More Than Us /SK/

-64-

Podal som Zackovi plechovku piva a sadol si s ním na lavicu, ktorá každou zimou viac a viac na zadnom dvore chátrala. "Neverím, že sa chceš odsťahovať." pokrútil hlavou a oprel sa do labilnej opierky.

"Ja neverím, že budeš otcom." zasmial som sa. "Všetci v mojom okolí si zakladajú rodiny..."

"Tiež tomu neverím." usmial sa. "Znie to tak šialene, že- chápeš, že budem mať rodinu?" 

V očiach mu iskrilo.

"Teším sa s tebou." ťukol som si s ním a upil si piva. "Začínam mať pocit, že sa ničoho podobného ani nedočkám. Keď som bol doma, stretol som sa so starými priateľmi a každý ma dieťa alebo je ženatý. A ja som... tu."

Zack pokýval hlavou a potichu sa zasmial. "Pobyt doma bol divoký, však?" 

Strnul som. Nemal ani tušenie, ako divoký bol. Nevedel, čo všetko som spravil, čo všetko som sa dozvedel...

Alebo áno?

"Čo vieš?" spýtal som sa sucho.

Zack na mňa upriamil zrak. Tváril sa tak ľútostivo, že som sa chcel rozosmiať. "Počul som, čo sa stalo. A je mi to vážne ľúto."

Mykol som ramenami. "Mne tiež."

Ale nie na dlho.

"Bola tu, keď si sa mal vracať a vravela, že ste sa dohodli, že sa stretnete inokedy. Nevedela, že sa nevrátiš." pokýval hlavou. "Navyše sa pýtala na Mayu a odvtedy sa tu neukázala-"

"Na Mayu?"

Čo do riti potrebovala vedieť o Mayi? Myslel som, že tou oslavou som to vyriešil. 

"Čo sa pýtala? A ako ti to len z tohto mohlo dôjsť?" rozhodil som rukami.

"Prišla na to Priss, ak mám byť úprimný." kývol hlavou. "Chcela vedieť, čo medzi vami bolo. Neviem, čo jej povedali, ale... budme k sebe úprimný, tam nie je nič dobré, čo by jej mohli povedať."

Mohlo mi byť hneď jasné, že v tom bude aj Elizabeth. 

"Do riti." vydýchol som a zavrel oči. 

Mal som pocit, že vo mne stúpol tlak trojnásobne. 

"Aj to s Lucasom?"

Chcel som sa utvrdiť v tom, ako zle na tom náš vzťah je.

Zack prikývol. "Čo sa medzi vami stalo, že to začala riešiť? Myslel som, že vy dvaja ste príkladom lásky na prvý pohľad. Čo si urobil?"

Ani ma neprekvapilo, keď hneď niekto usúdil, že to bola moja vina.

"Zistil som, že pochádzame z jedného mesta." 

Vrazil som mu svoje pivo do ruky a nechal ho sedieť na dvore samého.

Ak som mal nejakú nádej, že sa to dá zachrániť... stratil som aj tú. To čo som spravil Anne, to čo som spravil Lucasovi, to čo som spravil Mayi. 

Jej som vlastne nespravil nič, bola to chvíľková záležitosť. 

Na chodbe som narazil na Ashtona, ktorý práve vychádzal z izby a len čo ma zbadal, nadšene sa usmial.

"Dobre, že ideš." zvolal. "Mám na teba pár otázok."

"Nemám na teba čas." odvrkol som a snažil sa ho obísť, no skočil mi opäť do cesty. 

"Bude to rýchle. Pôjdem s tebou."

"Vravím, že nemám čas." precedil som pomedzi zuby. 

"Ako sa ti podarilo získať prácu u Davisa?" vyslovil prvú otázku a klikol perom, ktoré vytiahol zo zadného vrecka.