More Than Us /SK/

-86-

Zobúdzal som sa pri nej už predtým. V jej prítomnosti som zažil prvé noci bez nočných môr. Pri nej som po rokoch opäť našiel pokoj, o ktorom som si myslel, že mi ani nechýba. Vnímal som rytmus jej dýchania, to ako sa mykne, keď sa jej niečo sníva, ako sa jej mihocú mihalnice, ako potichu chrápe, ak zaspí príliš rýchlo a tuho.

To všetko som poznal. Myslel som si, že sa mi to už nikdy nevráti. Že už nikdy nebudem môcť zladiť môj dych s jej, že už nikdy sa nezobudím uprostred noci na to, ako ma chytila za ruku a pritiahla si ju k tvári.

Vedel som, že keď som pri nej neležal ja, rovnako si k tvári privinula prikrývku a ja som vedel, že jej tam chýbam.

Teraz som ju pozoroval, ako spala, a snažil sa uistiť sám seba, že tentokrát to je naozaj. 

Pás slnečných lúčov mi pod čiernym tričkom ohrieval chrbát, ale nechcel som sa pohnúť a zobudiť Annu. Ležal som, medzi lopatkami ma bodalo od preležaného ramena, snažil som sa  neprísť o sekundu toho, čo som v tú chvíľu mal.

Anna sa však nepatrne mykla, prudko sa nadýchla a pomaly otvorila oči. Usmiala sa. "Koľko ma už sleduješ?"

Uškrnul som sa. "Nie dlho," odvetil som a prisunul sa bližšie k nej. 

Pretrela si oči, prevalila sa na chrbát a ľavou rukou sa načiahla po mojej. "Nevieš, koľko je hodín? Nie len že som sľúbila Priss, že ju pôjdem podporiť na konkurz, ale ty s ňou máš hrať."

Hlas mal rozospatý, chrapľavý, ešte veľmi tichý. Opäť som sa k nej prisunul bližšie, prehodil si cez ňu ruku a privinul si ju k sebe. "Máme ešte čas," odvetil som a opäť zavrel oči. "Verila by si, že som o takýchto ránách sníval asi odkedy sme sa spoznali?"

Bell sa potichu zasmiala moju ruku si pritiahla k lícu. "Sníval si o mojom rannom dychu?"

Uškrnul som sa.

"Alebo o tom, že budeš mať každé ráno stŕpnutú ruku, pretože ti na nej ležím?"

Pokrútil som hlavou. "O tom, že mi budeš ľadovými chodidlami behať po nohách," odvetil som pobavene a Anna sa okamžite stiahla. "Sníval som o tomto. Že budeme ležať v jednej posteli, prebúdzať sa spolu, že sa s tebou budem môcť naraňajkovať-"

"Tohto romantického Holdena nepoznám," prerušila ma a ja som pretočil očami. "Možno preto, že žiadny romantický Holden neexistuje a ja ešte stále spím."

Naklonil som sa nad ňu, sklonil sa k jej krku a pobozkal ju tam, kde jej svietila tmavá značka. "Zvláštne, pretože včera si hovorila niečo iné-"

Okamžite ma lakťom štuchla pod rebrá a začala sa vyhrabávať spod perín. S hlasným smiechom som sa prevalil na chrbát a ruku si prehodil cez tvár, keď rýchlym pohybom odostrela závesy a izbu zaplavilo ostré svetlo.

"Ty si neskutočný idiot," mrmlala. "Nie len že sa budem musieť postaviť pred Priss a čeliť jej výsluchu, ešte aj ty maj sprosté poznámky."

"Priss naozaj nebude trápiť, čo sme robili-"

"Tak to očividne nepoznáš Priss," odvrkla a otočila sa ku mne.

Mala na sebe moje tričko. 

Siahalo jej do polovice stehien a najkrajšie na tom bolo, že jej stehná sa k sebe začínali približovať. Začínali sa dotýkať, keď si sadla a už si ich nedokázala obopnúť prstami rúk, ako kedysi. Moje tričko na nej už neviselo, už sa prehýbalo cez krivky, ktoré jej telo získavalo.

"Priss ma zabije, ak budeme meškať. Potom ma oživí a bude sa ma pýtať na všetko-" zasekla sa a začala habkať, neschopná sa prinútiť tie slová vysloviť.