More Than Us /SK/

-67-

"Budeme." rýchlo som prikývol. "Budeme v poriadku. Viem to. Vidím to."

Pretočila očami. "Čo môžeš vidieť?"

"Teba." odvetil som okamžite. "Anna viem, že som ti ublížil. Bol som ten, kto za toto všetko môže, ale ver mi, keď vravím, že by som spravil všetko, aby som to vzal späť. Aby som nikdy nič podobné nikomu nepovedal."

Stiahla pery do úzkej, priamej linky.

"Bol som úbohý idiot. Upratoval som po Josém a sám som narobil väčšie škody ako som schopný napraviť. Spravil som veľa zlých rozhodnutí a možno ak by sa mi to prvé podarilo, neprešla by si si týmto-"

"To nemôžeš myslieť vážne." zašepkala šokovane. "Ľutuješ, že si nezomrel?"

Jej pohľad sa mi prepálil priamo do stredu mysle a otupil ju. Nebol som schopný odpovedať.

"Kde si zobral, že toto," dvoma prstami si obopla zápästie, ktoré bolo útlejšie ako zápästie desať ročného dieťaťa, "je tvoja chyba?"

Otvoril som a zatvoril ústa. Opäť som nebol schopný odpovedať jej na otázku.

"Spravila som si to sama, ty si nebol v tomto nič viac ako štartovný výstrel. Ak by sa ti skutočne podarilo to, čo si zamýšľal, mohol byť ten výstrel José a ty by si tu nebol, aby si mi nakreslil cieľovú líniu-"

"José by sa nezastavil, ak by som tu nebol..." zamrmlal som.

"Fajn." vydýchla. "Konečne to chápeš."

Potriasol som hlavou.

"Tak prečo si to potom urobila?"

Prečo mi zložila? Prečo sa celé tie dni vyhýbala mojim hovorom a nakoniec sa naše pozície otočili a ona bola tá, kto sa bezvýsledne snažil dovolať tomu druhému?

Annin pohľad skamenel.

"Pretože si sa prvýkrát dobrovoľne rozhodol predo mnou odhaliť svoju minulosť a bola o tom, ako si tú moju zničil."

"Presne pre toto som ti nič nevravel, Bell!" rozhodil som rukami. "Ja som vedel, že som narobil viac sračiek ako dobrých vecí a vedel som, že ak sa dozvieš tú nesprávnu, odídeš!"

"Takže by si mi to tajil?!"

"Rozhodne by som ti to neoznámil opitý, do riti. Nevolal by som ti až z Atlanty, ale normálne sa s tebou porozprával-"

"A ty si myslíš, že by to zmiernilo tú ranu?" zasmiala sa neveriacky.

Zúfalo som si zašiel rukami do vlasov. "Z čoho ma teraz obviňuješ?" pretrel som si oči prstami. "Ľutujem všetko, čo som za celý život spravil okrem toho dňa, kedy som sa ti votrel do života. Všetko pred tým chcem vymazať a začať od začiatku s Bell, ktorá si neubližuje-"

"Akoby som bola jediná." odfrkla posmešne. "Ty si čo? Povedz mi, vtedy to bolo prvý a poslednýkrát. Všetci sme rovnakí, Holden. Neprestaneme len tak, skôr či neskôr sa opäť vrátime k tým istým veciam."

Ustrnul som. 

Ani nevedela, akú pravdu mala.

Vedela o tom? Alebo to bola iba náhoda.

"Podrezal si si žily, do riti." 

Robila pauzy medzi slovami a nechávala tak vinu zavŕtať sa mi ešte hlbšie do útrob mysle, že nimi bola prešpikovaná skrz na skrz. 

"Viem o tom." kývol som hlavou.

Neveriacky sa zasmiala. "Mohlo mi to napadnúť. Bolo to tak očividné-"

"Vážne to nechcem riešiť, Anna."

Rany ma pod tričkom zaboleli. 

Nie však tak ako vedomie, že Anna ma má za obyčajného chudáka, neschopného, úbohého, zbabelého idiota. A vždy som vedel, že to príde.

"Asi som ti povedal všetko, čo som chcel a..." trhane som sa nadýchol. "Ak budeš chcieť, vieš, kde ma nájdeš."