More Than Us /SK/

-94-

Zo sveta okolo mňa zostávala jedna farebná škvrna, keď som sa hnal chodbou bytovej budovy a snažil som sa čo najskôr dostať na čerstvý vzduch. Ramenom som narazil do vchodových dverí, rozrazil ich a vybehol na ulicu, kde som takmer vrazil do páru bežcov.

Pomsta.

To jediné mi šlo dookola hlavou. Obaja na to mali dôvod. Annu som nepodviedol priamo, no pre ňu to bolo horšie. Sama mi to povedala. Lucasovi som vzal Mayu. Vedel som, že za to môžem ja sám, a predsa som mal chuť vrátiť sa hore a vytĺcť z neho dušu. Hánky ma svrbeli pri spomienkach na to, ako som toho bol kedysi schopný a teraz ma na uzde držala iba predstava toho, že by za obeť padol jeden z mojich priateľov.

"Holden, nechaj ma to vysvetliť-"

Prudko som sa otočil k Lucasovi. Vybehol na ulicu za mnou a zastal v bezpečnej vzdialenosti.

"Drž hubu, Parker," vyštekol som. "Vážne, nič mi nehovor." 

"Chcem ti to len vysvetliť," povedal pokojne, no držal si odstup. "Nech ti povedal Nick čokoľvek, nebola to pravda."

"Prečo by mi klamal, do riti?!"

"Neklamal, v podstate. Nechce počuť pravdu. Anna sa mu to snažila vysvetliť, ale nedá si povedať-"

"Akú pravdu?" rozhodil som rukami. "Lucas, bol si to ty, čo mi do hlavy vtĺkal reči o tom, že sme priatelia. Bol si to ty, kto ma presviedčal, že si vás mám pustiť k telu, do riti. Toto bol celý čas tvoj plán?"

Plánoval ma zničiť tak, že spolu s ostatnými zbúra všetky obrany a potom zaútočí na najcitlivejšom mieste? 

"Chcel si sa mi takto pomstiť za Mayu?" spýtal som sa to, čo mi behalo po rozume. "Lebo ak áno, Lucas, máš, čo si chcel. Vyhral si. Tým najhorším možným spôsobom, ale vyhral si. A možno to presne takto malo byť," vydral sa zo mňa krátky smiech, ktorý prekvapil aj mňa. "Si to, čo si Anna v skutočnosti zaslúži."

"Mohol by si ma na chvíľu počúvať, Holden?" zvýšil hlas a pristúpil ku mne o dva kroky nižšie. 

Vstúpil do palebnej zóny.

"Anna ťa so mnou nepodviedla, do riti. Som tvoj priateľ, nikdy by som to neurobil. Nie úmyselne. Rovnako ako si si ty nezačal s Mayou s vedomím, že chodí so mnou. Nebola to tvoja vina a nikdy som ťa za to nevinil, ty idiot!"

"Tak si tým idiotom potom ty."

"Anna so mnou bola v kontakte od tej párty, čo si tu doma spravila. Ale bavili sme sa iba ako priatelia, nič viac. Ako ju môžeš obviňovať z niečoho, čo ty sám robíš?"

Zaťal som sánku. "To nie je to isté."

Ak by bolo, mal by som pravdu...

"Holden, viem, že si prechádzate zložitým obdobím, ale nikdy by som si nedovoliť sa medzi vás takto vtlačiť." Spojil pred sebou ruky a pohľadom ma prosil, aby som ho pochopil. "Chcel som iba pomôcť."

"Tak mi pomôž pochopiť, nad čím Anna premýšľala, keď som sa jej spýtal na budúcnosť," povedal som okamžite. "Určite ti to povedala, keď ste takí dobrí priatelia," dodal som sarkasticky. 

"Čo keby si sa o tom porozprával s ňou?" navrhol opatrne. 

Čo keby som sa o tom porozprával s ňou?!

"Vieš, toto je presne tá jedná vec, ktorú urobiť nemôžem. Skúsil som to. Včera som sa o tom chcel porozprávať a ona bola ticho. Keď som jej ráno ponúkol raňajky, odmietla ich, no keď jej ich ponúkla Priss, najedla sa. Moju ponuku odvozu vymenila za odvoz od Zacka a..." Nemal som čo viac dodať. Toto mu muselo ako vysvetlenie stačiť, pretože na viac slov sa nezmohol.