Dni ubiehali akosi rýchlo od môjho prvého stretnutia s Harrym. Bol to už takmer týždeň, čo som sledovala ako s kamarátmi zariaďuje svoj nový dom. Ak som dobre videla, všetko starý nábytok, ktorý bol v dome ako výbava v cene, vyhodil a nahradil ho tým svojim. Rozprávali sme sa iba zriedka a na chvíľu, pretože sa mi stále ospravedlňoval, že má ešte veľa práce s domom.
Nijako som mu to nezazlievala a bola som aj trochu prekvapená, keď sme sa stretli a on sa mi ospravedlnil "že sa mi nemôže venovať", čo bolo dosť zvláštne, pretože nemá voči mojej osobe nijaké záväzky. Nemusí so mnou tráviť čas, hoci nepopieram, že ja by som mu svojho voľného času dala habadej. Bol taký krásny, očarujúci a vyžarovala z neho zvláštna aura, ktorá vás nútila cítiť sa ako na tŕňoch - rozhodne nie v zlom slova zmysle.
Prišlo až na lámanie chleba a ja som vo svojej izbe začala šialene skákať na posteli, keď som sa vrátila zo školy a na ulici sa stretla s Harrym. Milujem piatky a ešte viac milujem piatky vtedy, keď ma fešný, mladý, kučeravý sused z domu naproti pozve von. Netušila som síce kam ma vezme, v tom šoku zmiešanom s neskonalou radosťou som sa ho to zabudla opýtať. Hádam však, že ak si oblečiem čierne elegantné, napasované nohavice nebude to vôbec zlé. Na posteľ som poukladala všetko oblečenie, ktoré som si plánovala obliecť. Nakoniec som sa rozhodla, že ak sa oblečiem neutrálne, teda vcelku elegantné, ale nie príliš, tak by to mohlo vyjsť.
Hodila som si rýchlu sprchu, v ktorej som si začala dokonca pospevovať. Zarazila som sa nad svojím nie veľmi príjemným hlasom a sama so sebou uzavrela dohodu, že ani jediná notička z mojich úst už nevyjde - pre blaho ľudstva. No čo? Nemôže byť v speve každý dobrý a ja patrím skôr medzi tie antitalenty.
Keď som vošla do izby zabalená v uteráku pohľad mi hneď padol na moje vybrané oblečenie. Uvedomila som si, že k nim možno nemám vhodné topánky. Fajn, jedny mi hneď zišli na um, ale ak ich mama po minulom raze, čo som ich mala obuté nevzala ku obuvníkovi, v tom prípade boli nepoužiteľné. Elegantných topánok na vysokom opätku nemám veľa a tieto sú jediné, ktoré sa mi k tmavo zladenému oblečeniu budú hodiť.
Zbehla som dolu do chodby, kde som otvorila obrovskú skriňu s našimi topánkami. Prehrabávala som sa v nej a pri tom si mrmlala pod nos somariny, ktorým som ani poriadne nevenovala pozornosť. "Zlato, hľadáš niečo?" ozval sa mamin hlas.
Od úľaku som sa tak strhla, že iba dvere skrine, ktorý som sa zachytila mi pomohli od toho, aby som neskončila na zadku. "Bože mami, nevieš chodiť ešte viac ako duch?" zamračila som sa na ňu.
Prekvapene zodvihla obočie, ale to už som ja znova šmátrala v skrini a vyhadzovala topánky, ktoré mi prichádzali pod ruku, ale stále to neboli tie, ktoré som potrebovala. "Volala som na teba už z kuchyne," prezradila mi. Na chvíľu som primrzla na mieste a premýšľala, či som niečo také počula. Nie, nepočula! Znovu som pokračovala v hľadaní. "Môžeš mi prezradiť prečo robíš taký bodrel?" zložila si ruky v bok.
"Nevieš mi náhodou poradiť, kde sú tie čierne topánky na opätku, ktoré som mala na tej akcií u Roba vo firme?" opýtala som sa iba tak mimochodom.
Zodvihla jedno obočie. "A prečo teraz potrebuješ topánky na opätku?" opýtala sa s tajomným úsmevom.
Vzdychla som. "Na toto nemám čas, prosím proste mi ich daj bez týchto materských opletačiek."
"Materských opletačiek," zamrmlala s úškrnom a prešla ku dverám, ktoré viedli do suterénu. Boli tak malé, že sa musela skloniť, aby cez ne vôbec mohla prejsť. To ja som nemusela. Na moju výšku - nevýšku boli tak akurát. Vlastne by som potrebovala ešte zopár centimetrov, aby som si o ich vrchný rám obila hlavu.
Keď odtiaľ vyšla niesla povedomú škatuľu, v ktorej som si pred pár mesiacmi z obchodu priniesla domov hľadané a spomínané topánky. "A teraz mi povedz kam sa zberáš?" opýtala sa, keď som chmatla po krabici, ale ona mi ju odtiahla z dosahu.
Naštvane som vyfúkla dych z nosa. "Idem von s Harrym - spokojná?"
Usmiala sa a vyvalila oči. "S Harrym? S Harrym Stylesom?" pýtala sa akoby zle rozumela.
"Je to až také neuveriteľné?" pokrútila som hlavou. "Áno s Harrym Stylesom, poznáš nejakého iného kučeravého Harryho s tými najkrajšími očami na svete?" moja tvár bola isto zdeformovaná od debilného úsmevu, ktorý mi spôsobila iba obyčajná živšia myšlienka na Harryho tvár.
Z nereálnych slov ma vyrušil až mamin štípanec do lakťa. Nadskočila som a s ublíženým výrazom si trela postihnuté miesto. "Tuším sa ti páči," mrkla na mňa. "To ti vôbec nezazlievam," pokrútila hlavou a venovala mi povzbudivý úsmev.
"Nepáči len..." alebo žeby sa mi vážne páčil? "Fajn, tak povedz komu by sa nepáčil?" dodala som obhajujúco.
"Hlavne už choď," posúrila ma a vopchala mi do náručia trochu zaprášenú škatuľu. "Bude tu isto čo nevidieť a ty nie si ani nalíčená, ani oblečená," kývla ku bielemu uteráku, ktorý stále obopínal moje nahé telo.
"Preboha," zhrozila som sa a utekal hore schodmi, div som sa na tom poslednom neprerazila. Odkrútila som zo seba vlhký uterák a hodila ho na zem ku dverám. viem, že to mama neznáša a vždy mi nadáva za to, že si ich neviem odniesť do špinavého prádla, ale teraz ma hádam ospravedlní. Navliekla som si čiernu spodnú bielizeň a iba v nej sa postavila k zrkadlu. Make - up nepoužívam, takže s tým som sa nezaoberala ani teraz. Použila som iba máličko korektoru pod oči, čiernu ceruzku, špirálu a broskyňový lesk na pery. Ten používam už hodne dlhú dobu, pretože s ním som spokojná - čo je najdôležitejšie, že sa nelepí a má príjemnú chuť.
Zazvonil zvonček a ja som v šoku žehličkou vyrovnala posledný prameň mojich neposedný vlasov. Mala som ich od prírody trochu kučeravé, ibaže moje kučery rozhodne neboli pekné. Aspoň mne sa nepáčili. A to je dôvod, pre ktorý som za svoj život vystriedala už minimálne 4 žehličky na vlasy a až tá, ktorú som dostala od mami minulé Vianoce je schopná skrotiť moje vrabčie hniezdo.
V rýchlosti som si na ofinu nastriekala trochu laku na vlasy a svoje prípravy zavŕšila finálnou fázou - obliekaním. To bolo to najmenej a preto som rýchlo čo mi to nohy a opätky dovolili zbehla dolu do haly, kde už po mojom vyvádzaní s topánkami nezostala ani pamiatka. Nebol tam však ani Harry, zato jeho a mamin hlas sa ozýval z obývačky. Zašla som tam a modlila sa, aby som ich nenašla sedieť nad jedným z rodinných albumov.
Našťastie - na moje, ale a mamine - som ich našla iba sedieť pri stole a rozprávať sa. Prerušilo ich moje odkašľanie, ktorým som získala celú ich pozornosť. Harry sa ihneď postavil a prešiel s úsmevom ku mne. "Ahoj," pozdravila som ho.
"Vyzeráš krásne," prezrel si ma od hlavy po päty. Všimla som si mamin zasnený pohľad, keď som zodvihla oči ponad jeho plece. Hodlala som to neriešiť, aspoň nie v túto chvíľu.
"Vďaka," mala som čo robiť, aby som dokázala regulovať horúcu krv, ktorá sa mi chcela nahromadiť v lícach a tým spôsobiť červenanie. "Môžeme ísť."
Prikývol a obrátil sa na moju mamu. "Veľmi rád som vás opäť videl," usmial sa na ňu.
"Oh Harry, aj ja som ťa veľmi rada videla," myslím, že ak by táto žena, čo si hovorí moja matka nemala uši, tak by sa jej ten gigantický úsmev spojil vzadu na zátylku hlavy. Pokrútila som hlavou a nechala sa Harrym pustiť cez dvere. Už teraz som cítila, že to bude príjemný deň.