Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

258. Budúce poslanie Jakuba Alfejovho. Ježiš ho poúča na vrchu Karmel

     20. august 1945
     Je tá istá hodina, ale nasledujúceho dňa.
     Jakub je ešte v ústraní horskej jaskyne. Sedí schúlený do klbka s hlavou sklonenou takmer na kolená, ktoré si objíma rukami, a buď je ešte ponorený do hlbokej meditácie, alebo spí. Neviem to presne. Určite však nevníma, čo sa deje okolo neho, teda zápas dvoch veľkých vtákov, ktoré sa z akéhosi dôvodu zúrivo bijú na lúčke. Povedala by som, že sú to horské kohúty alebo tetrovy či bažanty, lebo sú veľké ako kohúty, majú pestrofarebné perie, ale nemajú hrebeň, iba akúsi prilbu na vrchole i po bokoch hlavy z usne červenej ako koral. A uisťujem vás, že hoci ich hlavy sú malé, zobáky majú ako veľké oceľové hroty. Perie lieta vo vzduchu, krv strieka a kvapká na zem za hlasného škrekotu, ktoré umlčalo pískanie, trilkovanie a štebotanie v konároch stromov. Možno vtáčiky pozorujú krutý zápas... Jakub nepočuje nič.
     Zato Ježiš to počuje a zostúpi z vrchu, zatlieska rukami a tak oddelí súperov, ktorí krvácajúc odletia, jeden na svah, druhý na vrchol duba. Tam si upravujú perie, ešte celé našuchorené.
     Jakub nezodvihne hlavu ani na hluk, spôsobený Ježišom, ktorý s úsmevom urobí ešte zopár krokov a zastaví sa uprostred lúčky. Jeho biely odev vyzerá, akoby sa sfarbil na pravej strane do červena, tak silno pôsobia červené zore zapadajúceho slnka, akoby sa zapálilo nebo. A predsa Jakub nespí, lebo len čo Ježiš šepne: „Jakub, poď sem," zodvihne hlavu z kolien a uvoľní si nohy objaté ramenami, vstane a vykročí k Ježišovi. Zastaví sa zo dva kroky pred ním a hľadí naňho.
     Aj Ježiš ho pozoruje, vážne, ale predsa povzbudzujúco, s úsmevom, ktorý nevyčarili pery ani pohľad, a predsa je viditeľný. Pozerá naň uprene, takmer akoby chcel vyčítať aj tie najmenšie reakcie a pocity svojho bratranca a apoštola. Jakub, tak ako včera, cítiac sa na prahu zjavenia, zbledne. A zbledne ešte väčšmi, až jeho bledosť splynie s jeho plátenným odevom, keď Ježiš zodvihne ramená, položí mu ruky na plecia a takto stojí s vystretými ramenami. Vtedy Jakub vyzerá presne ako hostia. Iba mierne gaštanovo tmavé oči a gaštanová brada majú farbu na jeho pozornej tvári.
     „Jakub, brat môj, vieš, prečo som ťa tu chcel mať samého len so mnou, aby som sa s tebou porozprával po hodinách modlitby a meditácie?"
     Zdá sa, že Jakub nedokáže odpovedať, tak veľmi je dojatý. Ale napokon otvorí pery a odpovie potichu: „Aby si mi dal osobitnú lekciu, buď do budúcna, alebo preto, že som najneschopnejší zo všetkých. Ďakujem ti už vopred, aj keď to bude výčitka. Ale ver, Učiteľ a Pán, že ak som ťarbavý a neschopný, je to len z nedostatočnosti, a nie zo zlej vôle."
     „Nie je to výčitka, ale poučenie, to áno, pre dobu, keď už tu nebudem s vami. Po tieto mesiace si vo svojom srdci veľa rozmýšľal o tom, čo som ti povedal jedného dňa na úpätí tohto vrchu.* Sľúbil som ti vtedy, že naň s tebou vyjdem, a to nielen preto, aby sme hovorili o prorokovi Eliášovi a pozerali sa na nekonečné trblietajúce sa more tam dolu. Ale aby som ti povedal o inom mori, ešte väčšom, menlivejšom a zradnejšom než je toto, ktoré sa dnes ukazuje ako najpokojnejšie z vodných plôch, no možno o niekoľko hodín vo svojom pažravom hlade pohltí lode a ľudí. A ty si neprestal myslieť na to, odkedy som ti povedal, že príchod na tento vrch sa bude vzťahovať k tvojmu budúcemu údelu. Tak veľmi, že teraz bledneš čoraz viac, tušiac, že je to ťažký údel, dedičstvo plné takej zodpovednosti, ktorá zatrasie aj hrdinom. Zodpovednosť a poslanie, ktoré človek musí vyplniť celou svojou svätosťou, akej je schopný, aby nesklamal Božiu vôľu.

*(Pozri v 192. kapitole.)

     Neboj sa, Jakub. Nechcem ťa zahubiť. A teda ak ťa poverujem touto úlohou, je to znamenie, že viem, že nebudeš mať z nej škodu, ale nadprirodzenú slávu. Počúvaj ma, Jakub. Upokoj sa úprimným úkonom odovzdanosti mne, aby si mohol počúvať a zapamätať si moje slová. Už nikdy nebudeme takto sami a s tak dobre pripraveným duchom, aby sme sa vzájomne pochopili.
     Jedného dňa odídem. Ako všetci ľudia, ktorí majú dobu pobytu na zemi. Môj pobyt sa skončí ináč ako u iných ľudí, ale skončí, a vy už budete mať pri sebe len môjho ducha, ktorý vás nikdy neopustí, o čom ťa ubezpečujem. Odídem, keď vám dám toľko, čo je nevyhnutné, aby ste moje učenie šírili vo svete, potom, keď dokonám obetu a získam milosť pre vás. S milosťou a sedmorakým Ohňom múdrosti budete môcť konať to, čo by ste teraz, čo i len v predstavách, považovali za bláznovstvo a domýšľavosť. Ja odídem a vy zostanete. A svet, ktorý neprijal Krista, neprijme ani Kristových apoštolov. Preto budete prenasledovaní a rozptýlite sa ako ľudia najviac ohrozujúci blaho Izraela. Ale keďže ste moji učeníci, musíte s radosťou prekonávať tie isté útrapy ako váš Učiteľ.
     Jedného dňa v mesiaci nisan som ti povedal: 'Ty budeš ten, ktorý zostane z Pánových prorokov.' Tvoja matka duchovným spôsobom z veľkej časti vytušila význam tých slov. Ale prv, než sa tieto slová naplnia na mojich apoštoloch, naplnia sa na tebe a pre teba. Jakub, všetci sa rozpŕchnu okrem teba, a to až dovtedy, kým vás Boh nepovolá do svojho neba. Ty zostaneš na mieste, na ktoré ťa Boh vyvolil ústami bratov, ty, potomok kráľovského rodu, v kráľovskom meste, aby si zdvihol moje žezlo a hovoril o pravom Kráľovi. O Kráľovi Izraela a Kráľovi sveta podľa najvyššej kráľovskej hodnosti, ktorú nikto nepochopí okrem tých, ktorým je zjavená.
     Nastanú časy, keď budeš potrebovať duchovnú silu, vytrvalosť, trpezlivosť a bezhraničnú múdrosť. Budeš musieť byť spravodlivý a mať lásku, prostú a čistú vieru, ako má dieťa, a zároveň erudovanú vieru pravého učiteľa, aby si posilňoval vieru napádanú v mnohých srdciach a mnohými vecami viere nepriateľskými, a aby si vyvracal bludy falošných kresťanov i vieroučné malichernosti starého Izraela. Izrael je už teraz slepý a bude zaslepený ako nikdy potom, keď zabije Svetlo a prekrúti prorocké slová, ba dokonca i prikázania Otca, od ktorého pochádzam, aby presvedčil seba samého, a tak sa uspokojil. A aby presvedčil svet, že ten, o ktorom hovoria patriarchovia a proroci, som nebol ja. Ale že som bol len úbohý muž, rojko, šialenec podľa dobrých a posadnutý bludár pre menej dobrých v starom Izraeli.
     Prosím ťa, aby si bol vtedy druhým mnou. Nie, nie je to nemožné! Je to možné! Ty budeš musieť sprítomňovať svojho Ježiša, jeho skutky, jeho slová, jeho diela. Ako keby si sa vložil do formy z hliny, ktorú užívajú zlievači kovov, aby z nich vytvorili odtlačok, tak sa budeš musieť vliať do mňa. Ja budem vždy prítomný, taký prítomný a živý pre vás, mojich veriacich, že vy sa budete môcť spájať so mnou, vytvárať ďalšieho mňa. Stačí len, aby ste to chceli. Ale ty, ktorý si bol so mnou od najútlejšieho veku a dostával si pokrm múdrosti z Máriiných rúk ešte prv než z mojich rúk, ty, ktorý si synovcom najspravodlivejšieho človeka, akého mal Izrael, ty musíš byť dokonalý Kristus..."
     „Nemôžem, nemôžem, Pane! Daj túto úlohu môjmu bratovi. Daj ju Jánovi, daj ju Šimonovi Petrovi, daj ju druhému Šimonovi. Nie mne, Pane! Prečo mne? Čo som urobil, aby som si ju zaslúžil? Nevidíš, že som naozaj biedny muž s jedinou schopnosťou: schopnosťou mať ťa veľmi rád a pevne veriť všetkému, čo hovoríš...?"
     „Júda má príliš výbušnú povahu. Bude veľmi dobrý tam, kde treba zvrhnúť pohanstvo. Nie tu, kde treba presviedčať ku kresťanstvu tých, ktorí si myslia, že sú celkom spravodliví, lebo už patria do Božieho ľudu. Nie tu, kde treba presviedčať všetkých tých, ktorí hoci veria vo mňa, budú sklamaní z vývoja udalostí. Presvedčiť ich, že moje kráľovstvo nie je z tohto sveta, ale je to nebeské kráľovstvo, úplne duchovné, a predchádza mu kresťanský život, čiže život, v ktorom prevládajú hodnoty ducha.
     Presvedčenie sa dosiahne vytrvalou láskavosťou. Beda tomu, kto chytí človeka pod krk, aby ho presvedčil. Napadnutý v tej chvíli povie 'áno', aby sa vymanil zo zovretia. Ale potom utečie a ani sa neobzrie a už neprijme nijaké presvedčenie, pokiaľ nie je ničomník, ale len taký, kto poblúdil. Ale ak je ničomník alebo jednoducho fanatik, utečie sa ozbrojiť a zabiť násilného obhajcu náuky, ktorá je odlišná od tej jeho.
     A ty budeš obklopený fanatikmi. Fanatikmi medzi kresťanmi a fanatikmi medzi Izraelitmi. Fanatickí kresťania budú chcieť od teba silácke činy alebo aspoň súhlas, aby ich mohli robiť. Pretože starý Izrael so svojou neústupnosťou a obmedzeniami bude v nich ešte pôsobiť svojím jedovatým chvostom. Fanatickí Izraeliti budú pochodovať proti tebe a ostatným ako do svätej vojny na obranu starej viery, jej symbolov a obradov. A ty budeš v strede tohto rozbúreného mora. Taký je údel vodcov. A ty budeš vodcom tých, ktorí budú z Jeruzalema pokresťančeného tvojím Ježišom.
     Budeš musieť vedieť dokonale milovať, aby si mohol byť vodcom a viesť sväto. Nie zbraňami a kliatbami, ale svojím srdcom budeš musieť čeliť zbraniam a kliatbam Židov. Nikdy nenapodobuj farizejov, ktorí považujú pohanov za hnoj. Aj pre nich som prišiel, pretože by bolo veru neprimerané, keby sa Boh uponížil v tele podliehajúcom smrti iba pre samotný Izrael. Lebo – hoci je pravda, že moja láska by ma nenechala s radosťou vteliť sa aj pre spásu jedinej duše – spravodlivosť, ktorá je tiež súčasťou Boha, požaduje, aby sa Nekonečný uponížil pre nekonečnosť – pre ľudský rod.
     Budeš musieť byť aj k nim láskavý, aby si ich neodpudil, obmedziac sa na dôslednosť v učení, ale musíš byť zhovievavý k ostatným formám ich života, odlišným od našich, aj k tým celkom materiálnym, tak aby sa neuškodilo duchu. Kvôli tomu budeš musieť veľa bojovať s bratmi, lebo Izrael je zahltený zbytočnými vonkajškovými praktikami, zbytočnými preto, lebo nemenia ducha. Zato ty sa zaoberaj jedine duchom a uč to aj druhých. Nepredpokladaj, že pohania zmenia svoje zvyky hneď. Ani ty nezmeníš okamžite svoje. Nebuď zakotvený na svojom útese. Pretože pozbierať trosky lode z mora a priniesť ich do lodenice, aby sa pretvorili k novému životu, to si vyžaduje plávať, a nie zostať kotviť. A ty musíš ísť hľadať trosky. Sú v pohanstve, ale aj v Izraeli. Na konci nesmierneho mora je Boh, ktorý roztvára náruč všetkým svojim deťom. Či už sú bohaté svätým pôvodom ako Izraeliti, alebo chudobné, pretože sú pohania.
     Povedal som: 'Milujte svojho blížneho.' Blížny nie je len príbuzný alebo krajan. Blížny je aj človek zo severu, ktorého výzor nepoznáte, blížny je aj ten, čo v tejto hodine obdivuje svitanie v kraji vám neznámom, či ten, čo prechádza po snehových poliach čarokrásnych horských oblastí Ázie alebo pije pri rieke pretekajúcej nepoznanými pralesmi v strede Afriky. A keby k tebe prišiel taký, čo sa klania slnku, alebo taký, pre ktorého je bohom pažravý krokodíl, či ktosi, kto si myslí o sebe, že je prevtelený mudrc, ktorý vedel vytušiť pravdu, ale nechopil sa jej dokonalosti ani ju nedal ako zdravie svojim verným, alebo príde znechutený občan Ríma či Atén a požiada ťa: 'Daj mi poznanie Boha,' ty im nemôžeš ani nesmieš povedať: 'Vyháňam vás, lebo by bolo znesvätením priviesť vás k Bohu.'
     Uvedom si, že oni nepoznajú, zatiaľ čo Izrael pozná. A vskutku mnohí v Izraeli sú a budú väčší modlári a budú krutejší než ten najbarbarskejší modlár na svete. Nebudú obetovať ľudské obete tej či onej modle, ale sebe samým, svojej pýche, prahnúc po krvi potom, čo sa v nich zapáli neuhasiteľný smäd, ktorý potrvá až do konca vekov. A uhasiť ho môže len to, že budú opakovane a s vierou piť to, čo zapálilo tento krutý smäd. Ale vtedy bude aj koniec sveta, lebo Izrael bude posledný, čo povie: 'Veríme, že ty si Boh a Mesiáš,' napriek všetkým dôkazom, ktoré som dal a ešte dám o svojom božstve.
     Budeš bdieť a dbať, aby viera kresťanov nebola prázdna. Prázdna by bola, keby to boli iba slová alebo pokrytecké praktiky. Duch oživuje. Duch chýba pri mechanickom alebo farizejskom praktizovaní, ktoré je len predstieraním viery, a nie pravou vierou. Čo by osožilo človeku spievať chvály Bohu v zhromaždení veriacich, keby potom každý jeho čin bol preklínaním Boha? On sa predsa nenechá vysmievať takým veriacim, ale pri svojej otcovskej dobrote stále si uchováva svoje výsady Boha a Kráľa.
     Bdej a dbaj, aby nikto nezaujal miesto, ktoré mu nepatrí. Boh vám dá svetlo podľa hodnosti postavenia, ktoré máte. Boh vás neponechá bez svetla, pokiaľ si milosť v sebe neuhasíte hriechom.
     Mnohým sa bude páčiť, keď ich budú oslovovať 'učiteľ'. Ale iba jeden je Učiteľ: Ten, ktorý s tebou hovorí. A iba jediná je Učiteľka: Cirkev, v ktorej pokračuje. V Cirkvi budú učiteľmi tí, ktorí budú zasvätení osobitnou úlohou vyučovať. Avšak aj medzi veriacimi budú takí, ktorých z Božej vôle a z vlastnej svätosti, čiže pre ich dobrú vôľu, zachváti vír múdrosti a budú hovoriť. Budú i ďalší, ktorí budú hovoriť v mene Remeselníka nie pre svoju múdrosť, ale z poslušnosti ako nástroje v rukách remeselníka. A budú hovoriť v mene Remeselníka, opakujúc ako dobré deti to, čo im Otec oznámi povedať, aj keď nepochopia celkom to, čo hovoria. Napokon budú takí, ktorí budú hovoriť, akoby boli učitelia, s oslnivou výrečnosťou, ktorá zvedie jednoduchých ľudí, ale budú pyšní, tvrdého srdca, žiarliví, hnevliví, klamári a zmyselníci.
     A keď ti hovorím, aby si prijímal slová múdrych v Pánovi i vznešených detí Ducha Svätého pomáhajúc im chápať hĺbku Božích slov – pretože ak oni sú nositeľmi Božieho hlasu, vy, moji apoštoli, budete vždy učiteľmi mojej Cirkvi a musíte pomáhať týmto deťom, nadprirodzene unaveným z úchvatného a hlbokého bohatstva, ktoré Boh do nich vložil, aby ho prinášali bratom –, zároveň ti hovorím: odmietaj klamlivé slová falošných prorokov, ktorých život nie je v súlade s mojím učením. Dobrý život, miernosť, čistota, láska a pokora nebudú nikdy chýbať v múdrosti a v malých Božích hlasoch. Vždy budú chýbať u ostatných.
     Bdej a dbaj, aby v zhromaždení veriacich neboli žiarlivosť a ohováranie, ani zatrpknutosť a duch pomsty. Bdej a dbaj, aby telo nenabralo prevahu nad duchom. Nemohol by vydržať prenasledovanie ten, v ktorom by duch nevládol nad telom.
     Jakub, viem, že to urobíš, ale daj svojmu Bratovi sľub, že ma nesklameš."
     „Ale, Pane, Pane! Ja mám strach len z jedného, že to nebudem schopný robiť. Pane môj, prosím ťa, daj túto úlohu niekomu inému."
     „Nie. Nemôžem..."
     „Šimon Jonášov ťa miluje a ty ho tiež miluješ..."
     „Šimon Jonášov nie je Jakub Dávidov."
     „Ján! Ján, učený anjel, urob jeho tvojím sluhom tu."
     „Nie. Nemôžem. Ani Šimon, ani Ján nemajú to 'nič', čo je však také dôležité pre ľudí: príbuzenstvo. Ty si môj príbuzný. Po tom, ako ma... ako ma neprijmú, lepšia časť Izraela sa bude usilovať nájsť odpustenie u Boha a v sebe tým, že sa budú usilovať poznať Pána, ktorému zlorečili v Satanovej hodine. A budú si myslieť, že dostanú odpustenie, a tak aj silu postaviť sa na moju Cestu, ak bude na mojom mieste niekto z mojej krvi. Jakub, na tejto hore sa uskutočnili veľmi významné veci. Tu Boží oheň strávil nielen celopal, drevo, kamene, ale aj prach a dokonca i vodu, ktorá bola v jarčeku.* Jakub, ty si myslíš, že Boh už nemôže urobiť podobné veci, spáliac a stráviac všetky to hmotné v človeku-Jakubovi, aby urobil Jakuba-Boží oheň? Rozprávali sme, kým zapadajúce slnko zapálilo dokonca i naše odevy. Myslíš, že žiara voza, ktorý uchvátil Eliáša, bola menej či viac žiarivá?"