More Than Us /SK/

-100-

O dvoch veciach som si bol až do tohto momentu istý. Myslel som si, že odkedy mám vlastný byt, už nikdy sa neocitnem v jednej z izieb tohto domu. Nemyslel som si, že sa ešte niekedy zobudím na svojej starej posteli a že mi obyčajný strop nado mnou príde taký nostalgický. Že budem rád, keď zas vstanem do zvukov ulice pod mojím oknom a že mi bude chýbať vôňa trávnika, po ktorom včera večer prešli desiatky nôh. To bola prvá vec. Druhá vec bola, že som nepredpokladal, že by som ešte niekedy vstával z postele, v ktorej by ležala Trix.

Zhodil som zo seba prikrývku a neprekvapilo ma, že som na sebe ešte stále mal rifle. Pracku z opasku som mal otlačenú na bruchu, moje tričko ležalo hodené priamo pri dverách a tenisky boli rozhodené každá v inom kúte. 

Išlo mi roztrhnúť hlavu. 

Dlaňami som si tlačil na spánky, snažil sa upokojiť si dych a žalúdok, aby som dokázal vstať z postele. Čím dlhšie som ležal, tým viac sa mi zdalo, že sa so mnou točí celá miestnosť. Cítil som sa ako po opici, no veľmi dobre som vedel, že hladina alkoholu v mojej krvi je stále dostatočne vysoká na to, aby som sa označil za triezveho.

Pomaly som sa posadil, dostal sa na nohy a potichu prešiel ku dverám. Trix pokojne spala, jej oblečenie bolo poctivo zložené na mojom starom stole a bola až po krk prikrytá paplónom. Potočil som kľučkou a vykĺzol na chodbu.

Do nosa mi okamžite udrela aróma alkoholu, rôznych voňaviek a telesných pachov a môj žalúdok sa skrútil v kŕči, ktorý ma iba prinútil zrýchliť krok. Zišiel som schody a odbočil priamo do kuchyne. Vedel som, že v skrinke nad drezom sú lieky a aj to, že nikomu nebude vadiť, ak sa im pohrabem v zásobách. Vytlačil som si jednu tabletku do dlane, do pohára pri dreze som nabral vodu a rýchlo ňou zapil lieky.

"Čo robíš?"

Strhol som sa a rýchlo otočil za hlasom. Logan stál kúsok za mnou, vyzeral viac rozbitý ako ja, v ruke držal svoju košeľu a všetko napovedalo tomu, že nespal u seba na posteli.

"Čo si si práve dal?"

Pretočil som očami. "Lieky od bolesti. Pokoj."

Uvoľnil ramená, vydýchol a rukou si prešiel po tvári. "Cítim sa ako zbitý pes."

"Vyzeráš tak," prikývol som. "Kde si spal?"

"Na gauči. Vyplo ma skôr, ako som sa dostal do izby."

Krátko som sa zasmial. "Tiež som zaspal skôr, ako som sa stihol vyzliecť."

Logan sa uškrnul. "Spali ste tu?"

Váhavo som prikývol. "Trix ešte spí. Druhú polovicu večera mám trochu zahmlenú, ale som si istý, že sa môžeš vzdať toho debilného výrazu. Včera si sa zasa raz ukázal ako talentovaný rečník, Logan. Ako si mohol povedať, že si mi dohadzoval jej sestru?"

"Ako si mi mohol zatajiť, že si mi venoval tetovanie?" spýtal sa on mňa a  vrátil mi tým úder. "Ako dlho ho už máš?"

"Pár rokov," odvetil som a Loganovi sa po mojej odpovedi rozšírili oči, vyzeral, že nevie, čo má povedať. "Vieš, ktoré to je, len si nevedel, čo znamená," dodal som a pretočil očami. Prstom pravej ruky som si poklepal po hrubej čiare nad lakťom ľavej ruky.

"Kedy si sa mi to chystal povedať?"

"Zrejme nikdy."

"A prečo o tom vedela Trix?"

Nadýchol som sa, no žiadnu odpoveď som mu nedal. Nevedel som, čo mám povedať, hľadal som slová a iba dookola narážal na nevhodné výhovorky a ospravedlnenia, no nenašiel som žiadne vysvetlenie. "Fakt neviem, čo ti mám povedať."