More Than Us /SK/

-99-

Odtiahla som sa od neho a rýchlo si dlaňami zotrela líca zmáčané slzami. On spravil to isté a hneď sa načiahol k stolu, na ktorom stála otvorená fľaša piva. Netušila som, komu patrila, no Holdenovi to bolo očividne jedno.

"Na zdravie," povedal a chcel sa napiť, no ja som mu ruku v poslednom momente odtiahla od úst. Nechápavo sa na mňa zamračil. "Je tvoje?"

"Ako si sa sem dostal? Už si pil, nemohol si šoférovať."

"Mám odvoz," mykol ramenom a opäť zdvihol ruku s fľašou. "Nemusíš sa báť. Auto som nechal doma. Vedel som, že budem piť."

Prikývla som. Skôr som tým odpovedala sama sebe na otázku či bude v poriadku nechať Holdena pri alkohole, ako som reagovala na jeho odpoveď. "Dávaj pozor." Pokúsila som sa o úsmev. "Pôjdem pohľadať Lucasa."

Tentokrát prikývol on. "Povedz mu, že sa za ním neskôr zastavím."

"Poviem," odvetila som potichu a spravila krok vzad.

Na opačnom konci dvora som si všimla Trix. Spoznala som ju aj v tom šere, ako postáva medzi ľuďmi, ktorých nepozná a obhliada sa za Holdenom, ktorý hľadá ďalšiu zabudnutú fľašu na stole. Mohlo mi napadnúť, že ho sem priviezla ona. Všetci ostatní zrejme pomáhali Lucasovi pripraviť dom na prichádzajúcu masu študentov a iba Holden tu chýbal. A predsa ma zaplavil pocit úľavy, keď som si mohla byť istá, že skutočne nebude šoférovať domov sám.

Rýchlo som sa otočila a preplietajúc sa pomedzi ľudí som mierila do kuchyne. Tam mi Lucas povedal, že bude. A keď som ho uvidela ako sa opiera sa o drez, hlavu má sklonenú k zemi a prikyvuje na to, čo doňho hustí Logan, zastala som a iba sa naňho z diaľky dívala.

Nemala som pocit, že by sa okolo mňa zastavil svet. Pri Holdenovi to tak bývalo. Iba som naňho hľadela a obzerala si každý centimeter jeho tváre, dôkazov jeho existencie, pretože ma na ňom fascinoval každý detail. I ten najmenší, ktorý by si možno iní nevšimli. Bola som očarená jeho prirodzenou krásou? Tým, čo ľudia od antických čias pokladali za dokonalosť? Skúmala som ho a analyzovala ako umelecké dielo na hodine dejín. Hľadala som za jeho existenciou to, čo tam nikdy nebolo. Nedokázala som prijať to, že niečo vytvorené niekým iným, má právo existovať aj bez toho, aby som o tom dôvode čokoľvek vedela. Chcela som ho poznať, chcela som prísť na kĺb všetkému čo spravil a hľadala som spôsoby, ako ho opraviť. No Lucas mi raz povedal, že 'opravami diela zaniká ich pravá podstata a myšlienka, ktorú nám mali priniesť'. Holden v sebe niesol niečo, čo som ja nedokázala pochopiť a bála som sa to prijať. Bála som sa tomu neznámemu živlu upísať vlastný život, pretože som nevedela, čo mi roky s ním prinesú. 

Lucas bol iný. Bol ako otvorená kniha. Zvonka obitá so zničeným obalom, no jeho stránky boli neporušené. Jemné a zdravé, nepotrhané a popísané slovami, ktorým som rozumela. Videla som v nich zmysel, rozumela som im a ich skrytý význam ma fascinoval, neodrádzal. Na začiatku mal vypísaný obsah a kapitoly, ktoré som nestihla prečítať a odmietala som preskákať len na tie, ktorých názov sa mi páčil. Nechcela som sa opäť nechať zlákať krásou, ktorá by skrývala všetko temné a zničené, ale chcela som prečítať každú stranu a každý riadok, aby som videla celok, ktorý mi bol ponúknutý. A nechcela som prestať.

"Anna?"

Strhla som sa. Lucas mi mával rukou pred očami a tváril sa zmätene. "Hovoril si niečo?"

"Už peknú chvíľu niečo hovorím," zasmial sa. "Je všetko v poriadku? Nepohádali ste sa zasa, však?" 

"Nie," odvetila som. "Pristali sme na priateľstvo. Takže by malo byť všetko v poriadku. Môžeš mi zopakovať, čo si povedal, kým som nevnímala?"