More Than Us /SK/

-95-

Keď som ráno vstával, Priss bola u seba v izbe. Nevedel som, kedy odišla, ani kedy som ja sám zaspal. O Harrym Potterovi som sa dozvedel len to, že bol mladý čarodejník, a to som vedel aj z tých piatich minút filmu, čo som videl. To, o čom sa bavila Trix s Ianom som stále nechápal.

Prezliekol som sa z pyžama, do ktorého ma včera nanútil Priss a vyšiel z izby. 

Bytom sa niesla vôňa čerstvej kávy a lievancov. Cez odostreté okná do obývačky vnikali ranné lúče a z kuchyne sa ozývala tichá hudba a spev mojej spolubývajúcej. "Dnes s ním zostanem. Neviem, či bude chcieť, aby si prišiel. Nie, nebudem sa ho pýtať."

"Dobré ráno," ozval som sa hneď, ako som vošiel do kuchyne a Priss sa vyplašene zvrtla mojím smerom. "Len si vezmem niečo na raňajky a pôjdem."

"Nechceš odviesť do práce? Zack sa po mňa zastaví a po ceste ťa môžeme vysadiť."

Pokrútil som hlavou.

"Pýta sa, či nechceš ísť na pivo." Očividne opakovala to, čo jej Zack stále vravel do telefónu. "Vraj ťa pozýva."

"Možno. Ešte uvidím."

"Tak s nami poď aspoň na obed," nedala sa odbiť a stále som nejasne počul, ako jej Zack niečo hovorí. "Pôjdeme na sushi."

"Nemám rád sushi," pokrútil som hlavou.

"Tak si dáš niečo iné, bože, ale poď s nami." Dívala sa na mňa prosebne, akoby jej dnes malo ísť iba o to, aby som vypadol z bytu aj niekam inam ako do práce a bol pod jej dohľadom. "Alebo by si radšej išiel inam?"

"Radšej by som sa vyhol tomu, aby ma sledovali moji priatelia, či nespravím nejakú kravinu," odvetil som a zo skrinky nad drezom som si vytiahol hrnček s obitou hranou.

"Nechceme ťa sledovať," povedala pokojne a hovor so Zackom zrušila. Spýtavo som sa na ňu zadíval, či si nechce svoju odpoveď premyslieť. "Verím, že nespravíš žiadnu hlúposť. Včera si to dokázal."

"Ešte včera si mi neverila. Myslela si si, že som pil."

Z kávovaru som si nalial horúcu kávu a dolial do nej studené mlieko. Hneď sa z čiernej sfarbila na bledohnedú, hustá biela para sa z nej parila o čosi menej a opatrne som sa z nej napil.

"Ale tým, že si to neurobil, si mi dokázal, že ti môžem veriť," odvetila pohotovo a ja som uznanlivo pokýval hlavou. 

"Máš bod," povedal som. 

Pretočila očami a sadla si na stoličku, ktorá ma včera tlačila na zadku niekoľko hodín. Ak by ma od nej nevytiahla na nohy a nezaviedla do postele, určite by som mal na riti vytlačený vzor skrutiek v drevenom sedadle. Mohol som si k nej prisadnúť a prijať pozvanie alebo som si mohol vziať jeden biedny lievanec a odplaziť sa do izby presne ako pes do búdy. 

"Nemám chuť na japonskú kuchyňu," začal som, "a dnes by som bol radšej doma. Nepotrebujem reči o tom, ako to bude všetko dobré. Chcem si pozrieť film, dokončiť si podklady ku skúškam, v pokoji sa najesť a-"

"Holden, nenechám ťa samého," skočila mi do rečí. "Nejde mi o to, či ťa môžem alebo nemôžem kontrolovať. Nechcem ťa nechať samého po tom, čo sa včera stalo. Nechcem, aby si sa cítil sám."

Vyšiel zo mňa akýsi divný smiech a zadkom som sa oprel o drez, aby som na Priss lepšie videl. "Stále si myslíš, že sa bojím byť sám?"

"Stále si myslím, že sa bojíš, a preto spravíš niečo, čo nepôjde vziať späť."

"Ako to, že by som bežal do vedľajšieho bytu?" nadvihol som obočie. 

Bolo mi jasné, na čo narážala.