More Than Us /SK/

-84-

Prvý som vošiel do kaviarne a ovanula ma známa, moja obľúbená, zmes vôní kávy a čajov, ktoré sa mi drali do nosa a oživovali vo mne spomienky. Naposledy som tu bol s Bell a odvety ani raz. 

Logana som zaviedol k malému stolu v rohu kaviarne a podal mu nápojový lístok. "Asi sa skôr cítim na pivo," povedal som, keď som si prezrel ponuku teplých nápojov a ani na jeden som nemal chuť.

"Si tu autom," pripomenul mi Logan.

"Nie že by ma to niekedy zastavilo," zamrmlal som a opäť sa vrátil ku kávam. "Budeš mať problém aj s vanilkovým latte?"

"Áno," okamžite prikývol a venoval mi sarkastický úsmev. "Dajú ti naňho aj šľahačku a ozdobný slnečník?"

"Pochybujem, že tu majú kávu tak čiernu ako tvoju dušu, Logan."

Nahlas sa zasmial, no keď prišiel mladý čašník, ktorého som už z videnia poznal, objednal nám obom vanilkové latte s vysvetlením, že to chce ochutnať.

"Takže sa vraciaš domov?" načal som náš predchádzajúci rozhovor. "Nepôjdeš za El?"

"Pôjdem. Ona príde na môj posledný týždeň sem, pomôže mi baliť a na nejaký čas pôjde so mnou do Atlanty," vysvetlil mi zasa to, čo mi pri obede ušlo. "Potom pôjdem za ňou a budem behať pokiaľ si nenájdem stálu prácu."

"Máš nejakú predstavu?"

Pokrútil hlavou. "El si chce otvoriť vlastný obchod s dámskou módou a ja by som jej tam mohol pomáhať s účtovníctvom, ale dovtedy neviem nič."

"Ja som reálne začal uvažovať nad tou reštauráciou," spomenul som si na Loganov vtip o mojej záľube vo varení.

"Ty uvažuj, ako odpromuješ," odsekol a keď nám mladý chlapec priniesol našu objednávku, rýchlo mu poďakoval. "Tam majú vyvesenú tabuľu, že hľadajú výpomoc. Môžeš si vyskúšať, aké to je pracovať s ľuďmi."

Pretočil som očami. "Robím u Davisa. Som psychológ, Logan, viem pracovať s ľuďmi."

"Vieš pracovať s pacientmi, ale zákazníci sú iná mentálna porucha," zamrmlal a cez čiernu slamku si odpil z kávy. Skrčil nos a vrhol po mne vyčítavý pohľad. "Je to nechutné, aby si vedel."

Práca v tejto kaviarni by mi priniesla nový druh potešenia. V známom prostredí zo mňa opadával stres, vôňa čajových listov mi vždy očistili myseľ od nechcených myšlienok. Toto miesto som miloval od momentu, kedy som sem prvýkrát vošiel. Knihy lemujúce steny som mal takmer všetky prečítané.

"Takže Anna," vytrhol ma z myšlienok Logan a sklonil sa nad svojou kávou. "Stále si to nerozmyslela?"

"Prečo sa pýtaš?" zamračil som sa.

"Pretože prichádza ku nám," uškrnul sa a ja som sa okamžite otočil za seba.

Motala sa pomedzi stoly, pozerala sa priamo na mňa a usmievala sa. Čierne vlasy jej siahali po ramená, vrchnú časť mala zopnutú v drdole a krátke vlasy jej padali do tváre. Ako v šoku som hľadel iba na ňu, matne som vnímal Priss kráčajúcu pri nej, rátal som kroky, ktoré robila mojím smerom a hľadel na ňu ako na zjavenie.

Čo tu robí?

"Môžeme si prisadnúť?" spýtala sa vysmiata Priss a bez našej odpovede ku stolu pritlačila stoličku od vedľajšieho stola. 

Logan niečo zamrmlal a odsunul sa, aby im spravil miesto. "Čo si dáte? Idem vám objednať k baru."

Obe mu povedali svoje objednávky a ja som zostal sedieť na svojom mieste. "Nevedela som, že tu budete," prehovorila Priss prekvapene, no neskrývala nadšenie.