More Than Us /SK/

-88-

Po zvyšok pesničky som upierala zrak do čaju a sledovala, ako z neho stúpa čoraz menej pary. Na konci ich výstupu som zatlieskala ako všetci a sledovala ho, ako sa ešte stále trasúc vlečie ku mne. V priehlbinke medzi kľúčnymi kosťami som cítila, ako rýchlo a silne mi bije srdce.

Skôr ako ku mne pristúpil, zamračene si ma premeral pohľadom. "Si v poriadku? Si celá bledá."

"Nemáš nič iné na práci ako sa ma pýtať, či som v poriadku?" zamrmlala som, hoci som si uvedomovala, že je niečo zle.

Stále som sa neprestávala triasť, hoci ma zalieval pot. Ruky sa mi triasli a v hrnčeku vytvárali malé vlnky, obraz sa mi pred očami rozostruje. 

Prudko vydýchol nosom a sadol si k stolu, kde sme zostali iba my dvaja. Všetci ostatní šli hneď za Priss. "Viem, o čom premýšľaš."

"Ak by si to nevedel, vážne by si ma naštval."

"Nemôžem jej povedať, kam má ísť a kam nie. S Mayou sa to dalo, ale Trix je moja kamarátka..."

Prekvapene som nadvihla obočie. Nie to, že ju pomenoval kamarátkou ma prekvapilo, ale to, že mu uprostred vety došli slová a ja som videla, ako zúfalo tápa vo vlastnej hlave, aby mal čo povedať.

Pokrútila som hlavou. "To je jedno. Nech tu zostane, ja asi pôjdem domov-"

"Prečo by si chodila... Si naozaj v poriadku?" Pokúsila som sa vstať od stola, no moje telo sa skrútilo v kŕči a ja som dopadla späť do čalúneného kresla. "Anna, do riti," zanadával potichu a obišiel stolík. "Si v poriadku?"

Koľkokrát sa to ešte spýta?

Pokrútila som hlavou. "Je mi strašne zle," odvetila som a rukami si prekryla brucho. "Asi mám teplotu, zrejme som prechladla."

"Z prechladnutia ti nemôže byť zle od žalúdka," pokrútil hlavou. 

"Ja som si celý čas myslela, že si psychológ a ty budeš zrejme pediater," odvrkla som a opäť sa pokúsila vstať. Cítila som, ako sa celá trasiem a mala som pocit, akoby mi moje nohy vôbec nepatrili. Oľutovala som, že som si so sebou nevzala niečo navrch. 

Rýchlo zo seba zhodil košeľu, pod ktorou mal iba tričko s krátkym rukávom a prehodil mi ju cez ramená. "Vezmem ťa k sebe. Ak počkáš, skočím po auto a-"

"Prejdem to aj sama," odmietla som. "Ale teraz nemôžem odísť, Priss by ma zabila. Pôjdem sa spýtať čašníka, či náhodou niekto nemá lieky od bolesti."

Len čo som to dopovedala, Holden sa vystrel a vybral sa tým smerom skôr, ako som sa stihla čo i len pohnúť. Obzrela som sa naňho a sledovala, ako sa rozpráva s mladým čašníkom za pultom a ten mu ochotne podáva malú krabičku s liekmi. Spokojne sa na mňa usmial a pomedzi stoly kľučkoval naspäť. "Počul som, ako vraveli, že Priss berú," povedal hneď, ako sa dostal dostatočne blízko na to, aby mi to mohol pošepkať. "Dúfam, že od nej nebudú chcieť prídavok."

"Triasol si sa ako práve narodená srna," zasmiala som sa a Holden otrávene pretočil očami. "Nikdy som ťa nevidela v takom strese ako teraz. Mala som pocit, že omdlieš."

"Veľmi vtipné. Chcel by som vidieť teba." Do nastavenej dlane mi vytlačil jednu pilulku. "Máš ešte čaj alebo chceš vodu?"

Pokrútila som hlavou a lieky zapila poslednými kvapkali vlažného čaju. 

*****

Mala som pocit, že odomykanie mu trvalo celú večnosť. Opierala som sa o stenu na chodbe pred jeho bytom a so zatvorenými očami som sa snažila potlačiť bolesť, pri ktorej som mala pocit, že sa mi telo rozpadáva na malé kúsky. Holden ma chytil pod ruku a pomohol mi prejsť do obývačky, kde som sa hodila na pohovku a skrútila do klbka.