobrej zvesti, zapĺňajú terasu a záhradu, aby počúvali Ježiša a dostali od neho pomoc.
     Ježiš končí reč slovami: „Rozjímali sme spoločne o veľkej Šalamúnovej vete: 'V hojnosti spravodlivosti je najväčšia sila.'* Povzbudzujem vás, aby ste mali takú hojnosť, pretože je mincou pre vstup do nebeského kráľovstva. Zostaňte v mojom pokoji a Boh nech je s vami." Potom sa obráti k chudobným a chorým – a v mnohých prípadoch sú jednými i druhými zároveň –, láskavo načúva ich rozprávaniu, pomáha peniazmi, poradí slovami, uzdravuje vkladaním rúk a slovom. Matúš je vedľa neho a rozdáva peniaze.

*(Veta tvorila vo Vulgáte druhú časť verša v Prís 15, 5, ale v Novej Vulgáte je – asi omylom – vynechaná.)

     Ježiš pozorne počúva chudobnú vdovu, ktorá mu v slzách rozpráva o náhlej smrti svojho manžela stolára pri jeho pracovnom ponku, ku ktorej došlo pred niekoľkými dňami: „Bežala som sem pohľadať ťa a všetci príbuzní mŕtveho ma obvinili, že som nedbanlivá a mám zatvrdnuté srdce, a teraz ma preklínajú. Ale ja som prišla, lebo viem, že kriesiš mŕtvych a viem, že keby som ťa našla, vzkriesil by si ho. Nebol si tu... Teraz je už dva týždne v hrobe... a ja som tu s piatimi deťmi... Príbuzní ma nenávidia a nepomáhajú mi. Mám olivovníky a vinič. Málo, ale dali by mi na chlieb na zimu, keby som si ich mohla podržať do úrody. Ale nemám peniaze, pretože muž bol už dlhšie chorľavý a pracoval málo, a aby sa posilnil, jedol a pil až priveľa. Vravieval, že víno mu robí dobre... a miesto toho spôsobilo dvojnásobnú škodu, lebo ho zabilo a pomíňalo úspory, ktoré aj tak už boli malé, lebo málo pracoval. Práve dokončieval voz a skriňu a mal objednávku na dve postele, stoly a police. Ale teraz... Nie sú hotové a môj syn nemá ešte ani osem rokov, nemôže to dokončiť. Stratím peniaze... Budem musieť predať nástroje i drevo. Voz a skriňu nemôžem ani predať také, aké sú, hoci sú takmer hotové, budem ich musieť predať ako drevo na kúrenie. A peniaze mi nevystačia, pretože je nás celkom sedem – ja, moja stará chorá matka a päť detí... Predám vinicu a olivovníky... Ale ty vieš, aký je svet... Vydiera tam, kde je núdza. Povedz mi, čo mám robiť? Chcela som ponechať hoblicu a nástroje pre syna, ktorý sa už trocha priučil práci s drevom... chcela som si ponechať pôdu na živobytie a ako veno dcéram..."
     Ježiš to všetko počúva, keď ho nejaký zmätok medzi ľuďmi upozorní, že čosi sa deje. Obzrie sa, aby to zistil, a zbadá troch mužov, ktorí si razia cestu cez zástup. Opäť sa obráti k vdove a spýta sa jej: „Kde bývaš?"
     „V Korozaine, pri ceste, ktorá vedie k Horúcemu prameňu. Nízky domček medzi dvoma figovníkmi."
     „Dobre. Prídem dokončiť voz a skriňu a predáš ich tomu, kto si ich objednal. Čakaj ma zajtra skoro ráno."
     „Ty! Ty chceš pracovať pre mňa?!" žena sa zadúša od údivu.
     „Budem znova robiť svoju prácu a prinesiem ti pokoj. A tým bezcitným ľuďom z Korozainu udelím lekciu o láske."
     „Ó, áno! Nemajú srdce! Keby tu bol ešte starý Izák! Nenechal by ma zomrieť od hladu. Ale on sa vrátil k Abrahámovi..."
     „Neplač. Choď spokojne. Toto ti poslúži pre dnešok. Zajtra prídem. Choď v pokoji."
     Žena si pokľakne, pobozká lem jeho šiat a odchádza s uľahčením na srdci.
     „Učiteľ, trikrát svätý, môžem ťa pozdraviť?" opýta sa jeden z troch prichodiacich, ktorí sa úctivo zastavili za Ježišom a počkali, kým sa rozlúči so ženou, a tak začuli Ježišov sľub. A muž, ktorý pozdravil, je Manaen.
     Ježiš sa obráti a s úsmevom odpovie: „Pokoj tebe, Manaen! Tak si si na mňa spomenul?"
     „Stále, Učiteľ. A zamýšľal som prísť za tebou do Lazárovho domu alebo do Olivovej záhrady, aby som mohol byť s tebou. Ale pred Veľkou nocou chytili Krstiteľa. Chytili ho podvodom a bál som sa, že v neprítomnosti Herodesa, ktorý išiel do Jeruzalema na Veľkú noc, Herodiada by mohla prikázať svätca zabiť. Nechcela odísť na sviatky na Sion s tým, že je chorá. Chorá, áno. Na nenávisť a zmyselnosť... Ja som zostal v Macheru, aby som dohliadal a... zadržal falošnú ženskú, schopnú zavraždiť i vlastnou rukou... A neurobí to len z obavy, že by stratila priazeň Herodesa, ktorý... zo strachu alebo z presvedčenia obhajuje Jána a len ho drží vo väzení. Teraz Herodiada utiekla z dusnej horúčavy Macherusu na hrad, ktorý je jej majetkom. A ja som prišiel s týmito svojimi priateľmi a Jánovými učeníkmi. Poslal ich, aby sa ťa niečo spýtali. Ja som sa k nim pridal."
     Keď ľudia počuli rozprávať o Herodesovi a pochopili, kto o ňom rozpráva, zvedavo sa nahrnuli okolo skupinky, v ktorej stál Ježiš s troma mužmi.
     „Čo ste sa ma chceli spýtať?" opýta sa Ježiš, keď sa pozdraví s dvoma strohými mužmi.
     „Hovor ty, Manaen, ty vieš všetko a si lepší priateľ," povie jeden z nich.
     „Pozri, Učiteľ. Musíš brať ohľad, ak sú učeníci z príliš veľkej lásky podozrievaví voči tomu, o kom si myslia, že je rival alebo niekto, čo prišiel zosadiť ich učiteľa. Tak konajú tvoji, ako aj Jánovi učeníci. Je to pochopiteľná žiarlivosť, ktorá prejavuje všetku lásku učeníkov voči svojim učiteľom. Ja... som nestranný a títo moji dvaja spoločníci to môžu povedať, lebo poznám teba i Jána a milujem vás spravodlivo, takže i keď teba milujem pre to, čím si, radšej som sa obetoval a zostal som pri Jánovi, lebo aj jeho si ctím pre to, čím je, a pretože práve teraz je vo väčšom nebezpečenstve než ty. Oni teraz pre túto lásku, v ktorej farizeji rozdúchavajú nenávisť, zapochybovali, že si Mesiáš. A priznali sa s tým Jánovi, mysliac si, že mu urobia radosť, keď povedali: 'Pre nás si Mesiáš ty. Nemôže byť nikto svätejší od teba.' Ale Ján ich napomenul a označil ich v prvom momente za rúhačov a potom, po výčitkách, láskavo im vysvetlil všetko, čo ťa označuje ako pravého Mesiáša. Napokon, keď videl, že ešte stále nie sú presvedčení, vzal dvoch z nich, týchto, a povedal: 'Choďte za ním a povedzte mu v mojom mene: »Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?«' Neposlal učeníkov, bývalých pastierov, lebo oni veria a bolo by zbytočné poslať ich. No vybral z tých, ktorí pochybujú, aby ich priblížil k tebe a aby ich slová rozptýlili pochybnosti tých, ktorí sú ako oni. Ja som ich priviedol, aby som ťa mohol vidieť. Povedal som všetko. Ty teraz utíš ich pochybnosti."
     „Ale nemysli si, že sme nepriateľskí voči tebe, Učiteľ! Manaenove slová by ťa mohli priviesť k takému zmýšľaniu. My... my... My poznáme Krstiteľa už roky a vždy sme videli, že je svätý, koná pokánie a je inšpirovaný. Ty... Teba poznáme len z rozprávania druhých. A ty vieš, aké sú ľudské reči... Vytvárajú a ničia povesť i chválu podľa toho, či ľudia povyšujú alebo potupujú, tak ako dva protichodné vetry vytvoria a rozoženú mračno."
     „Viem, viem. Čítam vo vašej duši a vaše oči čítajú pravdu v tom, čo vás obklopuje, ako aj vaše uši počuli rozhovor s vdovou. To by stačilo, aby vás presvedčilo. Ale ja vám vravím, všímajte si, kto je okolo mňa. Tu nie sú boháči, ani požívačníci, ani pohoršujúce osoby. Ale chudobní, chorí, počestní Izraeliti, ktorí chcú poznať Božie slovo. A nič iné. Tento muž, tamten, táto žena a potom tamto dievča a ten starček prišli sem chorí a teraz sú zdraví. Spýtajte sa ich a povedia vám, čo im bolo a ako som ich uzdravil a ako sa majú teraz. Spýtajte sa, spýtajte. Ja sa zatiaľ porozprávam s Manaenom." A Ježiš chce odísť.
     „Nie, Učiteľ. My nepochybujeme o tvojich slovách. Len nám daj odpoveď, ktorú odnesieme Jánovi, aby vedel, že sme boli za tebou, a aby mohol na základe nej presvedčiť svojich druhov."
     „Choďte a oznámte Jánovi toto: 'Hluchí počujú; toto dievča bolo hluché a nemé. Nemí rozprávajú; tento muž bol nemý od narodenia. Slepí vidia.' Človeče, poď sem. Povedz týmto ľuďom, čo ti bolo," povie Ježiš a chytí za rameno jedného zázračne uzdraveného.
     Ten povie: „Som murár a na tvár mi spadlo vedro plné nehaseného vápna. Spálilo mi oči. Štyri roky som žil v tme. Mesiáš mi naslinil vysušené oči svojimi slinami a teraz vidím ešte ostrejšie ako keď som mal dvadsať rokov. Nech je za to zvelebený."
     Ježiš pokračuje: „A s uzdravenými slepými, hluchými a nemými kráčajú vzpriamene kriví a bežia chromí. Pozri tam – ten starký bol nedávno ešte strnulý, a teraz je rovný ako palma na púšti a vrtký ako gazela. Uzdravujú sa najťažšie choroby. Tebe čo bolo, žena?"
     „Mala som choré prsia, lebo som dávala veľa mlieka nenásytným ústam. A choroba pŕs mi nahlodala vnútornosti. Teraz sa pozrite," poodhalí si šaty a ukáže zdravé prsníky a dodá: „Boli samá rana a svedčí o tom i tunika, ktorá je ešte mokrá od hnisu. Teraz si idem domov obliecť čisté šaty a som silná a šťastná. Zato ešte včera som umierala. Sem ma priviedli súcitní ľudia a bola som taká nešťastná... kvôli deťom, že skoro zostanú bez matky. Nech je večná chvála Spasiteľovi!"
     „Počujete? A môžete sa opýtať predstaveného synagógy v tomto meste na vzkriesenie jeho dcéry a cestou späť do Jericha sa zastavte v Naime a popýtajte sa na mládenca vzkrieseného za prítomnosti celého mesta, keď ho niesli do hrobu. Tak môžete oznámiť, že mŕtvi vstávajú. Že bolo uzdravených veľa malomocných, sa môžete dozvedieť na mnohých miestach Izraela, ale ak chcete ísť do Sykaminumu, vyhľadajte ich medzi učeníkmi a nájdete tam mnohých. Povedzte teda Jánovi, že malomocní sú čistí. A povedzte, lebo to vidíte, že chudobným sa ohlasuje dobrá zvesť. A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší. Toto povedzte Jánovi. A povedzte mu, že ho žehnám s celou svojou láskou."
     „Vďaka, Učiteľ. Požehnaj aj nás pred odchodom."
     „Nemôžete odísť v týchto horúcich hodinách. Zostaňte preto ako moji hostia do večera. Zažijete jeden deň života tohto Učiteľa, ktorý nie je Ján, ale ktorého Ján miluje, lebo vie, kto je. Poďte do domu. Tam je chládok a občerstvíte sa. Zbohom, moji poslucháči. Pokoj nech je s vami." A vojde do domu s troma hosťami...
     ... Neviem, koľko si toho povedia počas hodín horúčavy. Teraz vidím prípravy na odchod dvoch učeníkov do Jericha. Zdá sa, že Manaen zostáva, lebo jeho koňa nepriviedli s dvoma mocnými oslami pred vchod na nádvorí. Dvaja Jánovi vyslanci po mnohých úklonoch Učiteľovi a Manaenovi vysadnú do sedla a znova sa obracajú, pozerajú a zdravia, kým sa nestratia z dohľadu za rohom ulice.
     Mnohí z Kafarnauma sa poschádzali pozrieť sa na odchod, lebo správa o príchode Jánových učeníkov a Ježišova odpoveď učeníkom obletela obec a myslím, že i ďalšie susedné obce. Vidím ľudí z Betsaidy a Korozainu, ktorí sa predstavili Jánovým poslom, pýtali sa naňho a nechali ho pozdravovať – možno to sú bývalí učeníci Krstiteľa –, ako ostávajú v skupinkách debatovať s Kafarnaumčanmi. Ježiš kráča k domu s Manaenom, ale keď chcú vojsť do domu, ľudia sa natlačia okolo nich, zvedaví vidieť muža vychovávaného s Herodesom i jeho správanie plné úcty k Ježišovi, a chcú sa rozprávať s Učiteľom.
     Je tu aj Jairus, predstavený synagógy. Ale vďaka Bohu, nie sú tam farizeji. A práve Jairus vraví: „Ján bude spokojný! Nielenže si poslal vyčerpávajúcu odpoveď, ale tým, že si ich zadržal, mohol si ich poučiť a ukázať im zázrak."
     „A to nebol nijaký malý zázrak!" povie istý muž.
     „Ja som úmyselne priviedol dnes svoju dcéru, aby ju videli. Nikdy sa nemala tak dobre a pre ňu je radosť prísť za Učiteľom. Počuli ste jej odpoveď? 'Nepamätám si, čo je smrť. Ale pamätám si, že ma zavolal anjel, preniesol ma cez čoraz živšie svetlo, na konci ktorého bol Ježiš. A takého, ako som ho videla vtedy, svojím duchom, ktorý sa vracal do mňa, ho nevidím ani teraz. Vy a ja teraz vidíme Človeka. Ale môj duch videl Boha, ktorý je uzavretý v Človeku.' A aká je odvtedy dobrá! Bola dobrá. Ale teraz je skutočný anjel. Ach, nech si všetci hovoria čo chcú, pre mňa si iba ty svätý!"
     „Ale aj Ján je svätý," vraví ktosi z Betsaidy.
     „Áno. Ale je veľmi prísny."
     „Ale nie je na druhých prísnejší než na seba."
     „Ale nerobí zázraky a hovorí sa, že sa postí, aby bol ako mág."
     „A predsa je svätý."
     V zástupe sa strhne hádka. Ježiš zdvihne ruku a vystrie ju zvyčajným gestom, ktorým žiada o ticho a pozornosť, keď chce hovoriť. Ticho nastane ihneď.
     Ježiš vraví:
     „Ján je svätý a veľký. Nehľaďte na jeho správanie, ani na to, že nekoná zázraky. Veru, hovorím vám: 'On je veľký v Božom kráľovstve.' Tam sa zjaví v celej svojej veľkosti.
     Mnohí sa sťažujú, že bol a je prísny, až sa javí tvrdý. Veru, hovorím vám, že pracoval ako obor pri príprave ciest Pánovi. A kto tak pracuje, nemôže strácať čas v zmäkčilosti. Nehovorieval, keď bol pri Jordáne, Izaiášove slová, v ktorých sa prorokuje o ňom a o Mesiášovi: 'Každá dolina nech sa zdvihne a každý vrch a kopec zníži; čo je kopcovité, nech je rovinou, a čo hrboľaté, nížinou,'* aby pripravil cesty Pánovi a Kráľovi? Veru, on urobil viac než celý Izrael, aby mi pripravil cestu! A ten, kto má znižovať vrchy a dvíhať údolia, vyrovnávať cesty či zmierňovať strmé výstupy, nemôže pracovať inak ako tvrdo. Pretože on bol Predchodca a prišiel iba niekoľko mesiacov predo mnou; a všetko malo byť vykonané prv, než Slnko vystúpi v deň vykúpenia. Toto je ten čas. Slnko vystupuje, aby zažiarilo na Sione a odtiaľ na celý svet. Ján pripravil cestu tak, ako ju mal pripraviť.