More Than Us /SK/

-70-

Pri pohľade do zrkadla som ráno zistil, že moje očí boli podliate krvou a napuchnuté. Opäť som nespal. 

Nebolo to kvôli snom alebo nočným morám. Moju hlavu zahltili myšlienky a nedovolili mi zaspať.

Bol som vyčerpaný. Žalúdok som mal ako na vode, triasol som sa od zimy, hoci som mal v izbe teplo. Opatrne som si ukladal knihy do škatúľ rozmiestnených po podlahe a dôkladne ich označoval.

"Doprala ti práčka." nadhodila Priss, ktorá sa tu zjavila a v rukách niesla prádlový kôš s kopou mojich handier.

"To by si nemala nosiť." rýchlo som jej pomohol a oblečenie hodil na postel k ostatnému. "Nemusíš mi pomáhať baliť, už to skoro mám." 

"V pohode." Mávla rukou. "Si v poriadku?"

Rýchlo som prikývol. "Som iba unavený."

"Nespal si." 

"Som nervózny zo sťahovania." snažil som sa to zahovoriť. "Je toho strašne veľa, čo musím spraviť. A mám na to iba pár dní."

"Je to kvôli Anne a máš na to plné právo-"

"Nehovorme o Anne." stopol som ju. "Ak mi chceš pomôcť, poskladaj mi tričká, lebo to nikdy neviem spraviť dobre."

Potichu sa zasmiala. "Holden Smith nevie niečo tak banálne, ako poskladať tričko?"

Zavrel som poslednú škatuľu s knihami a čiernu fixou na ňu napísal, že som do nej naskladala učebnice. Už mi zostávalo iba oblečenie a posledné veci ako gitara.

"Čo ti povedali vaši na tvoje sťahovanie?" načala novú tému.

Zadíval som sa na ňu, či to myslí vážne.

"Neboli práve nadšení." povzdychol si. "Neveria, že sa dokážem uživiť."

"Dosť ťa podceňujú."

"Možno majú pravdu." mykol som ramenom. "Pôvodne som tým chcel dokázať Anne, že som zodpovedný a že som už v poriadku..."

"Určite to vie." povedala milo. "Len nechápem, prečo mi to nepovedala. Veď musí vedieť, že by som pri nej stála v každej situácii. Aj ty si to konečne pochopil, tak prečo nie ona?"

Sucho som sa zasmial. "Zrejme sme nakoniec úplne rovnakí."

Pokrútila hlavou.

Tiež by som si prial, aby to nebola pravda.

"Včera mi zavolala iba tak." prehovoril som. "Chcel som jej to všetko vysvetliť. Normálne sa s ňou porozprávať, ale ona iba potrebovala otvoriť hojace sa rany-"

"Možno si to ani neuvedomovala." obraňovala ju. "Musíš vedieť, aké to je."

Musím?

Mal by som?

Spravil som niečo horšie. 

Lenže...

Chcel som sa obhájiť tým, že vtedy sme sa nepoznali. Že medzi nami nebolo to, čo teraz a nespravil som to iba preto, aby som ju opäť ranil.

"Daj jej ešte čas, Holden. Som si istá, že sa všetko napraví a dovtedy budeš zabývaný v novom byte." usmiala sa povzbudzujúco.

Prikývol som, ale nebol som si na sto percent istý tým, či tomu verím.

"Ako si sa rozhodla ohľadom mojej ponuky?"

Zmenil som rýchlo tému.

"Preberala som to so Zackom." pokývala hlavou. "Podľa neho by si nám pomohol až príliš. Stále sa nepreniesol cez to, že si mu pomohol s pár účtami a-"