More Than Us /SK/

-68-

Holé steny vo mne vyvolávali pocit úzkosti a žena, ktorá so mnou prišla, sa na mňa nedočkavo usmievala.

Logan vyzeral byť najpokojnejší.

Jediný podpis ma delil od toho, aby mi toto miesto patrilo.

"Nevyzerá to tu zle." pokýval hlavou. "A nie je to ani ďaleko od školy."

"Určite sa vám tu bude páčiť. Susedia sú milí, v blízkosti sú aj parky a detské zariadenia. Mladému páru sa tu bude určite dariť."

Obočie mi vystrelilo do hora, keď som sa pozrel na ženu. Usmievala sa na nás, Logan sa uškŕňal.

"Myslím, že je to dokonalé." vydýchol a široko sa usmial. "Však, zlatko?"

"My-" pokúsil som sa ju vyviesť z omylu, no Logan na predbehol.

"Mohli by sme sa porozprávať v súkromí?" afektovane zažmurkal na ženu v obtiahnutom kostýme a so zopnutými rukami sa zhúpol na špičkách.

Žena sa usmiala. "Samozrejme, počkám v kuchyni."

Len čo doznel zvuk jej opätkov na drevenej podlahe, zdvihol som voči Loganovi vystretý prostredník. "Kretén."

"Nehnevaj sa, miláčik. Len si nás tu predstav." vydýchol zasnene. Falošne. "Chcelo by to zmeniť farby, aby to nebolo také fádne. Predstavujem si to tu vo francúzskom industriálnom štýle, staré čiernobiele fotografie-"

"Zavri hubu, idiot."

Rozosmial sa, ale s tými kravinami neprestal.

Prekrížil som si ruky na hrudi. "Myslím, že to vezmem. Je tu všetko, čo potrebujem k životu. Kúpeľňa, spálňa, kuchyňa, pokoj od teba."

"Si krok od toho, aby som ti dal podpísať rozvodové papiere."

Pretočil som očami.

Cítil som v kostiach, že toto je to pravé. Byt prázdny ako môj život by mi umožnil postarať sa o obe zároveň.

"Si si istý, že to chceš?"

Pozrel som sa naňho.

Istejší som si ešte s ničím nebol. "Vezmem to." prikývol som.

Logan sa usmial. "Toto je môj Holden. Ide si za svojím cieľom. Kašle na moje námietky."

S úsmevom som potriasol hlavou.

Realitná agentka, ktorá sa mi ušla, už s papiermi čakala pri jedálenskom stole a držala pero.

"Ako ste sa rozhodli?"

Pristúpil som oproti nej a krátko sa zasmial. "V prvom rade vám musim vysvetliť, že nie sme pár." uškrnul som sa.

Žene okamžite ustrnul výraz na tvári a do líc sa jej vohnala farba hanby. "Mrzí ma to- Myslela som..."

"A ospravedlňujem sa za jeho správanie. Rád by som tie papiere podpísal." dodal som.

Vyzerala, že sa upokojila. "Isteže."

*****

Držal som kľúče v ruke a prvýkrát v živote mal pocit, že moja cesta má nejaký smer.

"Cítiš sa dospelo?" rypol si Logan. "Ešte by si sa mal naučiť poriadne prať. Jediné čo vieš, je variť."

Pretočil som očami.

"Chceš sa ísť niekam najesť alebo ideme domov?" spýtal som sa miesto reakcie na jeho poznámku.

"To nie je domov." pokrútil hlavou. "Je to bratstvo. Tento byt je domov. Takže sa zastavme niekde po jedlo a poďme oznámiť novinu."