More Than Us /SK/

-91-

"Podaj mi papierovú utierku, prosím." Načiahla ku mne ruku a ani nezodvihla zrak od svojej nohy.

"Myslel som, že máš veľa klientov," pokrútil som hlavou a podal jej, čo chcela. "Nebolí ťa to?"

Pobavene ku mne zdvihla pohľad. "Si posiaty tetovaniami. Prečo sa ma pýtaš, či to bolí?"

"Pretože od pása dolu mám nereálne nízky prah bolesti," odvetil som a Trix sa nahlas zasmiala. "Raz som si chcel dať tetovanie okolo členku, ale nevydržal som to. Doteraz je nedokončené."

"Skúšal si lieky od bolesti? Radím to ľuďom, ktorí idú na prvé sedenie, ale aj skúsení ich užívajú."

Pousmial som sa. "Vtedy som nemal až taký neobmedzený prístup k liekom. Postaral som sa o to dosť výstredným spôsobom."

Odložila strojček a nepatrne prikývla hlavou. "Nuž, každý máme svoje temné obdobie," vydýchla. "Moje bolo, keď som sa rozhodla pre kariéru umelca v rodine plnej vysokoškolských vzdelancov."

"Ale neskôr si prichýlila sestru, keď skončila na ulici," dodal som za ňu. "Tvoja kariéra umelca jej možno zachránila život."

Opäť sa nahlas zasmiala a pokrútila hlavou. "Žiadna kariéra. Mala som sponzora. Krátko po prisťahovaní sa... Pracovala som ako čašníčka v jednej predraženej reštaurácii, kde som zaujala osamelého muža. Platil mi neskutočné sumy za to, že som s ním trávila čas. Večera tu, divadlo tam. Veľa pekných vecí a slušné sumy na účte."

Zahryzol som si do pery, aby som potlačil úškrn. 

"Koľko ti platil?"

"Dosť na to, aby som si mohla otvoriť salón a kúpiť byt," zasmiala sa.

"A ako dlho ti platil?" pýtal som sa ďalej. Načiahol som sa po latexových rukaviciach na vozíku a nasadil som si ich. "Môžem to skúsiť?" ukázal som na strojček a Trix sa na mňa zamračila. 

"Už si to niekedy robil? Nie je to také jednoduché, ako to vyzerá," odvetila nedôverčivo.

"Ako dlho ti platil?" spýtal som sa ešte raz a nohou nahmatal pedál pod kreslom, na ktorom sedela. "A nie, ešte nikdy som neskúšal tetovať. Dúfam, že budeš vedieť, ako to opraviť."

"Radšej to odlož, Holden," povedala so smiechom a odhodila špinavú papierovú utierku do koša. "Čo sa týka mojej známosti, pred časom sa to skončilo. Rozhodla som sa, že sa chcem osamostatniť a vziať financie do vlastných rúk-"

"Aké uvedomelé," uškrnul som sa a strojček položil na vozík na kolieskach pristavený pri kresle, na ktorom Trix sedela. "Takže toto je tvoje temné obdobie? Odchod od rodiny a sponzor?

Pokrútila hlavou. "Iba ten odchod. Dave mi pomohol, podporoval ma. Ukázal mi, ako si užívať život, ktorý som mala, ako si užívať samú seba."

Ako si užívať samú seba?

Nechápavo som nadvihol obočie. "Ako to myslíš?"

"Pamätáš si, ako si mi rozprával o Anne?"

"Vlastne vôbec. Z toho pramenilo dosť problémov," odvetil som pravdivo.

Trix pretočila očami a pokračovala v rozprávaní. "Povedal si, ako si neverí a pochybuje o sebe, svojom tele a výzore. Mám pocit, že to je niečo, čím si prechádza každé dievča. Pri Daveovi som sa naučila, ako sa dostať z tej škatuľky a začala som žiť bez toho, aby ma moje pochybnosti obmedzovali."

"Navrhol by som, aby si to naučila aj Annu, ale asi by to bolo posledné, čo by sme urobili," zasmial som sa sucho a s lakťami opretými o kolená, a hlavou zavesenou medzi ramenami, som hľadel do zeme. "Mám pocit, že kvôli nej som dnes prišiel za tebou, ale neviem prečo. Som bezradný a posledné, čo potrebujem, sú rady a reči o ničom."