More Than Us /SK/

-65-

Krátke vlasy som si stiahla do drdolu a pramene príliš krátke na to, aby mi držali v gumičke, som si zapla sponkou. Umyla som si tvár a hľadela na seba do zahmleného zrkadla od horúcej sprchy, z ktorej som vyliezla. 

Nešlo mi do hlavy, prečo mi Nick len tak zavolal. V pamäti sa mi tá hádka držala ako niečo hrozné, no vedela som, že to tak hrozné nebolo. Iba pár výčitiek. 

A predsa ho to donútilo vzdať sa akéhokoľvek kontaktu so mnou na niekoľko týždňov.

Ja som spravila to isté. Vzdala som sa ho a... po Holdenovom boku som naňho ani nepomyslela. 

S ním to bolo ako v inom svete.

S Nickom to bola realita. Nezavádzajúca, skutočná realita. Bez klamstiev a s priateľstvom, o ktorom som si mohla byť istá, že je skutočné. 

S Holdenom som do posledného momentu nevedela, na čom je a keď sa dokopal k tomu, aby niečo povedal, musel mi povedať o tom, ako ma na strednej znemožnil a potupil. Zničil.

Opláchla som si tvár vlažnou vodou a popravila si osušku, ktorú som mala okolo seba uviazanú. 

Postavila som sa na váhu.

Číslo pri mojich nohách na mňa kričalo, vrážalo mi do očí, ťahalo ma za členky k zemi, akoby chcelo, aby som sa rozplakala na zemi v kúpeľni.

Päťdesiat kíl bol strop, ktorý som prisahala, že neprekročím a ten sľub som porušila niekoľkými grammi.

A napriek tomu... Napriek tej váhe, ktorú som nabrala, som sa cítila lepšie ako kedykoľvek predtým.

V izbe som si vytiahla čisté oblečenie a spodnú bielizeň, ktorú tvorila aj podprsenka. Doteraz som doma žiadnu nosiť nemusela. Nemala som prečo. No s kilami navyše, vyzerala som ako žena.

Ian sedel na pohovke a čítal niečo na notebooku položenom na stehnách. "Chcete mať byt pre seba alebo môžem zostať?"

"Pokojne zostaň." zasmiala som sa. "Neodchádzal si ani keď tu bol Holden."

"Volal mi môj manažér kvôli jednému konkurzu a vyzerá to tak, že budem pár dní preč. Chceš ísť so mnou alebo zostaneš?" 

"Aký konkurz?"

Hodila som sa k nemu a nazrela mu na obrazovku. 

"Chcú ma do jeden reklamy. Neviem, či to ale chcem ja." zamrmlal. "Byť na fotkách v časopisoch, ktoré aj tak už nikto nečíta je jedna vec, ale byť v telke?"

"Ian, je to úžasná príležitosť."

"Nie je to pre mňa." pokrútil hlavou. "Pôjdem tam, ale aj tak nebudem mať veľkú šancu."

"Podľa mňa by si to mal skúsiť." mykla som ramenom.

Otočil ku mne pohľad a usmial sa. "Chceš ísť so mnou, však?"

Vlastne áno. 

Byť fotografom bolo kedysi môj sen, ktorého som sa vzdala a ak mám príležitosť k tomu opäť raz iba privoňať, chytím sa tej príležitosti.

Zasmiala som sa. "Možno na otočku." kývla som hlavou. "Ak vynechám nejakú prednášku, dobehnem to."

"Keď chceš vidieť fotenie v akcii, môže ísť so mnou tento víkend. Je to malé štúdio, ale profesionálny fotograf, ktorý študoval na tvojej škole. Berie si tam stážistov, ak by si mala záujem." 

"Žartuješ." povedala som.

"Nie, myslím to vážne. Má tam nejakého chalana od vás."

Nadšene som sa zasmiala a zakryla tvár rukami. "Vieš, čo by to znamenalo?"